Novinky z dielne Školy permakultúry

Aká bola sezóna 2022?

Predstavili sme 12 permakultúrnych sídiel po celom Slovensku.

Udialo sa 63 prehliadok, čo znamená 100 prehliadkohodín.

Navštívilo nás 342 dospelých návštevníkov a 89 detí.

ĎAKUJEME a tešíme sa na sezónu v roku 2023 :) Ak máte záujem prečítať si dojmy návštevníčiek a návštevníkov, kliknite na webstránku.

Marianna Piršelová a Záhrada pod dubmi

Marianna pôsobí v Škole permakultúry ako učiaca sa lektorka (Úplný kurz permakultúrneho dizajnu), ako moderátorka webinárov (Kurz Kvetiny v permakultúre) a v neposlednom rade aj ako sprievodkyňa komentovaných prehliadok v o svojej Záhrade pod dubmi.

Čo ma priviedlo na cestu permakultúry?

Prirodzený vývoj a hľadanie najlepšieho riešenia na to, ako si založiť a udržať zdravú záhradu. Čiže hlavne deti. Ale to bolo až neskôr :) V úplných počiatkoch to bola snaha o ochranu krajiny, zodpovednosti voči planéte a v nejakej miere tam zohrala úlohu aj klimatická úzkosť. Prostredníctvom permakultúry viem vo svojom živote vytvárať také podmienky, že klimatickú úzkosť premieňam na aktívne zapojenie sa do starostlivosti o Zem. Permakultúra má nástroje, pomocou ktorých viem túto snahu napĺňať. A aby som opísala aj to, kde v tom mám srdce, tak ma k permakultúre priviedla hlavne neskutočná láska k prírode a všetkému živému, ktoré z nej číha z každého rohu. 

Aký je tvoj nanevšednejší a najbláznivejší zážitok z tejto cesty?

Keď som zistila, že mi absolútne, mne, mestskému človeku, nevadí byť zašpinená od pôdy a v teplákoch a strapatá stráviť celý deň zahrabaná v zeleni. Žijem v meste, v štvrti, kde sa chodí na záhradu vypiť maximálne kávička a moje úsilie tu pôsobí dosť exoticky. Susedia si už zvykli. Aj na to, že zo mňa väčšinou vidia len chrbát v záhone. Vznikol z toho dokonca lokálny mýt, že keď chceš vedieť, čo sa udialo na ulici, spýtaj sa Piršelovej, ona je stále vonku, ona vidí všetko :)

Čo ma v poslednej dobe najviac potešilo?

To, že sa u nás v Stupave otvorilo nové ekocentrum, kde sa snažíme zahrnúť permakultúru aj do workshopov a prednášok pre verejnosť, ale aj to, že stále viac ľudí pojem permakultúra pozná a na nejakej úrovni sa jej aj venuje. 

Spolupráca so životom na premene sveta tu a teraz

Celý tento rok si pripomíname nedožitých 75 rokov Karola Končka, priekopníka permakultúry v Československu. Tentokrát ma nesmierne zaujali jeho slová o tom, ako žiť permakultúru. Nech sa páči:

“ Permakultúra je špecificky určená pre ľudí, ktorí chcú premeniť svoje sny o kvalitnom, spravodlivom a slušnom živote na realitu hneď teraz a hneď tu na Zemi. Je mnoho “realistov”, ktorí tvrdia, že je to len utópia. Je mnoho “idealistov”, ktorí hľadajú šťastie mimo biologického života, v inom čase či inej dimenzii. Permakultúra je zameraná na život, ktorý prebieha tu a teraz, v tejto chvíli: ako ho poopraviť, čo sa už dá vylepšiť, čo sa dá zrealizovať v danej situácii. Je to séria malých uskutočniteľných krokov, ktoré už dokážeme urobiť, ale urobených správnym smerom. Pokiaľ nevieme, či je ten smer správny, spätnou väzbou kontrolujeme, kam to ide, a vieme to poopraviť neskôr – ale aspoň nie sme domýšľaví, že sme už našli “dokonalé” riešenie, ktoré sa nedá vylepšiť. Istým spôsobom každé riešenie, ktoré sa realizuje, je dokonalé v danej chvíli tým, že sa realizuje v rámci živého organizmu Zeme – ale tá dokonalosť je dynamická ako jazda na bicykli – už o chvíľu sa začne strácať a je nutné ju poopraviť. Nedá sa zaspať na vavrínoch, keď žiadne neexistujú – a nie je to až tak stresujúce, ako to znie, keď viete jazdiť na bicykli a vaším partnerom je život, ktorý si uctíte a ktorý vás neustále úplne obklopuje: nikdy vám nedá ťažšie skúšky, ako ste schopní slušne zvládnuť. Preto aj keď je permakultúra mimoriadne náročná na realizáciu a dá vám skutočne zabrať – je v nej tiež mimoriadne veľa radosti a smiechu. Život si vás testuje – ale má aj svoju humornú stránku a vie skutočne oceniť kvalitnú obetavú prácu.

Výsledkom aktívnej permakultúry je iný pocit zo života: žijete uprostred živého života, spolupracujete s ním na premene sveta, a potom je všeličo možné – aj to, čo sa zdá inak nemožné. Kvalita bez mena vás prekvapí častejšie, ako je to dnes bežné. Pomaly, krok za krokom, si uvedomujete, že aj keď je tu veľa “problémov”, žijete život, ktorý vám osobne stojí za to žiť. Priateľov pribúda. Vaša pôda je stále plodnejšia. Istým spôsobom je váš život zo dňa na deň kvalitnejší. Nuž ako inak by ste chceli definovať “trvalo udržateľný život”? ”

S úctou Sveťa Kuzderová

Sila ľudského kruhu

Sedenie a zdieľanie v kruhu je niečo magické, niečo čo bolo pri vzniku prvých ľudských spoločenstiev
a zostalo s nami dodnes. Odpradávna sedeli ľudia spolu okolo ohňa, rozprávali si čo práve zažili,
príbehy svojich predkov, svoje sny a vízie, zdieľali nadobudnuté skúsenosti a poznanie. V kruhu nie je
nikto viac ako druhý, všetci sú si rovní a každého miesto je dôležité. Všetci si vidia do tváre a nikto sa
nerozpráva poza chrbát. Zdieľanie v kruhu je jednoduchým a silným nástrojom na prebudenie
kolektívnej múdrosti, vzájomného učenia a pochopenia, spoločného rozhodovania a prekonávania
prekážok.

Mnohí si dnes uvedomujeme silu a potrebu ľudského kruhu a znovu hľadáme spôsoby ako ju využiť. Existuje viacero metód, techník aj nástrojov a stále sa môžeme inšpirovať od domorodých národov, kde sa tradície kruhov zachovali dodnes. Jedným z takýchto základných nástrojov sú aj tzv. Poradné kruhy (Way of council). Ak by ste sa chceli dozvedieť viac onedlho prebehne medzinárodný online Úvodný výcvik facilitácie poradného kruhu | Council I. Introduction Training. Poradné kruhy sú vhodné pre kohokoľvek kto pracuje so skupinami ľudí, či už v škole, v práci, v komunitách, firmách, združeniach, alebo aj v rodine.

Autor textu: Martin Gavalier, ArtKruh

Vo vzduchu cítiť pokoj. Teda aspoň v rodinke uvoľnených permakultúrnikov.

Minule sme vysiali vymŕzajúce zelené hnojenie, listy sme nechali tam, kde spadli, maximálne teda prihrnuli bližšie ku stromom, kríkom, rastlinám. Trvalkový pór nám stále skrášľuje záhradu, zimná cibuľa tiež, mangold hýri farbami kade tade po záhrade, vysiaty nechtík na nás žiari z neudržiavaných záhonov. 

Skracujúce sa dni a chladné noci nás pozývajú popichať do zeme cesnak. Lebo cesnak je všeliek. A tiež patrí do (takmer) každého pokrmu. Prísun vitamínu C zabezpečíme každý deň z hrste trniek či rakytníka. Využívame čerstvo narastenú žihľavu, hríbové poklady a práve tie sa môžu stať výborným výmenným prostriedkom medzi našimi priateľmi.

Pozorovanie, uvažovanie  a až následné rozhodovanie je proces odporúčaný finančnými poradcami aj permakultúrnikmi. Prináša objavné zistenia a výrazne šetrí prostriedky. Môžeme pozorovať prúdenie vody na záhrade práve na jeseň, môžeme pozorovať zvieracie chodníčky vedúce cez našu záhradu, hľadať závetria v záhrade, sledovať náhle zmeny vegetácie, v zime zas môžeme pozorovať hrúbku a rozmiestnenie snehovej pokrývky po celej záhrade. A všetky pozorovania zúročiť v prospech záhrady.

Vo vzduchu cítiť pokoj. 

Autorka textu: Sylvia Koreňová