Rok 2014, tretí rok práce na skultúrnení dlhodobo nepoužívaného pozemku, ktorý je v suchej, teplej oblasti na juhovýchodnom svahu s pieskovcovo-tufovým podložím. Pozemok síce pekný, slnečný s krásnym výhľadom, no pre klasické hospodárenie existujú ďaleko vhodnejšie miesta ako tento. Popri budovaní zázemia pre rodinu a dizajnovaní permakultúrnych záhrad pre iných a prestavbe skoro 3-hektárovej plochy, sme odbiehali ešte učiť kurzy permakultúry na rôzne miesta po Slovensku. Často to boli miesta, kde bolo možné niečo ukázať, prípadne aj niečo malé vytvoriť, no stále vyskočila potreba, ktorú dané miesto nedokázalo naplniť. 

Pritom doma kopec miesta, možností a plánov ako prakticky podporiť porozumenie permakultúrnych princípov, postojov a postupov. A tak sme začlenili do požiadaviek pre náš dizajn pozemku aj priestor pre verejnosť, kde pre potreby kurzu bude čo najvhodnejšie zázemie. To sa samozrejme odvtedy rozvíja, tvorí a stále vylepšuje na obraz nás a nových požiadaviek. Ukážkový začiatok nadšeného permakultúrnika (tu hovorím o sebe, nie o Patricii) - pozemok slnečný, bez vlastnej vody, bez dobrej príjazdovej cesty. Jeden veľký svah bez roviny. Ak nejaká drevina, tak skoro výlučne agát, šípka alebo trnka. Bez oplotenia, v divočine za dedinou a k tomu už 3 deti a skoro žiadna finančná rezerva na budovanie. Tu prichádza Patricia:” Tak aspoň toto je ideálne miesto na overenie permakultúrnych princípov a postupov. Práca s vodou, s terénom a nosná otázka ako zúrodniť zem, aby sa stala plodnou.” 

A tak vznikla prvotná myšlienka vytvoriť priestor = školu, kde sa bude dať ukázať plnosť možností permakultúrneho dizajnu. Tu vznikla v roku 2018 ŠKOLA PERMAKULTÚRY.

Teraz je približne 1 hektár vyhradený práve na tieto účely. Zvyšná plocha je využívaná pre náš domov, záhradu a skupinku zvieracích miláčikov - prasnička Pepina, skupinka kozičiek na čele s Mišou a sliepky, psy i mačky. Skoro všetko, čo tu máme, sme si vymysleli, vyrobili, zadovážili sami alebo s priateľmi. Obzvlášť priestor pre verejnosť tvoríme ako spoločné dielo. Po každom kurze či workshope, ktorý sa u nás dial, ostalo niečo vytvorené na tom mieste. Tak, aby bolo príjemnejšie, ľahšie či krajšie pre ďalších, ktorí k nám zavítajú. A samozrejme tí, čo tam vytvorili nejaké dielo, majú k nemu vzťah a radosť z toho, že mohli takto zanechať svoj podpis. 

Je to krásne vidieť, ako si to užívajú, keď sa k nám vracajú. Radosť a hrdosť je z nich čitateľná, keď to ukazujú svojim blízkym, ktorých so sebou zobrali. Na časti pre verejnosť sme spoločne vytvorili masívne terénne úpravy, kúpacie jazero, terasy na pestovanie, stanovanie aj zdieľanie, schody, chodníky, cesty a parkoviská, vytapetovaný separačný záchod, trvalkové kvetinové záhony, dažďovú záhradu, zber dažďovej vody, swaly, a základné zázemie v starom kamennom dome. Vodný režim pozemku sa za tie roky výrazne zlepšil a začína to byť vidieť aj na prosperovaní rastlín. K tomuto zlepšeniu prispeli aj naše zvieratá, ktoré denne s pozemkom pomáhajú (hnoja, kypria, zabezpečujú kolobeh živín). Na prvý pohľad možno až banálne obyčajné, jednoduché, no my vieme, aký kus cesty sme prešli ku zkultúrneniu (zpermakultúrneniu) tohto kúsku zeme, ktorý nám bol zverený.

Starostlivosť o Zem sme poňali tak, že keď už máme takýto pozemok, postaráme sa o jeho zveľadenie. Starostlivost o Ľudí sme poňali tak, že robíme tak, aby nám a všetkým okolo bolo v celom procese dobre a mali naplnené svoje potreby.
A limit spotreby a spravodlivé prerozdelenie sa nám toľko vracia, koľko do celku vkladáme. Svoje vedomosti, zručnosti a skúsenosti radi posúvame tým, čo majú o to záujem a kde vnímame, že môžeme obohacovať. Ponúkame seba a to čo máme pre blaho celku, ktorého sme súčasťou.

 

 

 

Autor textu: Martin Pavlovský
Korekcie: Patricia Pavlovská
Zdroj fotografií: archív Školy permakultúry, archív rodiny Pavlovských