O pár dní bude deň matiek a tak som si dopriala pár úvah o MATERSKEJ HORNINE:
Materská hornina je ten druh horniny (kameňa, šutru a skaly), ktorý tvorí základ pôdy. Pôda z nej „rastie“ a je cez ňu prepojená zo Zemou, s lokalitou. Materská hornina pôdu vyživuje – dáva jej všetko, čo má. V podstate hornina zas a znova umiera (prestáva byť horninou), aby umožnila existenciu pôdy. Učili sme sa o tom, že horniny zvetrávajú a pôsobením organizmov sa v nich hromadí humus. Otcovským faktorom je tu život sám, ale o tom potom.
Teraz sa pozrime na to, ako horniny vznikajú a čo to pre pôdu znamená. Prvá, pôvodná možnosť je stuhnutá magma. Magma mohla stuhnúť pod povrchom (jadrové pohoria) alebo sa dramaticky vyliala na povrch (sopečné pohoria). Môže mať rôzne zloženie a pH. Podľa toho je aj bohatou alebo chudobnejšou matkou, dodávajúcou pôde viac alebo menej bohatú stravu (živiny). Pamätáte si zo školy zloženie žuly? Tak o tom to celé je: hlavne kremeň, sľuda, živec. K tomu mnoho a premnoho iných minerálov s malým a hlavne rôznym zastúpením, ktoré ale pôde dávajú veľmi podstatné mikroelementy – živiny. Rastlina potrebuje málo a ešte menej, ale ak jej chýbajú, ochorie. Kremeň je nerozpustný, pevný a „večný“, ostáva v pôde ako piesok. Sľudy a živce sa chemicky menia na íl alebo sa rozpúšťajú a uvoľňujú živiny. Toto všetko dokáže voda a vietor odniesť a uložiť niekde inde.
Ideálne miesto na ukladanie odplaveného piesku, ílu a čohosi medzi tým, je more. A že sa tam toho zmestí. V dejinách Zeme vznikli desiatky metrov hrubé vrstvy usadených ílovcov, pieskovcov, kremencov a iných „...cov“. Časom „vytlačili“ more alebo boli vyzdvihnuté ako pohoria a stali sa pevninou. Ílovce sú studené horniny, akoby si pamätali na chlad pri dne oceánu. Čiastočky, z ktorých vznikli, boli ľahučké a v moriach doplávali ďaleko a usadili sa hlboko. Ílovce výborne držia vodu, tak výborne, že ju ani pustiť nechcú. To iba prispieva k tomu, že pôdy z nich sú studené. Pieskovce sú teplejšie, usadili sa skôr, v menších hĺbkach. Vodu prepúšťajú, však sú z piesku. V každom prípade tieto horniny sú chudobnejšie na živiny.
Samostatnú kapitolu usadených hornín tvoria vápence a dolomity. Tie sa tiež udiali. Nie len ako zvetrané časti magmy, ale hlavne ako pozostatky koralových útesov. Predstavte si, kde žil Nemo: slniečko, teplúčko, pohodička… Koraly a ich príbuzní naviazali obrovské množstvo CO2 do svojich schránok a za pár miliónov rokov vytvorili hrubé vrstvy vápencov. Tie sa dostali na povrch podobne ako ílovce, poklesom mora alebo vrásnením. V našich horách tvoria tzv. príkrovy. A podobne ako ílovce aj vápence a dolomity obsahujú málo živín. Vápence sa radi prehrejú, ako si na to zvykli v plytkých moriach. Sú rozpustné vo vode a tak vodu ľahko prepúšťajú do hlbín. Pôdy na vápencoch teda často trpia suchom.
Posledným významným zástupcom usadených hornín je spraš. Ani sa nedá celkom povedať, že je to hornina. V mnohých prípadoch je to vlastne pôda z ďalekých krajov, ktorú k nám privial vietor. A to je teda „matička zem“. Spraše sú dobre zásobené živinami. Pôdy, ktoré na nich vznikli, neobsahujú kamene. Ich úrodnosť limituje hlavne voda. Ak je podzemná voda dostatočne vysoko, je to mňamka poľnohospodárska.
Celé toto rozprávanie treba doplniť o prípady, keď je materskou horninou čosi naplavené potokom a riekou, zosunuté zo svahu, alebo nejak inak premiestnené. Vtedy má vzniknutá pôda vlastnosti materskej horniny aj vlastnosti toho, čo je pod ňou. Chemické vlastnosti sa výrazne nemenia ani po premenení vplyvom teploty a tlaku (ak Vás trápia slová ako napr. Gemerikum alebo mramor). Vtedy sa ale zmení štruktúra minerálov v horninách a ich zvetrávanie bude prebiehať inak ako pred premenou.
Pochopenie, z čoho vznikla „naša“ pôda, je kľúčom k lokálnosti. K tomu, aby sme vedeli, čo si môžeme na tom-ktorom mieste dovoliť a hlavne, čo nás to bude stáť. Aby naše technológie a pestovanie boli primerané možnostiam miesta. Aby sme boli súčasťou toho, kde žijeme.
Autorka textu: Katarína Trizuliaková. Katarína učiteľka, zanietená krajinárka a aj absolventka Úplného kurzu permakultúrneho dizajnu. Naživo si ju môžete vypočuť ako lektorku v záznamoch dizajnérskych webinárov: Čítanie krajiny, Biotopy v záhrade alebo Predprojektová príprava.
Ilustračný obrázok: Unsplash.com
