18. august, 2020. Autorka textu: Helena Norberg-Hodge

Krízy moderného sveta potvrdzujú to, čo domorodé kultúry vždy vedeli: že všetky javy sú neoddeliteľne prepojené. Keď je Amazonka – jeden z najdôležitejších orgánov Zeme – pustošená, aby poháňala globálnu ekonomiku, vírus prenášaný narušenými ekosystémami zaútočí na nás, ľudské bytosti. A keď sa hospodárske nariadenia ustanovujú vo Washingtone, Bruseli alebo Pekingu, niekde na druhej strane, tisícky kilometrov ďaleko, zostávajú ľudia bez koreňov a zničené ekosystémy.

Za posledných štyridsať rokov povedomie o našej vzájomnej závislosti s prírodným svetom neustále pomaličky presakovalo do dominantného kultúrneho príbehu. Našťastie tento proces priniesol so sebou aj väčšie ocenenie ne-západných kultúr a domorodých národov. Prakticky v každej sfére sa zrodili ekologické a sociálne zamerané iniciatívy, vychádzajúce od obyčajných ľudí. Od ekopsychológie po ekologickú architektúru, od kampaní za ľudské práva po podporu znevýhodnených ľudí, ľudia preukázali svoju túžbu rozvíjať láskavejšie, jemnejšie a udržateľnejšie spôsoby života. 

V tom istom období však globálna ekonomika – spočiatku poháňaná kolonializmom, otroctvom a rasistickou genocídou – pokračovala na rovnakej trajektórii. Tak ako kolonizácia nahromadila bohatstvo predovšetkým pre svetových obchodníkov, neúprosná globalizácia ekonomiky slúži stále čoraz menšej hŕstke nadnárodných korporácií a bánk. Pod zvodnou maskou "pokroku" tento systém naďalej podkopáva hospodárstva špecifických krajín a ich vzájomnej závislosti a nahrádza ich anonymnými a nezodpovednými globálnymi dodávateľskými reťazcami.

Tak ako tento systém nenásytne nivočí Amazóniu, tak sa ako jej výsledok šíri po celom svete humanitárna a ekologická tragédia. S dažďovým pralesom ustupujúcim priemyselnému poľnohospodárstvu a dezertifikácii sa uvoľňujú obrovské množstvá uhlíka a globálny hydrologický cyklus sa rúca. Ako pamätihodne hovorí vodca Yanomami Davi Kopenawa: "Existuje len jedna obloha a musíme sa o ňu postarať, pretože ak ochorie, všetko sa skončí."

Toto posolstvo ešte nedorazilo k našim politickým lídrom. Namiesto toho sa niektorí stávajú demagógmi, ktorí chrlia rozprávky o nekonečnom hospodárskom raste. Ich posolstvo je: „vaša práca závisí od rastu ekonomiky a my urobíme všetko, čo je potrebné, aby sa tak stalo“. Vďaka všemocnej propagande konzumu toto rezonuje so stále rastúcim počtom ľudí, ktorí v jeho dôsledku nemajú žiadnu ekonomickú a psychickú istotu. Frustrovaní a zmätení, mnohí sa stali prístupní xenofóbnej rétorike tých, ktorí ukazujú prstom a vinia „zelených“, “slniečkárov”, ľavičiarov, prisťahovalcov, černochov a ľudí inej farby pleti a akýchkoľvek kultúrnych „inakostí“ namiesto nekontrolovateľného ekonomického kasína v rukách mocenskej elity. Podľa nich je nivočenie Amazonských zdrojov rozumnou cenou za prežitie našej ekonómie.

Hlavy štátov a obchodné elity, ako na ľavej, tak aj na pravej strane, zostali slepí voči sociálnym a ekologickým vplyvom globálnej ekonomiky. Ako sa systém rozšíril po celom svete a ekonometrické myslenie sa čoraz užšie špecializovalo, takmer nikto nerozpoznal skutočné náklady globalizácie. Pravda je taká, že globalizácia nezlepšuje životy väčšiny – ani z krátkodobého hľadiska, nieto z dlhodobého hľadiska. Zo všetkých nových príjmov z globálneho rastu v skutočnosti len 5 % pripadá 60 % najchudobnejšej svetovej populácie. Pozrite sa pod čísla HDP a situácia je ešte hrozivejšia: vďaka globálnej ekonomike väčšina ľudí na svete v skutočnosti schudobnela. 

V menej industrializovanom svete proces „rozvoja“ vytlačil a vytiahol ľudí zo sebestačných, komunitných, miestnych ekonomických systémov na najnižšiu priečku veľmi nestabilného rebríčka. Vo všeobecnosti sa zapájajú do výroby pre globálny sever, či už na monokultúrnych plantážach, alebo v manufaktúrach. Hoci zarábajú v hotovosti niekoľko dolárov denne, vo všeobecnosti zažívajú väčší nedostatok, ako vo svojich dedinských ekonomikách. Dokonca aj v takzvaných „bohatých“ krajinách musia stredné triedy súťažiť čoraz intenzívnejšie a pracovať čoraz dlhšie, len aby sa udržali nad vodou. Po celú dobu ich propagandistický priemysel ubíja tisíckami reklám denne, vďaka čomu sa cítia nehodní a neustále chcú mať viac.

Ako sa to stalo?

Za posledných tridsaťpäť rokov v mene globalizácie, „free trade“ zmluvy dramaticky zvýšili moc nadnárodných korporácií a bánk využívať lacnú pracovnú silu a zdroje kdekoľvek na celej planéte. Deregulácia týchto nadnárodných spoločností znevýhodnila podniky s bohatými pracovnými miestami, pretože viedla k nadmernej regulácii, nadmernému zdaňovaniu a nezamestnanosti na miestnej, regionálnej a národnej úrovni. Globálne banky a korporácie sa stali najmocnejšími entitami na planéte, podľa ktorých nariadení a príkazov sa riadia národné vlády.

Aby sme zvrátili tieto trendy, musíme sa spojiť s našimi domorodými bratmi a sestrami, aby sme vybudovali široké hnutia národov, zjednotené vo svojej výzve na opätovné prerokovanie obchodných zmlúv, tentoraz so zasadajúcou občianskou spoločnosťou. Musíme trvať na tom, aby vlády prestali využívať dane, dotácie a regulácie na uprednostňovanie špičkových priemyselných odvetví náročných na zdroje, ktoré koncentrujú bohatstvo a moc v rukách globálnych monopolov a namiesto toho nasmerovali túto podporu na viac lokalizované podniky. Prekonanie priepasti kde sme sa rozdelili na ľavicových a pravicových je kľúčové. Ľudia, ktorí volia Bolsonara a Trumpa, tak robia z veľkej časti kvôli kultúrnej a ekonomickej marginalizácii vyvolanej ekonomickou globalizáciou – procesom, ktorý zredukoval mnohé kedysi súdržné komunity na izolované zákutia sužované depresiou, závislosťou a nezamestnanosťou.

Ako to zmeniť?

Teraz je čas ponúknuť nové politické príbehy – inšpirované domorodými spôsobmi poznania, života a bytia – ktoré hovoria o rozkvete ekologicky zakorenených komunít a skutočnej prosperite. Teraz je čas na ekonomickú lokalizáciu. Je to spôsob, akým sa ľudia môžu stať súčasťou Vyliečnia Zeme, Cura da Terra, tak ako sú aj domorodé národy od nepamäti.

Posilňovaním miestnych ekonomík udržujeme bohatstvo v obehu v rámci komunity, kde podporuje miestne podniky a pracovné miesta, namiesto toho, aby sme ho nechali odvádzať na vzdialené firemné bankové účty. Skracovaním vzdialeností medzi výrobcom a spotrebiteľom uprednostňujeme diverzifikovanú výrobu pre miestne potreby pred štandardizovanými komoditami na export.

Týmto spôsobom sa posunieme od monokultúry k diverzite zeme. Toto je nevyhnutné pre skutočné ekologické hospodárenie, obnovu pôdy a zvýšenie produktivity. Zároveň znižujeme našu závislosť od centralizovaných automatizovaných systémov závislých od fosílnych palív v prospech zamestnávania ľudí a ich rôznorodých zručností. A čo je najdôležitejšie, prostredníctvom ekonomickej lokalizácie podporujeme dlhodobé, medzigeneračné vzťahy a hlboké komunitné väzby – základné kamene psychologickej bezpečnosti a pohody, ako to tradičné kultúry vždy poznali.

Existuje už nespočetné množstvo miestnych lokalizačných projektov, od Sao Paula po Sydney, ktoré ukazujú cestu vpred. Od farmárskych trhov a spotrebných výrobných družstiev, až po miestne obchodné aliancie a schémy komunitného financovania, ľudia od základov prepletajú štruktúru miestnej vzájomnej závislosti. So zdravým sedliackym rozumom a intuíciou vychádzajúcou zo srdca, nachádzajú inovatívne spôsoby, ako vystúpiť z konzumného boja o prežitie a žiť lokálny prirodzený život v normálnom ľudskom tempe a rozsahu.

Tieto projekty dokazujú, že zmenšením a lokalizáciou ekonomickej aktivity môžeme znížiť náš ekologický dopad, vytvoriť zmysluplnejšie vzťahy a existenciu, obnoviť náš vzťah k prírode a zvýšiť zodpovednosť podnikania. Môžeme sa znovu začleniť do hlbokých spojení s komplexným, živým svetom okolo nás – proces, ktorý vedie nielen k väčšiemu individuálnemu naplneniu a radosti, ale tiež vedie k múdrejším a pokornejším rozhodnutiam.

Rovnako ako domorodá múdrosť je zakorenená v nespočetných zložitých a vzájomných interakciách s komunitou, pôdou a vodou, zvieratami a rastlinami, lokalizácia zviditeľňuje vlákna vzájomnej závislosti, ktoré držia živý svet pohromade.

 

Článok vznikol ako preklad článku: What Indigenous Wisdom Can Teach Us About Economics
Slovenský preklad: Janka Horanka
Príspevok sa pôvodne objavil v Kosmos Journal for Global Transformation.
Profilový obrázok: “Member of Indigenous Community, Honduras”, United Nations Photo, licencia CC BY-NC-ND 2.0
Zdroj ďalších ilustračných obrázkov: Unsplash