Dnes sa skúsme zamyslieť vskutku lenivo, teda aspoň naoko lenivo a tak trochu filozoficky.
Ako niektoré veci vôbec neurobiť?!?
Poďme sa pozrieť na začiatok „toho celého“. Vskutku si v celom procese zabezpečenia vlastnej sebestačnosti musím vystačiť sám/sama? Taký malý príklad: nevedela som, kde mám ísť písať článok. Do prázdneho rodičovského domu, alebo do kaviarne? Obe miesta by ma stáli čas presunu, uhlíkovú stopu a tá druhá možnosť aj niečo navyše k tomu. Rozmýšľala som, kde mám v sebe tú pomyselnú hranicu a skutočnú potrebu a našla som si pre dnešok práve ten spôsob, ktorý ma uspokojil práve v požadovanej miere. Píšem ho na parkovisku v aute, pohodlne som si nastavila sedačku, vychutnávam si príjemné lúče slnka a veľmi intímny pocit, že hoci okolo mňa prúdi bežný mestský deň, zostávam sama.
Neznamená to však, že aj nabudúce bude práve toto ten pravý spôsob. Toto je veru o inom, o jednoduchosti premýšľania a bytia, z čoho vyplynie vlastná spokojnosť. Tá sa nedá prehlušiť hudbou kaviarne, či šumom mesta. Vlastná spokojnosť sa jednoducho podplatiť nedá.
Pozrime sa ešte na ďalší príklad, ktorý si požičiavam z práve prebiehajúceho kurzu. Ak mám kvetinovú farmu a chcem viazať aj vence, nepotrebujem si nevyhnutne sadiť ihličnaté stromy, ktoré za niekoľko rokov začnem využívať výhradne na viazanie vencov. Stačí, ak sa poobzeráme okolo a nájdeme tých, ktorí na jeseň robia prerezávku stromov, alebo sa niekto práve zbavuje tují. (pozn. ono je to taký dvojsečný trend, na jednej strane z tují robiť neprehliadnuteľné, hoc aj zelené múry a na druhej strane sa ich zbavovať, lebo vraj nerobia dostatočnú prácu v záhrade, ale o tom niekedy inokedy).
Zdanlivo jednoduchá definícia vlastnej potreby nám otvorí množstvo alternatív vhodných na jej uspokojenie. Lenivosť v tomto prípade však nie je hľadanie instantných riešení, ktoré ponúkajú obchodné domy, centrá služieb, vieme? Potom sa nám ľahko môže stať to, čoho som pre chvíľou bola svedkom. Starší pár hľadal svoje auto na parkovisku. Prosto si nevedome vybrali hocaké parkovacie miesto na ceste za uspokojením potreby. Lenivosť v našom prípade znamená byť si vedomý/vedomá toho, čo vskutku potrebujem. Nové oblečenie (alebo stačí oblečenie z druhej ruky – možno aj v lepšej kvalite), piaty krém na ruky (možno stačí obyčajná lekárenská vazelína obohatená esenciálnym olejom podľa vlastného výberu), hračka pre deti (čo tak stráviť jej výrobou spoločný čas s deťmi), veniec na dvere (prechádzka lesom prinesie možnosť mať ho z prírodných materiálov a jeho tvorenie nás naplní radosťou z tvorenia)... a možno to naozaj potrebujeme... ktovie.
Autorka textu: Sylvia Koreňová. Sylvia je učiaca sa lektorka. Stretnúť sa s ňou môžete na Úplnom kurze permakultúrneho dizajnu a na kurze Záhradník.
Zdroj fotografií: Unsplash, Pixabay, Janka Sládečková (úvodná fotografia)
