Bolo by vznešené písať na začiatku leta o humuse, ktorý by sme mohli pozorovať na dovolenke. Lebo v každej krajine je humus akoby „iný“. Všade je však podstatný pre úrodnosť pôdy, pre fixáciu CO2, pre štruktúru pôdy, jej farbu a tak ďalej. Ale čo to ten kúzelný humus je? Organické zvyšky v rôznom stupni rozkladu - hovorí poučka. A čo sú organické zvyšky? Mŕtvoly a h*vná. Niečo, čo bolo živé, alebo to aspoň živým prešlo. Život je úžasný, keď skončí, stále umožňuje život. Humus mení skaly na pôdu. Dáva jej farbu a štruktúru, vdychuje jej život.

Pozrime sa na zvyšky života, čo nájdeme na farme. Zvyšky z trávenia obyvateľov farmy sú rozmanité: lajná, bobky, kobylince, kuracince, človečince… Ak strávite dovolenku na farme, môžete ich pozorovať / mapovať / spoznávať. Ak tam bývate, tiež sa dá pekne a dlho zabaviť pozorovaním, nie to len kydať na hromadu. Hov*á majú rozmanitý nielen tvar, farbu a zápach, ale aj obsah vody, živín, mikroorganizmov, pomer C/N, výhrevnosť. Všetko to závisí od výživy a od spôsobu trávenia. Spôsob trávenia sa vyvíjal v určitých podmienkach.

Ak by ste chceli zasvätiť dovolenku  *ovnu, nech sa páči, niekoľko inšpirácií:

Lajno vzniká v zložitej tráviacej sústave hoviatok – prežúvavcov najprežúvavejších. Zelená trávička (seno, siláž a senáž v maštali) je požutá odložená do bachoru, odkiaľ sa potom znovu vráti do pysku a je znovu požutá –  mechanicky, chemicky aj biologicky rozložená na kašu (však to lajno na to vyzerá). Preto krava stále žuje. Zabuduje do svojho tela mnoho uhlíka (C).  Kravy sú prikrmované bielkovinami (aby bolo veľa mlieka), aj preto je v lajne požehnane dusíka (N). Mikroorganizmov v maštaľnom hnoji (MH = vyzreté ciky+kaky+podstieľka), môže byť až 12 kg/tonu. Alebo tam možno nebude nič, lebo tie kravy žerú antibiotiká a antibiotiká a antibiotiká. Taký hnoj je vlastne pre pôdu toxický. Dnešný dobytok vraj pochádza z oblasti úrodného polmesiaca. Dovolenkárov to môže zmiasť, lebo ho tam vyšľachtili pravdepodobne ešte v časoch, keď bol naozaj úrodný a pasienky zelené. Istejšie je pozorovať hoviatká na lúke pod Zoborom a predstavovať si ako vyzeral zubor. Ako svojim pasením udržiaval kus krajiny bez lesa. Jeho krajina bola rovinatá až mierne zvlnená, ako krajina na Turci, kde sa možno pásli tury a tak je tam pôda tmavá a humózna. Kto vie?

Bobky sú takisto produktom prežúvavcov – oviec a kôz. Žili v horách a na suchších, skalnatých oblastiach. Vďaka ovciam vznikli v Karpatoch hole (Kráľová hoľa, Kubínska hoľa, Martinské hole…). Valasi na chrbátoch kopcov, kde už neboli strmé svahy, odstránili stromy a vytvorili pasienky. Dalo sa na nich pásť len pár týždňov, ale zato tam tráva vydržala zelená aj koncom leta, keď už v nižších polohách bolo sucho. A tie bylinky k tomu… skvelý tip na výlet. Bobky už nie sú tak dokonale prežuté a skašovatené. Obsahujú veľa semien, zaburiňujú záhony. Na druhej strane, ak pasiete ovce a kozy na kvalitnej lúke a potom im postavíte košiar (na pár dní!!!) na mieste s chudobným porastom, dosejú ho tým, čo zožrali a ešte aj natrávili tak, že to klíči úplne radostne. Zaburiňovanie ovčím hnojom môže súvisieť aj s tým, že ovce v maštali „ťahajú seno pod seba“. Chovatelia to poznajú: ovce žerú seno z jasiel, tak že veľa z neho skončí na zemi ako podstielka. Takto sa do hnoja dostanú aj semená, čo vlastne ani nezožrali.

Kobylinec je topka medzi hov*ami. Kone pochádzajú zo stepí centrálnej Ázie. Tráva je tu taká dáka prisušená, skoro seno. Dnešní chovatelia svojim koníčkom dožičia to najkvalitnejšie seno a výživové doplnky. Kone nie sú prežúvavce. Spôsob, akým spracovávajú celulózu, je oproti hoviatkam a ovečkám málo účinný. Preto kôň žerie vždy, keď sa dá. V ich exkremente ostane veľa C zo zle strávenej celulózy. To je možno dôvod, prečo je konský hnoj výhrevný (ten správny pomer C/N). Zaujímavé je, že veľká časť trávenia koní sa deje v slepom čreve a ich tráviaca sústava je tak dlhá, že sa dokáže zauzliť (to nie je vtip, ale hrozba).  Pokiaľ ide o dovolenku, pohľad na kone je krásny všade, kde sú krásne kone. A ak si chcete doniesť na pamiatku trochu výživy pre svoje rastliny, kobylince sa ľahko zbierajú aj vozia v kufri auta (v uzavretej nádobe 🙂

Z cicavcov ešte treba spomenúť svine. Svine žerú všetko. Sú všežravci na rozdiel od koní, kráv, oviec a kôz. To ich *ovno za veľa nestojí, je riedke a hodne smrdí. Škoda reči. A tá troška zajačích bobkov sa v komposte stratí skôr, ako tam dopadne. Tiež škoda reči.

Za reč ale stoja kuracince. Sliepky sú vtáky (ak by ste nevedeli). Príroda sa rozhodla, že vtáky budú lietať. Sú dni, keď má človek pocit, že lietajú len preto, aby sa mohli zvysoka vys*ať na naše auto, sako… Možno to tak naozaj je, lebo príroda vymyslela kloaku. Miesto, kde sa zmieša cika a kaka. Výsledok sa potom krásne rozplesne alebo rozmaže, tam kde dopadne. Ale možno kloaku vymyslela príroda preto, aby si vtáky nenacikali do oka, keď letia po vetre. Kto vie? Na to, aby vás osr*l vták, netreba chodiť na dovolenku. Ale pozorovať krátku chvíľu vtáky letiace nad rovinou, to je dôvod vycestovať. Pozorovať sliepky, ktoré zvyčajne neuletia, sa dá naopak dlho. Ich spoločenský život inšpiroval mnohé telenovely. Fascinujúce sú aj ich exkrementy. Keďže je to cika s kakou, je to tak výživné, že kuracince musíme zriediť aspoň v pomere 1:10 a nakvasiť, aby sa rozpadli, uvoľnili živiny, ktoré sú potom v roztoku rozložené rovnomerne. Na váhu a objem je kuracincov síce málo, ale oproti všetkým ostatným ho*nám na farme (ktoré majú relatívne podobný pomer živín) obsahuje približne 5-násobok obsahu N, P, Ca a o niečo menej organických látok.

O človečincoch sú videá s kľúčovým slovom „lidský hnủj“ od Katky Horáčkovej.

Prajem Vám krásne leto a veselú dovolenku o *ovne. Po takej dovolenke sa môžete spoľahnúť, že aj na to h*vno budete pozerať s nadšením.

Ak by ste sa mali nudiť, radšej sa zapojte do našej súťaže na leto:
KTORÉ PÍSMENKO V „NESLUŠNOM“ SLOVE NA 5 PÍSMEN NEBOLO NIKDY NAHRADENÉ ZNAKOM „*“ ?
Ak správne odpoviete do 5 minút, získavate 10 bodov. Môžete si s nimi celé prázdniny robiť, čo len chcete!!! 😉

 

Autorka textu: Katarína Trizuliaková. Katarína je učiteľka, zanietená krajinárka a aj absolventka Úplného kurzu permakultúrneho dizajnu. Naživo si ju môžete vypočuť ako lektorku v záznamoch dizajnérskych webinárov: Čítanie krajiny, Biotopy v záhrade alebo Predprojektová príprava.
Konzultácie: Monika Kňažková (zootechnička)
Literatúra: Fecenko J., Ložek O., 2000: Výživa a hnojenie poľných plodín, SPU Nitra
Ilustračný obrázok: Unsplash.com