Záleží na tom, kto ten darček vyrobil, kto mu vdýchol „život“? Alebo stačí, kto ho kúpil?
Ako si ceníme kresbu na nástenke v škôlke, ktorú si pozrieme prvú? Jasné, že ju kreslilo naše decko!!! Ibaže by nás čosi zaujalo, tak že si to všimneme hneď a až keď zistíme, že „to nekreslilo moje decko...“, opýtame sa, ktorá kresba je tá jeho. A možno sa aj opýtame, ktože kreslil to, čo nás zaujalo...
A ktože vypestoval tie zemiaky v štedrovečernom šaláte? A v ktorej voda žila naša štedrovečerná ryba? Bio či nebio teraz nie je to, kam mierim. Pýtam sa na meno človeka. Na meno kúzelníka, ktorý z jednoho zemiaku vyčaruje desať. Človeka, čo z vody vytiahne rybu, možno ju aj choval a možno ju aj zabil...
Pýtam sa na meno miesta, na kúsok Zeme. Je ten kúsok Zeme milovaný? Blízky či vzdialený? Známy či anonym? Možno, že ten zemiak chutí rovnako. A možno pri jeho šúpaní myslíme na kolegu, čo nás včera naštval... A možno myslíme na Ďura, od ktorého sme zemiaky kúpili. Spomíname na to, ako sme si ich boli zobrať. Možno sme ich sami nakopali...
Možno sú tie zemiaky aj ryba darčekom, lebo ten, kto ich pestoval a choval, myslel na nás. Na moje deti, čo minulý rok skákali okolo kade. Na stálych zákazníkov, vďaka ktorým môže robiť, to čo ho baví. Na kus Zeme, ktorý užíva a na ktorom dokáže robiť zázraky.
A tak sa pýtam: Kto dostal viac? Darca či obdarovaný? Čo ak je dar iba príležitosť na to, aby vznikol vzťah. Aby sa zrodilo niečo, čo existuje medzi človekom a človekom. Aby sa zrodila láska, z ktorej je utkaný svet. A možno práve preto si na Vianoce dávame darčeky.
Autorka text: Katarína Trizuliaková. Katka sa permakultúre venuje už desiatky rokov. Okrem čítania jej krásnych textov, ju môžete zažiť ako lektorku vo webinároch: Čítanie krajiny, Biotopy v záhrade a Predprojektová príprava.
