Pôvodne agrotechnický termín medziplodina mal význam: „v čase, keď na poli nič nebolo, tak tam „dajaká tá krmovina“ narástla". Dodnes je to možné a snáď aj využívané v oblastiach, kde je málo lúk a sena. Známou a cenenou výhodou pestovania medziplodín okrem zisku z ďalšej kŕmnej hmoty je aj striedanie plodín. Medziplodiny totiž umožňovali pestovať tú istú plodinu na tom istom poli aj v ďalšom roku. Chorobám, škodcom a burinám danej plodiny totiž na čas vytvorili nepriaznivé podmienky. Skrátka vniesli trošku diverzity do monokultúry. Aspoň trošku, trošíčku.

Vo svojej najhlbšej podstate je to vlastne stohovanie v čase (jeden z permakultúrnych princípov) – efektívne využitie uvoľnenej plochy. V permakultúre je to jeden z hlavných spôsobov obhospodarovania malých intenzívnych systémov. Podľa toho, ako kŕmne medziplodiny pestujeme, ich klasická agronómia rozdeľuje na:

  • Ozimné medziplodiny sa vysievali na jeseň a zberali na jar nasledujúceho roka. Pestovali sa predovšetkým ako krmoviny, ktoré poskytovali prvý zelený krm na jar (niekedy už v polovici apríla). Tento postup dnes radostne mnohí z nás používame pri pestovaní zeleniny (kapusta, karfiol, kel, topinambur, pór…). Tu je potrebné, aby zimujúca rastlina bola dostatočne veľká a dobre zazimovala.
  • Letné medziplodiny sa vysievali po skôr zberaných hlavných plodinách (ideálne do strniska po obilí) a na jeseň sa zberali ako krmovina alebo zaorávali ako zelené hnojenie*. Pestovanie zeleniny z letného výsevu je v permakultúre samozrejmé (reďkovka, šaláty, hrach...).
  • Podsevové pestovanie bolo aj je využívané menej. Hlavne preto, že sa zvyčajne pozabudneme a nevysejeme správne a včas – skrátka, chce to dobre plánovať. Medziplodina sa totiž vysieva do medziriadku plodiny, ktorá práve dozrieva. Je to výborný postup, lebo vysiate semienka klíčia v tieni dospelých rastlín a čas výsevu je o pár týždňov skôr ako zber.

Nová agronómia využíva medziplodiny hlavne na zvyšovanie úrodnosti pôdy a nahradenie orby či rýľovania. Medziplodiny sa v tomto prípade vysievajú ako zmes rýchlo rastúcich rastlín s rôznymi vlastnosťami, ako sú:

  • botanická čeľaď (trávovité, kapustovité, bôbovité, iné...)
  • hĺbka a spôsob prekorenenia pôdy (hlboké, hrubé, plytké, širokokoreniace...)
  • pokrytie pôdy (úzkolisté, širolisté)
  • viazania vzdušného dusíka (hlavne čeľaď bôbovité)
  • sprístupňovanie živín
  • včelia pastva
  • fytosanitárne účinky (koreňové výlučky odpudzujú škodcov a choroby)

Medziplodina zabezpečuje prevzdušnenie a pokračovanie života v pôde. Mikroorganizmy môžu naďalej spolupracovať s koreňmi rastlín. Vytvára / obnovuje sa štruktúra pôdy, zadržuje sa vlaha a živiny.

Zmes medziplodín si môžete kúpiť už hotovú alebo si ju namiešať sami. Profesionálne namiešané zmesi sú cielené napríklad na:

  • prípravu pôdy práve pre tú konkrétnu plodinu,
  • zlepšenie vlastností pôdy (Reďkev siata melioračná, Ľan olejný, Ďatelina alexandrijská, Hrach poľný – Peluška, Sudánska tráva, Vika siata jarná, Požlť farbiarsky, Mastňák habešský)
  • viazanie dusíka v pôde (Hrachor, Kŕmny hrach - peluška, Vika jarná, Ďatelina alexandrijská, Reďkev olejná Forza a Požlť farbiarsky, Mastňák habešský a Sudánska tráva)
  • zvýšenie obsahu humusu (Ľan olejný, Ďatelina alexandrijská, Hrach kŕmny – Peluška, Sudánska tráva, Vika siata jarná, Požlť farbiarsky, Mastňák habešský, Reďkev siata melioračná)
  • prekorenie a prevzdušnenie ťažkej pôdy (Kukurica žltá, Hrach siaty, Jačmeň jarný, Pšenica ozimná, Slnečnica ročná, Repka olejná, Ľan siaty, Cirok sp., Proso siate, Hrach poľný – Peluška, Svetlica farbiarska, Šafrán planý - Požlt)
  • medonosná a peľonosná (Ďatelina purpurová a Ď. obrátená, Facélia –  Phacelia tanacetifolia, Koriander siaty, Nechtík lekársky, Kmín - Rasca lúčna, Ľaničník siaty, Slez maurský, Kúkoľ  poľný, Borák  lekársky, Nevädza poľná, Mak siaty, Slnečnica ročná, Pohánka obyčajná)

Zmes si však môže namiešať každý sám. Hoci aj zo starších semien, ktoré potrebujeme minúť skôr, ako stratia klíčivosť. Výsledok bude vždy lepší, ako pôda bez vegetačnej prikrývky a hladujúce mikroorganizmy. Je tu však niekoľko zásad, ktoré je potrebné dodržať:

  • Zmes má byť pestrá – minimálne 5-7 druhov s rozdielnym vplyvom na pôdu.
  • Ak má zmes na záhone prezimovať, bude obsahovať hlavne druhy, ktoré prezimovať dokážu a vo vymŕzajúcej zmesi budú iba druhy, ktoré vymrznú skôr, ako dozrejú semená.
  • Medziplodiny sa nesmú vysemeniť (zaburinili by mám pôdu, namiesto burín, ktoré mali potlačiť :-). Vysemeneniu môžem zabrániť včasným pokosením, povalcovaním a zalomením, alebo vymrznutím.
  • Vysievať je potrebné primerane husto (pri kúpených zmesiach je výsev uvedený), aby pôda bola dostatočne pokrytá, ale aj aby rastliny dokázali rásť (nezavadzali si).
  • Vysievať čo najskôr po zbere úrody.
  • Semienkam vytvoriť výsevné lôžko bez obracania pôdy. Uvoľniť v mulči len výsevný riadok a semienka po výseve jemne prisypať a pritlačiť.
  • Hmota z medziplodín bude pôdu prikrývať celú zimu a na jar ju môžeme využiť ako mulč, do ktorého vysejeme plodinu.

Pravidelným vysievaním medziplodín aj intenzívne využívaná pôda zregeneruje a obnoví sa v nej pôdny život. Posledné ideálne termíny na výsev práve končia, ale aj tak sa oplatí nenechať pôdu dlho o hlade a skúsiť vysiať  medziplodiny čím skôr.

 

* zelené hnojenie – spôsob dodávania organickej hmoty do pôdy, tak, že sa hmota vypestovala a potom na mieste zaorala / zarýľovala. Tento článok ale hovorí o používaní medziplodiny ako náhrady za mechanické obracanie pôdy (orbu a ryľovanie). Lebo verím tomu, že to pôde omnoho viac prospeje.

 

Autorka textu: Katarína Trizuliaková. Katarína je učiteľka, zanietená krajinárka a aj absolventka Úplného kurzu permakultúrneho dizajnu. Naživo si ju môžete vypočuť ako lektorku v záznamoch dizajnérskych webinárov: Čítanie krajiny, Biotopy v záhrade alebo Predprojektová príprava.
Ilustračný obrázok: SAATBAU Slovensko