Druhé zamyslenie k prierezovej téme PÔDA.
Sú Fašiangy, Masopust. Začínajú 40 dní po zimnom slnovrate Hromnicami. Končia 40 dní pred Veľkou nocou Škaredou stredou. Je to čas zábav, zabíjačiek, tučných jedál a spoločných stretnutí. Čas medzi dvoma 40-kami. Pekné.
Kresťania slávia sviatok Obetovania / Stretnutia Pána, kedy priniesli rodičia malého Ježiška do chrámu, ako kázal zvyk. Tam sa stretli s prorokmi Annou a Simeonom.
Slovania považovali Hromnice za deň prvého stretnutia leta so zimou. Prvé stretnutie Bohyne Mary (Moréna) s mladou Bohyňou Leľou (Vesnou). Zapaľovali špeciálnu sviečku, ktorú potom celý rok umiestňovali v oknách a vo dverách, aby sa chránili od hromu a prenikania zlých síl do domu.
Kelti nazývali tento sviatok Imbolc (v starej írštine to znamená „v bruchu“). Je to sviatok spojený s bahnením oviec a cicaním materského mliečka jahniatkami. Bohyňa tohto sviatku Brigita navštevovala domácnosti a žehnala im. Stále a znovu je tu reč o návšteve, stretnutí. Pekné. Páči sa mi aj to „v bruchu“ spojené so svetlom. V bruchu vzniká telo človeka. V pôde (a ešte vo vode, plodovej vode…) vzniká život ako taký.
V bruchu máme črevá osídlené baktériami. Aj v pôde sú baktérie jedným z rozhodujúcich rozkladačov. Niektoré druhy sú dokonca aj tam, aj tam. Závisí od nich naša imunita a úrodnosť pôdy. Skutočne úrodná pôda nepotrebuje umelú výživu v podobe priemyselných hnojív. Má baktérie (a prvoky a huby a nematody a…), ktoré rozložia bývalý život a tým poskytnú tomu súčasnému plnohodnotnú výživu. Ak zo živej pôdy zbierame úrodu, stačí múdro nahradiť túto medzeru v kolobehu živín mulčom, kompostom alebo iným organickým materiálom. Mikroorganizmy sa postarajú nie len o ich rozklad, ale aj o štruktúru pôdy. O štruktúru ich domova, ktorá im poskytne dostatok vzduchu a vytvorí podmienky pre zadržanie vody. Mikroorganizmy si ustália susedské vzťahy – kto bude bývať kde, s kým a komu sa kto radšej vyhne. Vytvoria si vlastný svet. Úplný a harmonický svet pod povrchom. Do ich sveta k ním potom prerastajú korene rastlín. Vymieňajú si s mikroorganizmami svoje cukry za ich živiny. Rastliny a mikroorganizmy si navzájom pestujú vzťahy. Živá pôda je bytosť zrodená z mnohých vzťahov. Živá pôda je „brucho života“ na pevnine osvietenej lúčmi slnka. Podobne ako sú Hromnice sviatkom svetla a obdobím návštev v čase najtuhšej zimy.
Teším sa na leto. Ľahnem si do trávy a dlaňami sa budem dotýkať zeme, pôdy. Potom sa schúlim do klbka, ako som to robila v maminom bruchu. Nebudem síce v plodovej vode, ale nechám vánok, aby ma obtekal. A budem myslieť na tie baktérie, čo sú pár centimetrov odo mňa. Ako v maminom bruchu, kde žili svoje mikroživoty a tým zabezpečili, že cez placentu ku mne prúdila výživa. Ďakujem Vám, mamine baktérie, že ste mi pomohli postaviť telo, čo vyšlo na svet. A teraz som tu, na svetle. So svojimi vlastným mikrobiomom v črevách. Teraz som tu na svojej záhrade, myslím na mikrobiom pod nohami. Teraz cítim v bruchu toto miesto. Teraz som kúskom Zeme.
Autorka textu: Katarína Trizuliaková. Katarína je absolventkou Úplného kurzu permakultúrneho dizajnu a môžete si ju vypočuť ako lektorku v záznamoch dizajnérskych webinárov: Čítanie krajiny, Biotopy v záhrade alebo Predprojektová príprava.
Zdroje informácií:
https://slovienka.sk/2018/02/slovanska-mytologia-hromnice-2-februar-15-februar/
https://info.dingir.cz/2020/02/imbolc-keltsky-svatek-jara/
Ilustračná fotografia: zurnal.pravda.sk, Archív Vojtecha Majlinga
