Pôda a pohyb vody

Jar sa blíži, aj s vodou, s topením snehu (a tie dažde v posledných dňoch…), s riečnymi korytami plnými vody a povodňovými situáciami... Tak pár slov o vode a pôde. Ani nie tak o tom, ako pôda vodu zadržiava a čistí a mnoho iného, skôr o tom, prečo je pôda dôležitá v kolobehu vody v krajine i na planéte. Chcem pozorovať, čo robí voda s pôdou (teda okrem erózie).

Voda je krstnou mamou pôdy. Je pri jej vzniku a sprevádza ju celý život. Celý život pôdy je ovplyvnený množstvom, skupenstvom a smerom pohybu vody v nej. Pohyb vody je téma tohto článku. Smery sú 3: zhora – dole (dážď), zdola – hore (vzlínanie) a zo strany (záplava).

Zo strany - od potoka sa voda do pôdy dostane pri záplave, povodni. Povodne boli niečo, čo patrilo k jarnému topeniu snehu. Boli najvýraznejšie v nížinách a kotlinách, lebo voda z tadeto odtekala pomaly, vytvárala zásoby spodnej vody. Neskôr, začiatkom leta pôda viac alebo menej obschla, ale často bola ďalej zásobovaná vodou tečúcou v (nevybetónovanom) potoku. To, čo vidíme ako potok, je iba časť vody, ktorá tečie krajinou. Tú skrytú časť si ani neuvedomujeme, tečie nám v pôde pod nohami. Keby sme si to uvedomovali, nestavali by sme domy v záplavových územiach (budú mať vlhké steny, aj keď zregulujeme tok).

Pôdy neďaleko toku (nivné pôdy) sú plné naplaveného štrku a piesku. Sú to mladučké pôdy, niekedy výživné, inokedy nie. Ešte sa nerozhodli. Keby sme kopali sondu, asi by sme pod tmavou humusovou vrstvou našli sivastý pásik, pod ním hnedý a pod nim glej. Hrúbka pásikov závisí od mnohých faktorov, hlavne od hĺbky spodnej vody. Glej vzniká pri nadbytku vody v tejto vrstve. Oxidácia sa spomalí, začnú sa tu hromadiť prvky ako železo, hliník, kremičitany, fosfor, síra... z dlhej chvíle si tam len tak reagujú a vytvárajú šedozelenú vrstvu gleju. Rastú v ňom pumpy na vodu (vŕby, jelše, lopúchy…). Porasty sú presvetlené, farba stromov je veselo zelená až strieborná. Strieborno-zelené boli aj vodné víly tančiace na brehu. Na vŕbe sedával vodník a zatváral do hrnčekov duše tých, čo sa potulovali po jeho území.

Ďalej od  brehu sú lužné pôdy. Už vedia, čo chcú. Sú bohaté na živiny, humus, aj na zásoby vody. Glejová vrstva je tenšia a vrchná, hrubá, humusová vrstva je plná života. Jeden by povedal, že je to černozem s dobrou zásobou vody. Taká mňamka poľnohospodárska.

Zhora – dole sa voda pohybuje najčastejšie pri daždi. Keď prší často, dostatočne veľa a nejakých tých pár storočí, v pôde vnikne sivá vrstvička chudobná na živiny aj na mikroorganizmy (pôdy označujeme ako podzoly (z ruského под – pod, зола – popol)). Ako keď vyluhuješ čaj. Pri kvalitnom čaji má aj tretie zaliatie svoju kvalitu, ale tridsiatešieste zaliatie už žiaden čaj sveta v kvalite neudrží. Jeho chuť je preč, ako živiny z pôdy. Na povrch pôdy môže dopadať stále nová organická hmota a mikroorganizmy môžu stále dodávať živiny, ale po daždi všetky živiny odtečú. Ak je chladno a rastú na pôde stromy s kyslým opadom (napr. ihličnaté), živiny odtečú ešte rýchlejšie. Taká je to krstná mama. Kmotrička Vodička udržuje pôdu jemne o hlade. Prečo to robí, „baba jedna protivná“?  Aby vzniklo miesto pre ihličnaté lesy. Na miestach, kde je ešte k tomu vysoká hladina spodnej vody, vznikajú rašeliniská (vrchoviská). Surová organická hmota na povrchu sa rozkladá pomaly a niekedy vôbec. Je to tajomný svet temných lesov a močarísk. Plný tlejúcich kmeňov stromov, svetielok a bludičiek. Miesto pre tiché, vábivé i desivé rozprávkové bytosti. Svet tajomstiev, kde voda a pôda spoločne tíško spočívajú v pokojnom objatí.

Zdola – hore  sa voda pohybuje vďaka kapiláram – úzkym priestorom medzi pevnými časťami pôdy. Pohybuje sa nimi proste preto, lebo hore je suchšie. Ak je pod povrchom pôdy nepriepustná vrstva a voda nemá kam odtiecť, tak sa pokúša aspoň vypariť cez povrch pôdy. Voda totiž miluje pohyb a keď sa nedá inak - vzlína. To ale znamená, že v spodných vrstvách pôdy je stále voda. Vylúhovaná vrstva je iná ako pri podzoloch. Tiež sivá, ale uprostred tej sivosti sa vyzrážajú hrdzavé fliačky železa a iných minerálov (no čo majú robiť, keď sú vylúhované a nemajú kam odtiecť). Rastú tu podobné pumpy na vodu ako okolo potokov, vysušujú premočenú pôdu, ako sa dá. Ich telami prejde obrovské množstvo vody a dostane sa na svetlo cez prieduchy na listoch. Aj tu môžu vzniknúť rašeliniská (nie tak kyslé). Hovoríme im slatiny, ak je spodná voda v celom profile pôdy. Bochníky vŕb vyzerajú naozaj vľúdne, skoro ako park. Len chodiť sa tam veľmi nedá, lebo je to viac alebo menej močiar, mokraď, mokrá lúka. Niečo stvorené pre Jožina z Bažin. Tieto miesta mali svoje bludičky zvádzajúce nočných pútnikov a malinké stvorenia žijúce z odlesku slnka na malinkých vodných plôškach. Voda a pôda si tu užívajú svoj wellnes – slniečko, teplúčko a bahenný kúpeľ.

Podobne si voda a pôda užívajú v okolí prameňov. Pôsobenie vody ovplyvňuje menšie územie, vnikajú prameniská. Je to voda, ktorá vyšla na svetlo z hĺbky zeme. Radostne sa pohybuje a často je plná minerálov v podobe solí. S tými soľami je to už trochu iný príbeh. Príbeh o prebohatej kmotričke Vodičke, ktorá pôdu prekŕmila. Príbeh slanísk a zasolených pôd, ale o tom nabudúce.

Autorka textu: Katarína Trizuliaková. Katarína je absolventkou Úplného kurzu permakultúrneho dizajnu a môžete si ju vypočuť ako lektorku v záznamoch dizajnérskych webinárov: Čítanie krajiny, Biotopy v záhrade alebo Predprojektová príprava.