Detská fantázia nepozná hraníc. Milujem sledovať deti, ako z jedného drievka dokážu vyrobiť bábiku, meč, nôž, oštep, strašidlo či paličku k rastlinke. A verte či neverte, toto detské prirodzené, je jedným z permakultúrnych princípov podľa Billa Mollisona - VIACFUNKČNOSŤ PRVKOV. Pre mňa sú deti tou istou inšpiráciou ako pre múdrych permakultúrnych učiteľov je les a jeho dokonalé fungovanie. Vyskúšajte si to, nerobiť nič (áno ďalší úžasný permakultúrny princíp) a len pozorovať deti počas hry vonku. Keď sa nabažíte tohto pohľadu a ohreje Vás múdrosť detskej prirodzenosti na srdci, vysvetlím Vám našu pravidelnú hru, ktorú odporúčam hrať nie len deťom, ale každý deň aj dospelým.

V permakultúre pri využívaní viacfunkčnosti prvkov sa predovšetkým zamýšľame, aby každý prvok použitý v systéme, mal aspoň 3-4 funkcie, aby sa tým šetrila tak energia ako aj priestor. V našom modernom svete sa začínajú vytrácať jednoduché hračky, ktoré sme vedeli využívať na tisíc spôsobov. Preto sme sa rozhodli nenechať náš mozog lenivieť. Na rozvoj našej fantázie pri rannom kruhu zadávam úlohu: „Nájdi predmet, ktorý je súčasťou neživej prírody.“, „Nájdi predmet vyrobený človekom“ alebo „Nájdi predmet začínajúci na písmeno B“ (ak chceme úlohu gradovať, predmety hľadáme v časovej tiesni napríklad 30 sekúnd). Deti sa rozbehnú a hľadajú. V momente ako sa stíšime a znova usadíme, každý predstaví svoj predmet a vymyslí mu ďalšie tri možné využitia okrem primárneho – napríklad všetci vieme, že lepiaca páska slúži na lepenie. My však vymyslíme, že s ňou vieme obkresliť kruhy, alebo ju pomaľovať a máme moderný náramok na ruku. Spolusediaci sa v živej diskusii snažia vymyslieť ešte ďalšie riešenia.

Pre mňa je táto hra tak jednoduchá a súčasne tak geniálna, že sa stala bežnou súčasťou našich dní. Náš mozog dostáva mnoho krát jasné zadania úloh a už sme si zvykli, že na každý jeden problém si kúpime 100 zbytočností v obchode. Ale tu zrazu každý deň nútime mozog hľadať nové a nové riešenia na bežné predmety, ako sú nožnice, paličky od nanukov, drevené kocky, alebo staré rádio. Ak Vás zaujíma, čo deti vymysleli pre využitie starého rádia, tu je zopár typov: hlava robota – ktorý bude ako strašiak do maku; po vyrezaní dier to môže byť maska na karneval; košík na ovocie; záražka do okna, aby sa nám nezatvorilo; moderná lampa atď. Úžasnou funkciou nášho mozgu pri tréningu je to, že pri pravidelnom cviku keď sa ocitneme v bezvýchodiskovej situácii, takto natrénovaný mozog nám automaticky začne posielať možné aj nemožné riešenia a nenechá nás zamrznúť.

Ako môžeme do tejto tvorivej aktivity zakomponovať naše zmysly:

Oči: Našu hru vieme variáciami so zatvorenými očami gradovať ako napríklad so zatvorenými očami vyber si jeden predmet a skús ho identifikovať a nájsť mu iné riešenia. Trénujeme tak priestorovú orientáciu a predstavivosť.

Ruky: Pri zaviazaných očiach budú ruky našimi hlavnými pomocníkmi. Tu trénujeme motoriku. Vieme následnými otázkami zisťovať: „Je predmet studený, alebo teplý?“ „ Je uvedený predmet z dreva (plastu, skla, či inej látky)?"

Srdce: Čo v nás vyvoláva sťaženie úloh a napríkad odpočítavanie času. Je to pre mňa stresujúce a zamrznem v tejto situácií? Ako sa cítim, keď mám v ruke neznámy predmet a neviem ani jednu jeho funkciu ? Toto sú krásne situácie, ktoré nám poskytujú možnosť ďalšej komunikácie a spoznávania sa.

Hlava: Pre náš mozog je to úžasná úloha, ktorá má množstvo gradácií a tak sa nám nikdy nestane, že nás táto hra omrzí, pretože sme našli na každý predmet už všetky riešenia.

 

Autorka aktivity a fotografií: Katarína Filipeje. Katarína absolvovala náš kurz Permakultúrny dizajn a svoje aktivity tvorí v komunitnej záhrade a domškoláckej skupine L-E-S-O-V-O o.z., ktorej priestor je možné navštíviť počas sezóny komentovaných prehliadok.