Stalo sa mi celkom nedávno, že som dostala šancu a možnosť, ktorú som tak veľmi chcela. Žiadny zoskok padákom, ani jazda na slonovi. Získala som vzdelávanie! V roku 2022 som bola prvou žiačkou na kurze Permakultúrny dizajn, ktorá dostala finančnú podporu (štipendium), aby ho mohla študovať.
Štipendijné programy vo svete fungujú dlhé roky. Školy a univerzity majú svojich donorov - teda darcov, vďaka ktorým môžu na štúdium prijať aj tých, ktorí by inak zaplatiť nemohli. Takto som aj ja, mladé dievča, ktoré nemá stabilný príjem a už vôbec peniaze navyše, dostala šancu študovať. Možno je to trochu pridlhé, ale berte to, prosím, ako príbeh o tom, ako si môžeme
navzájom pomáhať.

Ako som spoznala permakultúrny dizajn a zatúžila študovať?

Od základnej školy som sa pohybovala v oblasti ochrany prírody. Pôsobila som v detstve v Mladých reportéroch pre životné prostredie, jazdila som na koňoch a ako dieťa som veľa pomáhala v záhrade. Na strednej som v meste zbierala odpad. A teda som sa v prírode a na dedine prirodzene hýbala a čistota prírody ma zaujímala.
V roku 2021 som sa vďaka jednej milej bytosti vyskytla na 9-dňovom vzdelávacom pobyte Klimatická dielňa na gazdovstve, kde lektori z viacerých odvetví - klimatológia, permakultúrny dizajn, prírodná architektúra - mali prednášky aj praktické dielne. Otvorila sa mi škárka dvier k permakultúrnemu dizajnu.
Po Klimatickej dielni sa vo mne otvoril jeden veľký kráter nezodpovedaných otázok a tušení. Potrebovala som odpovede a učenie. Vtedy som mala rok po skončení strednej školy, rok na úrade práce, minimum peňazí na účte. Život "dospeláka" mi ešte len začal otvárať svoje dvere. Túžila som vzdelať sa viac v oblasti permakultúry a teda kultúry, ktorá je trvalo udržateľná na tejto
planéte a v daných podmienkach. Ale nebola to "len" permakultúra, ktorá ma zaujímala. Permakultúra totiž nie je žiadna zvláštna ideológia, ani nič nové pod slnkom. Je to súbor užitočných vedomostí, náhľadov a súvislostí, ktoré zostavil Bill Mollison z Austrálie. No a mňa to hlboko zaujalo.
Doma som si čítala jeho knihu Úvod do permakultúry a sledovala mnohé videá. Založila som si zošit na poznámky a spisovala ostošesť. Zrazu som čítala a dozvedala sa užitočné veci, ktoré mi nikdy nikto v škole nepovedal. Začala som tomu hovoriť "sedliacky rozum".

Kurz, prihláška a cena

Vedela som, že tento kurz absolvujem, aj keby som si naň mala požičať. Rozumieť totiž súvislostiam v mojom živote v tomto svete bolo pre mňa na nezaplatenie. Vedela som, že to potrebujem a chcem, pretože na žiadnej vysokej škole to neučia. Prihlásila som sa. Cena kurzu však bola pre mňa privysoká. Keď mi pristál v schránke email s inštrukciami o platbe,
trochu som zbledla. Ale na spodku stálo: "Škola permakultúry ponúka štipendium - zľavu jednému účastníkovi. Podmienkou je motivačný list a prihláška." Bola to moja šanca. Urobím čokoľvek... doslova... Motivačný list bol onedlho na svete. Povedala som v ňom pravdu o tom, ako sa snažím získať REPAS z Úradu práce a nejde mi to, o tom, ako úžim po vzdelaní a vedomostiach, o tom, ako skúsenosti z kurzu využijem v praxi.

Kto klopal, tomu otvorili

Škola permakultúry mi pomohla splniť si malý sen a vzdelávať sa. Možno som bola jediná, ktorá o príspevok žiadala, ale aj tak som sa cítila ako víťaz. Kurzu Permakultúrny dizajn som sa mohla zúčastniť bez toho, aby som sa zadlžila, či mlela z posledného. Mladá čerstvá "dospeláčka", ktorá sa ešte nenaučila "spievať pieseň dospelých" dostala možnosť, na ktorú nikdy nezabudne.

Ako som z kurzu odchádzala

So všetkou úprimnosťou nedá sa úplne vystihnúť zážitok a naplnenie, ktoré človek na kurze dostáva. Avšak je to rozhodne vedomie, ktoré vysoko prevyšuje prahy všetkých typov formálneho vzdelávania, aké poznáme. Permakultúra totiž dokáže učiť o súvislostiach. O veciach, ktoré sú pravdou prírody a zdravého rozumu, ale tak tichou, že o nej mnohým ľuďom nikto nikdy nepovie. O súvislostiach, tie dávajú vedomostiam skutočný zmysel. O tom, aký krehký, ale aj krásny je život a ako ľahko a
svedomito ho môžeme žiť. Permakultúra nie je o tej "permakultúrnej záhradke". Tá skutočná permakultúra sa pestuje v našom vnútri. Odtiaľ už ľahko meníme celé svoje okolie.

Vzdelávať sa dá aj mimo formálneho sektora, mimo bežných škôl. A sú talenty a mozgy skryté za záplatami na nohaviciach a deravou ponožkou, ktoré si štúdium mnohokrát nemôžu zaplatiť. A sú ľudia, ktorí chcú podporiť práve takých, ako sme my. Tí, ktorí tu možnosť máte, darujte hoci len maličkú sumu.
Podporte Štipendijný fond Školy permakultúry, aby viac ľudí, ktorí si vzdelávanie nemôžu dovoliť mohli načrieť do studnice poznania, ktorú nikdy nemôžete získať z kníh a videí, aj keby boli „najlepšie“.

Eli