Komentované prehliadky permakultúrnych záhrad fungujú už 3 roky. Pri návšteve pozemku sa návštevník dozvie o význame prvkov a štruktúr, ktoré sa môžu javiť ako zanedbaný kus záhrady. Alebo naopak sa dozvie o hlbokom poznaní, ktoré stojí za upravenou mestskou záhradou, plnou kvetín, byliniek a altánkov.

Ako spoznám miesto pre svoj permakultúrny projekt? V ktorom prostredí bude náš sen udržateľný dlhodobo? Kde budem žiť naozaj SVOJ život? Život, ktorý patrí ku mne, ten pre ktorý som sa narodil(a). Krajina, v ktorej naše deti prežijú šťastné detstvo a my pokojnú starobu?  Ako to spoznáme, keď sme vyrástli v paneláku a spomienky na pekné, dovolenkové destinácie nás nútia hľadať čosi im podobné? Ako rozlíšiť medzi filmovou ilúziou a „mojim“ miestom v krajine?

Každý pozemok sa nachádza v nejakej krajine. Každá krajina je jedinečná, jedinečné prírodné prostredie osídľovali jedineční ľudia. Niekedy to boli túlaví pastieri, inokedy remeselníci v podhradí. Niektoré krajiny sú obývané „odjakživa“, lebo sú úrodné a sedliaci si ich našli už v dobe kamennej. Dnes častokrát vyzerajú ako poľnohospodárske púšte, nezaujímavé pre život. Banícke krajiny sú drsné. Zúrodnené polia tu vznikli, lebo baníci boli ochotní zaplatiť tú lopotu na kamenistej pôde. Dnešnému človeku však ponúkajú nádherné, prírodné zákutia. Lákajú mestského človeka hladného po kráse, ale netušiaceho, čo znamenajú slová „studená klíma“ v Atlase krajiny.

Ako rozšírenie komentovaných prehliadok permakultúrnych riešení pripravujeme pre Vás v budúcom roku cyklus exkurzii ČÍTANIE KRAJINY. Poldňové prechádzky po okolí človeku umožnia vnímať krajinu nohami. V jednej krajine človek získa pochopenie pre pomalú, tiahlu chôdzu svahovitými lúkami, sprevádzanú zvukom koncovky. Naopak uprostred nekonečne rozľahlej roviny môže pozorovať obrovské kŕdle vtákov na obzore a zamieriť rezkým krokom k rieke tečúcej uprostred strieborných vŕb.

V horskej krajine žili napr. pastieri. Ich domy boli malé drevenice, na kamennej podmurovke. Rýchlo sa vykúrili, ale kúrilo sa v nich od skorej jesene do neskorej jari. Maštale boli malé, mnoho zvierat sa páslo na ďalekých pastvách. Aj záhrady tu boli malé, iba na najzákladnejšiu zeleninu, ktorá tu stihla dozrieť. Jedával sa tu tmavý ražný chlieb, kapusta, zemiaky, baranina, veľa slaniny a šmaľcu s pálenkou na zahriatie. Z každej rodiny odišiel niekto do sveta, aby pomohol tým, čo doma ostali.

Na úrodných rovinách piekli chlieb a koláče zo pšenice. Záhrady boli väčšie a s mnohými druhmi ovocia a zeleniny. Pri bohatých kamenných domoch stáli veľké humná a maštale. Páslo sa len okolo dediny. Častokrát tu vznikali veľkostatky a tam chodili robiť poľnohospodárski robotníci, ktorých domy boli neďaleko. Dediny boli sústredené okolo kostola.

Komentované prehliadky krajiny budú postupne predstavovať rôzne typy krajín. Je už na každom z návštevníkov, aby sa zamyslel nad tým, či je on človekom patriacim do danej krajiny? Či to, čo práve táto krajina ponúka ladí s tým, čo on potrebuje ku šťastiu? Či chce žiť v takejto krajine, alebo sa bude tešiť z výletu sem? Či s danou krajinou cíti afinitu (podobnosť, príbuznosť so sebou) akú cítime s dakým, kto k nám patrí.  Alebo ho oslovuje práve pre to, akí sme rozdielni. Baví ho prechádzať sa po exotickom území a obdivovať jeho krásy ... a potom sa vrátiť domov a oddýchnuť si od tohto zážitku? Správne zodpovedanie týchto otázok zvyšuje šance, že jeho permakultúrny projekt bude jeho šťastím. Bude sa rozhodovať s poznaním, že niektorá krajina radostne privíta poľnohospodára produkujúceho výborné potraviny a iná snívajúceho tuláka, čo občas zbiera bylinky a huby. Tak sa stane, že krajina začne nachádzať svojich obyvateľov i svojich návštevníkov. A každý, kto vníma krásu zistí, že krása sa stáva jeho pravdou.

Putovanie krajinou s permakultúrnym sprievodcom okrem samotného vnímania krajiny umožní pochopiť napr.:

  • * aký bol pôvodný zámer pri osídľovaní krajiny a ako sa neskôr využitie zeme menilo a čo z toho ostalo dodnes
  • * čo v krajine človek vlastne vidí
  • * prečo a ako vznikla v krajine štruktúra, na ktorú sa pozeráme, ako zmenila povrchový odtok či prúdenie vetra...
  • * čo tá - ktorá krajina od ľudí potrebuje a čo ponúka na výmenu...

Prvými krajmi, ktoré Vám chceme predstaviť, sú krajiny, v ktorých sídlia centrá Školy permakultúry: Brdárka, Prenčov a Hrušov.

Tešíme sa na Vás v roku 2024.

 

Autorka textu: Katarína Trizuliaková. Katarína je učiteľka, zanietená krajinárka a aj absolventka kurzu Permakultúrny dizajn. Naživo si ju môžete vypočuť ako lektorku v záznamoch dizajnérskych webinárov: Čítanie krajiny, Biotopy v záhrade alebo Predprojektová príprava.
Ilustračná fotografia: Unsplash.com, autor: František Ďuriš