Novinky z dielne Školy permakultúry

Seriál Drobná Architektúra

ZMENA TERMÍNOV

Zdá sa, že príchodom jari klesol záujem sedieť pred počítačom a počty prihlásených na naše webináre sú minimálne. Nízky počet účastníkov nie je žiaľ dostatočný na to, aby uhradil výdavky na lektorné, administráciu webinára a administratívu s tým spojenú. 

Rozhodli sme sa preto posledné dva webináre seriálu Drobná architektúra: Sedenie v záhrade a Ohniská, grily, pece presunúť do jesenno-zimnej sezóny 2022.

Ďakujeme za vaše porozumenie a tešíme sa vás vo virtuálnom priestore opäť na jeseň.

Vo virtuálnom svete sa vidíme na jeseň. Ak máte chuť byť s nami aj počas rozbehnutej jari a leta, navštívte permakultúrne sídla v rámci našej aktivity KOMENTOVANÉ PREHLIADKY.

Pribudli nám noví hostitelia a nové hostiteľky. Všetky aktuálne informácie nájdete na našej webstránke.

PRIHLASOVANIE JE OTVORENÉ.

Kurz je určený pre pestovateľov jedla (i profesionálnych) farmárov, malých záhradníkov, permakultúrnych dizajnérov a každého, kto má snahu riadiť kroky na pôde smerom regeneratívnym a udržateľným. Svoje si na kurze nájdu ľudia, ktorí chcú hlbšie poznať pôdne procesy a možnosti ich zveľadenia pomocou doma dostupných preparátov.

Pre kurz je potrebné mať zvládnuté základy o pôde, zložení pôdy, fungovaní pôdy.

Termín: 20. - 22. máj 2022 (pia-sob)

Trvanie: 20 vyučovacích hodín

Miesto: Brdárka, okres Rožňava

Hlavný lektor: Timotej Szabo 

Cena: 225 € (strava, ubytovanie, lektorné, materiál)

Viac o kurze si môžete pozrieť na jeho webstránke. Prihlásiť sa môžete priamo cez prihlasovací formulár.

Lenka Bystrianska a Statkok NaKonci

Lenka je permakultúrna dizajnérka, prešla naším Úplným kurzom permakultúrneho dizajnu a najnovšie aj Učiteľským kurzom permakultúry. Jej projekt je Statok NaKonci, vytvorený dvomi spriaznenými rodinami. Spolu budujú oázu pre svoje rodiny v súlade s prírodou, permakultúrnymi princípmi, zdravé a bezpečné miesto, ktoré sa bude dediť z generácie na generáciu. Miesto trvalo udržateľných systémov, plné života. 

Čo ma priviedlo na cestu permakultúry?

Prvý krát som sa stretla so slovom permakultúra, keď som sa začala zaujímať o to, ako vytvoriť domov, priestor pre našu rodinu, kde by sme mohli žiť v mieri s prírodou a svojim okolím. V tej dobe sme s manželom vlastnili 7-árový pozemok so starou chalúpkou, ktorú sme chceli prerobiť na naše trvalé bývanie. Avšak došlo nám, že naše plány na život sa do siedmych árov nezmestia. Nešlo len o rozmer pozemku ale aj o jeho ráz, okolie, prostredie, ktoré ho obklopovalo. Išlo nám o to mať v dosahu čistú vodu, čerstvý vzduch, les, potok. Uvedomila som si, že hľadám vlastne slobodu. Nebyť závislá, alebo aspoň čo najviac sa odpojiť od dojnej kravy, ktorej hovoríme systém. Uvedomila som si, že spôsob získavania stravy cez supermarkety, kde sú potraviny neustále k dispozícii, z nás robia závislé bytosti. Stačí jeden  blackout, pandémia alebo iná katastrofa a väčšina obyvateľstva nie je schopná prežiť viac ako pár týždňov. Stávame sa tak bezbrannými a závislými na strave, o ktorej pôvode ani nič vlastne nevieme, ale aj na energiach a základných životných potrebách. Okrem toho som si uvedomila, že my ľudia narodení v 70tych - 80tych rokoch sme zlomová generácia, ktorá si ešte pamätá od svojich rodičov a prarodičov, ako je to hospodáriť na vlastnom. Pokiaľ pretrhneme túto niť poznania, naše deti už nebudú mať skadiaľ tieto vedomosti a skúsenosti čerpať. Nebudú sa napríklad vedieť o seba postarať v čase krízy. A práve vtedy mi do cesty prišla permakultúra. Ihneď som v nej videla riešenia a odpovede na všetky moje myšlienky a obavy, ale aj úžasné rady a návody ako vytvoriť presne taký raj na Zemi, po akom som vždy túžila. A tak sme sa spolu s manželom zúčastnili v Škole permakultúry veľkého dizajnérskeho kurzu a vykročili sme na cestu permakultúry.

Aký je tvoj najnevšednejsi  a najbláznivejsi zážitok z tejto cesty? 

Ja mam pocit, že odkedy sme urobili rozhodnutie ísť do rodového statku, sa celý svet akoby roztočil oveľa rýchlejšie. Každým dňom sa tu deje niečo nové. V podstate budujeme z lúky uprostred lesa, vzdialenej od najbližšieho suseda 500m, bez cesty, bez inžinierskych sietí, celý priestor nanovo. Ešte stále žasnem nad premenlivosťou, ale aj jasnými pravidlami, ktoré fungujú v prírode. Toto rozhodnutie zmenilo úplne aj vzťahy a hodnoty v našej rodine a partnerstve.

Myslím, že sme zažili celkom vtipné príhody, keď sme obiehali celú Moravu a hľadali sme vhodné maringotky, ktoré by sme mohli kúpiť. Spoznali sme sa tak s úplne inými ľuďmi, akí sa nachádzali v našom okolí dovtedy, stávali sme sa otvorenejší rôznym spôsobom života a názorom. A zároveň sa z nás stali doslova odborníci na maringotky. Dali sme aj pomenovanie novému vednému odboru - maringotkológia a z nás sa stali Maringóti :)

Čo ma v poslednej dobe najviac potešilo? 

No začnem úplne pragmaticky. V poslednej dobe ma neskutočne potešil nový skleník. V našej nadmorskej výške 550 m.n.m,  je to ako keď si kúpite  BMV oproti favoritke. Samozrejme pestovať aj tu je možné, ale bez predĺženia sezóny v skleníku je to pri mnohých plodinách trápenie. Avšak celkovo môžem povedať, že v našom živote sa deje toľko pozitívnych zmien odkedy trvalo žijeme na našom statku. Teším sa tu na každý deň. Ale potešil ma aj môj rozvoj inými smermi. V tejto dobe som sa dala na štúdium homeopatie. Je to pre mňa opäť jeden spôsob ako sa osamostatniť od systému. Takisto sa rada stretávam so ženami v ženských kruhoch. Teším sa, že po tom ako sme dostavali dom, sa opäť vraciame s mojím mužom  k návrhom permakultúrnych dizajnov.

Potešila ma nedávno výstava výtvarných prác v ZUŠ našich detí. Tie dielka boli ozaj neuveriteľne krásne. Teší ma, že sa otvárajú nové možnosti, že svet sa stáva (aj keď sa to tak možno každému nezdá) otvorenejší, tolerantnejší, nevšednejší. Teší ma, že si stále viac tvoríme vlastnú realitu - takú po akej sme vždy túžili. Mnohí ľudia v mojom okolí sú toho dôkazom. Všetko sa to deje aj vďaka hlbokým vnútorným transformáciám, ktorými si prechádza ľudstvo. Teší ma, že skoro ráno vyjde slnko a vtáky už spievajú prekrásne jarné piesne, ktoré mi tak v tej tuhej zime chýbali. O tom, čo ma teší, by som dokázala písať celé knihy, ale hľadanie krásy života je predsa súčasťou cesty permakultúrnika. Hovorí o tom aj jedno z úžasných permakultúrnych pravidiel – krása sa vždy skrýva v oku pozorovateľa. 

Na Statku NaKonci začínajú organizovať jednodňové workshopy. Primäli ich k tomu hlavne klienti, ktorí by radi po tom ako majú svoj návrh v rukách, poznali aj praktickú časť tvorby záhrady. Podelia sa o svoje doterajšie skúsenosti s budovaním záhrady, s princípmi, ktoré využívajú, s permakultúrnym dizajnom, či etikou, teda prístupom k životu. Workshop je určený začiatočníkom v permakultúre, ale aj tým, ktorí už sami majú nejaké skúsenosti s vlastnou záhradou. Najbližší sa bude konať: 7.5.2022.

Ak máte o workshop záujem, môžete ich kontaktovať na ich FB stránke – Statok NaKonci alebo telefonicky 0904628278, či e-mailom na lenkabys@gmail.com.

PERMAKULTÚRA V SLOBODNEJ DEMOKRATICKEJ ŠKOLE - PRINCÍP SIEDMY

NAVRHUJ OD VZOROV K DETAILOM Tak schválne, o čom to dnes asi bude, milí rodičia? :) Moja učiteľka permakultúry povedala raz jednu parádnu vec. Ak vidíš, že niečo v prírode funguje, tak to jednoducho pajcni. V preklade: ak vidíš, milý rodič, že ti doma niečo zafungovalo vo vzťahu s Tvojím dieťaťom, tak to, prosím, skopíruj aj v iných situáciách s ním. Ale čo autorské práva pri …

Zistiť viac.

Nie, nenavádzame vás na guerillové záhradkárstvo :) Veľa dobrých vecí sa dá robiť aj legálne, počas dňa.

Aj tento rok slávime v apríli deň Zeme. V modernom poňatí ide o ekologicky motivovaný sviatok, upozorňujúci ľudí na vplyv ničenia životného prostredia, a rozvíjajúcu sa diskusiu o možných riešeniach zabrániť znečisteniu.

My radi vravíme, že každý deň je deň Zeme. Tak sa obzrite vôkol seba a zistite, ktorý "výmol" vo vašom prostredí by ste mohli vylepšiť. A nemusí to byť ba 22. Môžete hockedy :) Je to viac než nutné.

O TOM AKO OSLOBODIŤ PôDU A TÝM AJ SEBA

Neviem či vám to prekáža. Že veľa je teraz vybetónovaného, vykachličkovaného, chce to vyzerať akože také "upratané a organizované". Mestské teploty často v lete vyletia nahor o 10°C v porovnaní s prírodnými miestami. A hoci je to verejne známy fakt, že treba stromy aby bolo príjemnejšie, aj tak pod chvíľou v niektorom meste na Slovensku niekto vypíli nejakú tú zeleň. Organizácia Depave (doslova Odchodníkuj) sa rozhodla, že betónu bolo dosť. Dala dohromady nielen hnutie ľudí ale aj manuály a príručky ako v rámci komunity postupovať ak máte záujem zbaviť sa nejakého toho prebytočného chodníka alebo zabetónovanej plochy. 

A div divúci, verejnosť sa chytila. V rámci komunít sa našli zelenechtiví nadšenci, ktorí s krompáčmi a lopatami narúšajú betónové plochy a oslobodenú zem liečia a osádzajú rastlinami. Volajú to konštruktívna deštrukcia a ich cieľom je nielen adaptácia na klimatické zmeny ale aj prekonanie environmentálnych a sociálnych neprávostí.

Áno, možno niekde stačí čakať na to, kým chodník rozrazí púpava alebo nejaký ten hríb. Ale je fajn, že im v tom niekto trošku pomôže.

Celý článok, ktorý inšpiroval tento príspevok, si môžete prečítať tu: How to free the soil by depaving

Viac o lokálnosti na Slovensku a v Českej republike nájdete na webstránke lokalnost.org. Na celosvetovej úrovni sa jej venuje platforma Local Futures.