Máme doma novú atrakciu. Ja tvrdím, že je to vrcholné dielo nášho hospodárenia s vodou v ukážkovej prírodnej záhrade. Ale slovo atrakcia to vystihuje lepšie. Moja 5-ročná dcéra sa tým chváli deťom na ulici, a tie si to chcú všetky vyskúšať. Vlastne už si aj. Človek by logicky hádal, že to bude prinajmenšom jazero, v ideálnom svete rovno kúpacie. Je to však oveľa prozaickejšie. Na záhrade máme totiž cikaciu slamu.
Nie je to však len smutná vlhká kôpka, aká predstava sa v mysli hneď ponúka. Aby sa tam aj dievčatám chodilo veselo, je to trón ako pre kráľovné. Kovová stolička (skvelý nákup na šrotovisku) so sedátkom je ukrytá v, momentálne krásne rozkvitnutom, trnkovisku, krytá je po stranách paletami, ktoré sú vypchaté čečinou pre väčší pocit súkromia. Spredu je zaťahovací záves, ktorý sa zdá pomerne zbytočný na mieste, kde človeka fakt okrem ježkov nemá kto očumovať. Mysleli sme aj na pánov, ich sekcia ,,na stojaka“ je hneď vedľa. Toto všetko sa odohráva ako inak okolo kopy slamy. Po ruke je aj toaleťák v starej poštovej schránke a bandaska s kohútikom na vodu. Jedného dňa tam urobím striešku a tá voda sa tam bude ešte aj sama zbierať. Nemôžem sa prestať čudovať nad svojou genialitou.
Pôvodne som písala článok, ale začína to vyzerať skôr ako veľmi dlhá anekdota alebo skôr poviedka (moja učiteľka slovenčiny by ma asi znova zmaturovať nenechala). Tak to skúsim zachrániť faktami a číslami.
Vyššie som spomínala, že ide o vrchol hospodárenia s vodou. Čo má teda slama, a ešte k tomu ošťatá, spoločné s vodou? Tak poďme na tie čísla. Na jedno malé spláchnutie v novšom záchode spotrebujeme minimálne 3 litre vody, pri starších to môže byť aj 8, ak vôbec viete oddeliť krátke a dlhé spláchnutie. Niekde teda skončíte dokonca na 15 litroch (celá nádržka). Povedzme, že toaletu za týmto menším účelom navštívime 5-krát za deň, to už máme aj pri tej lepšej verzii 15 litrov, pri 4 – člennej rodine 60 litrov na deň a to len na cikanie. To je denná dávka pitnej vody (na pitie) pre 20 ľudí. A my ju pošleme do... ahój. Tam je ju treba
samozrejme náročne, nákladne a nedokonale znova vyčistiť.
A keby len to, neznehodnotíme len tú pitnú vodu. Ja si tu úplne drzo dovolím tvrdiť, že cikacou slamou hospodárim ešte aj s pôdou. My s tou vodou pošleme totiž preč ešte aj perfektné a bezpečné hnojivo! Moč obsahuje dusík, fosfor a draslík v rastlinám ľahko dostupnej forme. Nemusíme kvôli nemu náročne ťažiť a vyrábať umelé hnojivá, zaťažovať životné prostredie a degradovať už tak na pôdny život veľmi chudobnú pôdu. Mnohými výskumami je stále znova a znova potvrdzované to, čo nám tu pred ,,modernou“ dobou fungovalo akosi automaticky. Len dnes je človek za podivína, keď sa pokúša znova uzavrieť tak neuveriteľne jednoduchý a logický kolobeh energie.
Ale aby som sa zase dostala do praktickej roviny. Prečo teda rovno nehnojím močom? Pretože si ako správny permakulturista chcem zase ušetriť nejakú tú robotu navyše. Slamou v záhrade mulčujem, lenže čerstvá slama na seba viaže dusík a ten predsa potrebujú na rast moje rastliny. Hmm, kde by som ho len zobrala? Mohla by som teda touto slamou rovno mulčovať? No iste. Realita je u nás taká, že náš nový trón je umiestnený hneď naproti kompostéru, do ktorého to má slama vidlami len na skok.
A tak je konečným výsledkom to najdokonalejšie hnojivo pod slnkom – kompost.
Samozrejme ten kolobeh by si zaslúžil zaopatriť aj tú druhú fázu nášho vylučovania. O tom možno nabudúce. Nateraz som vám chcela dať návod ako sa zbaviť urinofóbie a mať z toho radosť, možno dokonca aj bohovskú srandu. Veď sa pozrite na deti, tie mávajú na novom tróne celé debaty, jeden sedí a ostatní mu robia spoločnosť, nikto sa nehanbí. Môžu byť na seba pyšné, rajská záhrada je výsledkom aj ich počínania. Ak si nie ste istí, či takéto vystúpenie z komfortnej zóny zvládnete, príďte si to vyskúšať
smelo k nám. Napríklad aj na jednu z komentovaných prehliadok.
Autorka textu a fotografie: Klára Mydliarová. Klára organizačne zastrešuje kurz Včelárenie blízke prírode 2023 a v rámci školy okrem iného lektorovala sériu webinárov Drobná architektúra. Tiež so svojím mužom, tiež permakultúrnym absolventom, sprevádza ich ukážkovou prírodnou záhradou pri Žiline.
