Spišská Nová Ves ma privítala 4. marca nádherným počasím a nádhernými ľuďmi. Dali sme si randíčko na súkromnej záhrade, aby sme ostrihali „zopár“ stromov. Z ôsmych prítomných sme boli traja, ktorí sme mali skúsenosti, nielen teoretické vedomosti (ale aj tie sa zišli). Na jeseň vysadená mladá hruška potrebovala povýsadbový rez (ten sa robí na jar po jesennej výsadbe). Bočné konáriky išli všetky preč, ponechali sme stredový a skrátili ho. Tým sa podporuje rast. Potom prišli na rad jablone. Zanedbaný povýsadbový rez a priebežne slabo a nie celkom správne urobený rez. Ale vo výsledku výborný učebný materiál, pretože bolo jasne vidieť s odstupom rokov chyby v ošetrovaní a ich dôsledky. Verte-neverte, na chybách sa najlepšie učí, vďaka aj za ne. Našťastie sme sa zhodli na korekciách a veríme, že budeme mať možnosť sledovať, ako stromy zareagujú na rez (domáci nás pozvali počas leta na halušky). Riešili sme aj mrazové praskliny, hrdzu hruškovú, spálu, šárku... A debata sa zvrtla aj na minuloročné sucho, ktoré v tejto slnečnej pasci a po minuloročnom holorube v svahu pod záhradou zanechalo stopy nielen v trávniku. Vysvetlili sme si podsadbu pod stromami (liečivé a ochranné rastliny), ktorú sa podarilo zrealizovať ešte začiatkom leta minulého roku. Ujala sa, rastliny zakorenili, majú šancu vytvoriť zápoj a podporiť zdravie a vitalitu stromov. Domácej pani a pánovi patrí pochvala, že sa chopili generálnej revitalizácie 16 stromov a tiež vďaka za otvorenosť, že nás pozvali nielen na brigádu, ale aj na fajnú polievku, kávu a koláče. Tak sa teda tešíme na tie halušky (bryndzové samozrejme).
Gemer je destinácia, ktorú navštevujem často a veľmi rada. Veď aj o vlastné záhrady sa treba postarať. Ako by to bolo, aby obuvník chodil bosý! Náš horný sad má 50-60-ročné stromy, ktoré trpia hustou, nepremyslenou výsadbou. Toto sú, žiaľ, nezvratné chyby, kmene sú od seba 3-3,5 m! Rozhodovanie o tom, ako zasiahnuť, bolo veľmi ťažké. Aby sme zachránili jeden strom, bolo treba rozhodnúť o vyrúbaní iného. Nerozhodoval ovocný druh (či padne jabloň alebo višňa), ani kvalita ovocia (jesenná alebo zimná odroda). Rozhodovalo miesto. Nakoniec sme obetovali slivku a višňu. Jablone zostali a dostalo sa im riadne presvetlenie korún. Ale: získali sme takmer m3 štiepky. Tú sme hneď využili ako mulč v dolnej záhrade k mladým výsadbám ďalších hrušiek, sliviek, moruší, drienkov, muchovníkov, rakytníkov a višní. Pod mulč šiel samozrejme vyzretý kompost. Pozn. Variť sme si museli sami 😉 Ale večer k mariášu som objavila fľašu medoviny (z produkcie najmladšieho syna).
Autorka textu: Paulína Urdová. Paula je permadizajnérka, lektorka a inšpirátorka. Absolvovala viacero kurzov (Úplný kurz permakultúrneho dizajnu, Veľký ovocinársky kurz, Celoročný kurz o vode) a iné spolulektorovala (Včelárenie blízke prírode).
