Článok je inšpirovaný webinárom Školy permakultúry na tému „Parenisko“.

Parenisko je od slova pariť, to znamená, že ide o priestor, kde máme niečo teplé nielen zhora (zabezpečené prekrytím, pozn. pozor, aby táto vrstva prepúšťala žiarenie, ktoré rastliny pre svoj rast potrebujú, najlepšie je obyčajné sklo), ale aj zdola.

Parenisko sa zakladá v jame, kde okolitá pôda zabezpečí ochranu všetkého materiálu, ktorý máme vo vnútri. Hĺbka jamy sa pohybuje od 50cm do 70cm v závislosti od polohy našej záhrady. Na "dolniakoch" stačí 50cm, severnejšie záhrady ocenia hĺbku 70cm. Jamu môžeme nechať celú zimu vymrznúť, a tak sa zbaviť niektorých škodcov. Parenisko môžeme začať plniť práve v týchto dňoch.

Vrstvy v parenisku tvorí: suchá vrstva – listy, drobné konáriky, štiepka, nasleduje hmota, ktorá zabezpečí teplo rastlinám odspodu, teda hnoj, ktorý obsahuje veľké množstvo mikroorganizmov. Tieto zabezpečia rozklad spodnej a následnej vrstvy. Určite preferujeme hnoj z čistého chovu zvierat.

Hnoj je dobré prekryť slamou poliatou močovinou, čo je výborný štarter celého procesu.

Navrch, ako poslednú vrstvu, dáme kvalitný kompost zmiešaný so zeminou, v  ktorej budeme pestovať. Naštartovanie rozkladného procesu spustíme tým, že parenisko zakryjeme – v parenisku sa pôda začne prehrievať zhora aj zdola.

Čo spôsobuje, že sa začne tvoriť teplo? Jednak slnko, jednak samotná práca mikroorganizmov. Mikroorganizmy zabezpečujú rozkladný proces, ktorého výsledkom je teplo.

A ktorý hnoj pracuje v parenisku najlepšie?

  • Konský hnoj je jednoznačne najlepší, pretože je najteplejší z hnojov a tiež je veľmi slamnatý, čo proces rozkladu urýchľuje.
  • Kravský hnoj je tiež v poriadku, každopádne je lepšie, keď je vyzretý a slamnatý. Teda, keď sú zvieratá chované na podstielke.
  • Svinský hnoj je veľmi studený, preto je proces rozkladu veľmi pomalý. Môžeme ho však skompostovať a takýto spracovaný ho použiť ako súčasť vrchnej vrstvy v parenisku.
  • Ovčí hnoj je považovaný za neutrálny, ale obsahuje najväčšie množstvo semien burín. Keďže sa však teplota v parenisku môže vyšplhať aj cez 60stupňov, semená môžu stratiť klíčivosť. Klíčivosť semien môžeme výrazne obmedziť správnym kompostovaním.
  • Slepačí hnoj nemá potrebnú intenzitu rozkladu, hlavne, keď chýba podstielka. Fermentovaný slepačí hnoj využívame skôr ako výživu vo forme výluhu na zalievanie ku koreňom rastlín.
  • Zajačí hnoj zas svojimi vlastnosťami využijeme skôr pri pestovaní plodovej zeleniny, keďže obsahuje veľa fosforu potrebného na kvitnutie rastlín.

 

Aby si  parenisko plnilo svoju funkciu, zakladáme ho každý rok odznova, pretože teplo sa stratí. Mikroorganizmy rozložia organickú hmotu na jednoduchšie zložky a množstvo tepla sa zníži. Nepociťujeme ho aj preto, že sa teplota ovzdušia prechodom do leta zvyšuje. Zato však každoročne získavame kvalitnú hmotu pre vrchnú vrstvu pareniska.

Teplo je možné získať len z čerstvého hnoja, nie z granulovaného.

V parenisku pestujeme predovšetkým rastliny krátkeho dňa.

Parenisko nesmieme zabúdať vetrať a na noc zas zatvárať.

Teda do pestovania, priatelia.

 

Autorka textu: Sylvia Koreňová. Slyviu môžete stretnúť ako spolulektorku a moderátorku na našom veľkom kurze pestovania zeleniny s pomocou permakultúry Záhradník.
Ilustračné fotografie: gardeningknowhow.com, pixabay.com