Profesiu permakultúrneho dizajnéra považujem za interdisciplinárnu. Jednoducho sa pri tvorbe permakultúrneho dizajnu stretne s mnohými rôznorodými úlohami od zistenia a zlepšenia kvality pôdy, cez technické riešenia navrhnutých štruktúr, po osevné postupy, začlenenie rôznych rastlín do priestoru na základe ich vlastností, ale tiež základné znalosti o potrebách zvierat, ktoré sa stanú súčasťou dizajnovaného priestoru.

Jedinečná kniha Zdivočená farma od Isabelly Tree je zborníkom procesov s ich dôsledkami a možnými riešeniami pri návrate intenzívne hospodáriacej farmy ku prírodným postupom. Rukolapne a vedecky podložené súvislosti s postupným začleňovaním „divokých“ prvkov do farmy, môžu slúžiť ako návod, či výstraha pred tým, čo všetko to obnáša.
Od hriešnych myšlienok zanechania uhynutých zvierat na mieste úhynu uprostred parkových priestorov prístupných pre verejnosť, cez prítomnosť dobytka, koní, danielov (plemien blízkych pôvodným a odolným druhom) v bezprostrednej blízkosti
ľudí, cez ponechanie pichliača roľného v množstve hraničiacom s barbarstvom. Dokonalé a obrazotvorné opisy meniacej sa krajiny pred očami sú pohladením pre tých, ktorí cítia potrebu návratu k prírode v jej skutočnej podstate. (nie, neznamená to vzdať sa svojho komfortu a obliekať si kožušiny 🙂 Faktografické údaje o dopadoch (ne)zásahov, nových, často objavných zistení približujú túto knihu statusu učebnice, či encyklopédie.
V mojej knižnici jej prináleží osobitné miesto. (pozn. z čisto vlastníckych pohnútok som si zaobstarala aj anglický originál 🙂 Vzhľadom na jej cenný obsah sme sa rozhodli, že vám postupne ponúkneme citácie vo forme príspevkov. Tak poďme na to!

GLOMALÍN

Na to, o akú revolučnú látku ide, sa o glomalíne hovorí neuveriteľne málo. Objavila ju v roku 1996 odborníčka na pôdu Sara Wrightová z Poľnohospodárskej výskumnej služby Spojených štátov. Lepkavý glykoproteín produkujú mykorízne huby z uhlíka extrahovaného z koreňov rastlín. Jeho lepkavé proteíny obaľujú vlásočnice alebo hýfy mykorízy, ktorú chránia pred rozkladom a mikrobiálnym útokom. Hýfy, ktoré fungujú ako mikroskopické podzemné potrubia, rozširujú dosah koreňov rastlín do tých častí pôdy, ktoré by korene samy osebe nedosiahli. Glomalín posilňuje hýfy a utesňuje ich proti úniku látok, čím zabezpečuje bezpečný transport vody a živín k rastline.

Glomalín má tiež zásadný vplyv na pôdu. Ako rastliny rastú, hubové hýfy sa rozširujú pozdĺž ich koreňov a vytvárajú nové siete v blízkosti predlžujúcich sa koreňových vrcholov. Vyššie na koreni sa nefunkčná hýfa zbavuje svojho ochranného glomalínu, ktorý sa uvoľňuje do pôdy a spája sa s časticami piesku, prachu, ílu a organických látok, čím vytvára hrudky pôdy alebo agregáty, umožňujúce vode, vzduchu a živinám vstúpiť do priestorov medzi nimi. Tieto agregáty chránené tvrdým voskovým obalom glomalínu, sú tým, čo dáva pôde jej štruktúru – ten druh drobivej obrobenej zeminy, ktorú farmár, či záhradník s uspokojením rozmrví medzi prstami.

S pomocou glomalínu, „pôdneho superlepidla“, chránia pôdne agregáty organický uhlík pred rozkladom pôdnymi mikróbmi. Čím viac mykoríznych hub je v pôde, tým stabilnejšie sú pôdne agregáty, a viac agregátov znamená vyššiu zásobu uhlíka v pôde.
Jednou z úžasných charakteristických vlastností mykorízy je jej schopnosť reagovať na nárast úrovne oxidu uhličitého v atmosfére zvýšením produkcie glomalínu. (Isabelle Tree: Zdivočená farma. Bajkal, 2022. Vyňaté zo str. 344-345.)

 

O knihe Zdivočená farma: V roku 2000 si Isabella Tree a jej manžel Charlie Burrell boli nútení priznať, že intenzívne vedené poľnohospodárstvo na ich farme Knepp v západnom Sussexe je ekonomicky neudržateľné. Na pokraji bankrotu sa odhodlali pre radikálny krok a zverili svojich 1400 hektárov panstva späť do rúk prírode.

Autorka textu: Sylvia Koreňová. Sylvia je učiacou sa lektorkou v kurze Permakultúrny dizajn, lektorkou kurzu Permakultúre pre učiteľov (Deti a mládež v permakultúre) a sprievodkyňou v škole, založenej na princípe slobodných demokratických škôl, Radostný svet.
Ilustračný obrázok: Pixabay.com