Máj je pre mňa najhorúcejší v dvíhaní telefónu. Pýtate sa na pôdu, sadenie, výsevy, ale aj dizajnérske otázky, čo, kde, ako umiestniť, urobiť. Alebo nerobiť.
10.5. – Nižný Klátov (KE): záhrada = rozkvitnutý raj, ktorý začal vznikať pred 4 rokmi na zúboženom trávniku takmer bez života. Postupná realizácia navrhnutého dizajnu rapídne zvýšila biodiverzitu. Dnes sme konzultovali, čo budeme dosádzať tento rok, ale najmä ako sa zabezpečiť v horúcich a suchých letných mesiacoch na juhozápadnom svahu. Výzva – vymenuj rastliny, ktoré sa hodia na slnko do suchého svahu (hrúbka pôdy na skalnatom podloží je 10-20 cm). Tak predovšetkým zakladáme záhony, kde budujeme pôdu. Zoznam rastlín do sucha a na slnko sa dá získať, úloha je: postarať sa o pôdu. A už sa nám darí.
11.5. – Čičky (KE): záhrada v záhradkárskej osade, dva roky intenzívnej makačky pani domácej s občasnými pomocníkmi na realizácii permakultúrneho dizajnu. Zadanie: čo ešte doplniť, aby sme sa mohli ukázať svetu a pozvať vás na komentované prehliadky. Konzultovali sme existujúci živý plot a podsadbu bylinkami a umiestnenie jazierka, malého vodného prvku, ošetrili sme broskyňu vysadenú na jeseň, vytešovali sme sa z novučkého lexanovníka.
12.5. – Levoča (PO): Záhrada a svojpomocne postavený malý drevodom s premyslenou technológiou, susediaci s lipovou alejou na Mariánsku horu. Zadanie: z pôvodného dizajnu by sme chceli všeličo pomeniť, skleník nebude tu, ale tam, čučoriedky presadíme, rakytníky pôjdu inam, miesto relaxačného trávnika chceme jazierko. Tak sme sa do toho pustili. Pozícia pre predpestovanie priesad a predĺženie pestovateľskej sezóny zostala takmer na tom istom mieste ako v pôvodnom dizajne, ale skleník sme nahradili veľkým pareniskom so skleneným vrchnákom. Ukázalo sa, že tento prvok bol kľúčový. Keď sme ho podrobne prediskutovali, ostatné prvky sa prirodzene umiestnili „samé“.
12.5 – PerZUŠka – permakultúrna záhrada pri Základnej umeleckej škole v Poprade. So skupinou bývalých študentov univerzity tretieho veku sme záhradu navrhovali a priebežne realizovali od roku 2018. Teraz záhrada potrebovala údržbu a re-dizajn, teda zmenu vo využívaní a najmä starostlivosti. Intenzívne záhony sme menili na extenzívne, trvalkové, jazierko bez života sme premenili tiež na záhon. Použili sme kompost z kompostovísk, ktoré sme priebežne v predchádzajúcich rokoch napĺňali. Zrekonštruovali sme vŕbovú stavbu. Sú miesta, na ktoré sa rada vraciam. Sú ľudia, ktorých rada opäť stretávam.
12.5. Jasenov (PO) – Záhrada Živa. Nie, nepomýlila som sa v dátume v tento deň som naozaj navštívila 3 destinácie (máj je už raz taký). Permakultúrny dizajn a princípy na mňa vykúkali z každej byľky, z každého kvietku, kríčka, stromu. Od vstupnej bráničky až na vrch kopca som si šla oči vyočiť. Toľko nádhery, lásky, pokoja. Veru, domáci majú čo ukazovať na komentovaných prehliadkach. Ale aj tu sme konzultovali – že vraj prečo práve ich skleník neskleníkuje, že ho asi predajú, ale teda najprv sa poradia so mnou. Tak sme teda navrhli do skleníka pec. Nie takú na drevo, kde treba chodiť prikladať, ale vysoký záhon – drevené debnenie, celý vyplnený čerstvým maštaľným hnojom, zhora prikrytý sklom alebo fóliou. Pri rozklade hnoja vzniká veľké teplo, ktoré aj počas noci a zamračených dní vykúri celý priestor. Na záhone v miskách a v zakoreňovačoch môžeme predpestovať priesadky. A skleník sa predávať nebude...
13.5. – Základná škola Dlhé nad Cirochou (PO). Tu už išlo do tuhého. Nástup ráno o 7:00, bager a ideme založiť prírodné jazierko. Nuž predchádzajúce konzultácie k prípravám boli radostné, škola je už 10 rokov v programe Zelená škola, začínala som túto cestu s nimi, spravili za ten čas velikánsky pokrok. Tým myslím nielen v exteriéri, ale tiež v myslení, nazeraní na svet, v komunikácii učiteľ-žiak, žiak-učiteľ. Jazierko 4x6 m s tromi zónami, zapracované okraje, zadný záhon smerom k budove, kopec z vykopanej zeminy (bude nasledovať výsadba). Všetko sme zmákli za jeden deň – kopa šikovných rúk, počnúc nadšeným bagristom, pán školník, žiaci, učitelia, rodičia, pani riaditeľka a hostia z jasenovskej záhrady Živa, ktorí sa prišli podučiť a nabrať praktické skúsenosti. Hlavnú rolu svedomito zastávala pani učiteľka Janka, koordinátorka programu Zelená škola na škole. Na konci vo veľkom kruhu sme aj slzičku vyronili – dlhoročný sen sa splnil, máme jazierko.
Autorka textu: Paulína Urdová. Paula je permadizajnérka, lektorka a inšpirátorka. Absolvovala viacero kurzov (Úplný kurz permakultúrneho dizajnu, Veľký ovocinársky kurz, Celoročný kurz o vode) a iné spolulektorovala (Včelárenie blízke prírode).
