Ďalší príspevok určený najmä pre skupinu pankáčov, samorastov, absolútnych naturalistov, záhradníckych povaľačov a životných pôžitkárov. Pre tých, ktorým sa chce len trochu a viacmenej menej ako viac. Ale teda inšpirovať sa môžeme všetci.
Téma vyvstala ako prirodzený dôsledok tvrdení, že záhrada je samoudržateľný a
A o akej to téme to bude? Všetci ľudia, či si to priznáme, či nepriznáme, hľadáme skratky. Máme radi jednoduchší život a niektoré skratky sú skrátka skvelé 🙂
ČASŤ DRUHÁ ALEBO PRICHÁDZA NESKORÉ LETO A JESEŇ
Počas leta ovocie hlavne konzumujeme, lebo však zaváranie je babračka. Drobné ovocie naložíme na studeno s cukrom do vysterilizovaných zaváraninových pohárov a odložíme do chladničky. Ako vysterilizovať poháre? Stačí preliať vriacou vodou, alebo vypiecť v rúre.
LENIVÁ APATIEKA
Keďže nechodiť do mesta pre lieky je úspora času, pripravíme si vlastné tinktúry.
Na boľavé hrdlo pripravíme vlastnú šalviu (Salvia officinalis) macerovanú 14 dní v kvalitnom vysokopercentnom alkohole. Je dobré fľaštičku s tinktúrou každý deň pretrepať, alebo aspoň otočiť. Ak hrdlo bolieť len začína, môžeme vyskúšať šalviový zápar a hrdlo s ním kloktať. Na nádchu a obchádzajúcu chrípku zas pripravujeme tymiánovú tinktúru. Ako antibiotikum je možné pripraviť tinktúru z medvedieho cesnaku.
Ak sa nám podarí vymeniť vlastné prebytky za lupienky liečivej bielej ľalie (Lilium candidum), máme v rukách tromf na zapálené rany, z ktorých priložený lupienok ľalie „vytiahne“ zápal. Postup macerácie je ako pri šalviovej tinktúre s tým, že lupienky vyberať nemusíme a môžeme na ranu prikladať rovno tie.
Barter je veľmi výhodný aj v prípade nechtíkovej mastičky na poranenia kože. Keďže nám sa neveľmi chce, vymeníme časť svojej čerstvej úrody nechtíka za fľaštičku liečivej masti. Recept (pre prípad, že by sa nám predsa len chcelo): V 500g bravčovej masti (vo vegan verzii použijeme kokosový olej) na malú chvíľu speníme 4 plné hrste nechtíka (nastrihané celé rastliny okrem koreňov) a odstavíme. Prikrytú masť necháme stáť do druhého dňa, kedy ju málo prihrejeme a prefiltrujeme cez gázu alebo ľanové plátno do čistej nádobky).
Na boľavé kosti, šľachy, kĺby a podobné neduhy nám poslúži macerát z koreňa kostihoja. (je možné, že si prečítate mnohé postupy na jeho výrobu, ktoré si môžu aj protirečiť, mne je srdcu i logike najbližší tento). Recept: Koreň kostihoja vykopaný na spln necháme v papierovom vrecku trochu preschnúť, hlinu z neho zošúchame nasucho a pokrájame nadrobno. (korene vraj nemajú „vidieť“ ani svetlo ani vodu) Opäť naložíme do kvalitného alkoholu a necháme macerovať. (opäť, niekto nechá 14 dní, ja ho mám naložený už rok a tak používam)
NAD PECOU PO RUKE...
Bylinky, ktoré počas leta zbierame, zásadne nestriháme nadrobno, lebo je to práca navyše, ale zato ich sušíme v pekných viazaničkách priamo v kuchyni a v prípade potreby sa natiahneme po bylinkách na čaj, alebo ich použijeme ako koreniny. Viazaničky sú aj krásnou dekoráciou, aj vopred pripraveným darčekom pre nečakanú aj očakávanú príležitosť.
Recept na bylinky ako koreniny: Bylinky z viazaničiek, podľa chuti, jednoducho zomelieme v kávovom mlynčeku a máme hotovo.
V ZÁHRADE SA IBA MALÍČKOM POHNE
Čo sa týka prác na záhrade, ku koncu leta si od suseda požičiame dve ovečky (jednej by bolo smutno)°a necháme ich spásť, čo im ešte pochutí a čo im dovolíme. V tomto prípade našim výnosom, z tejto výmeny, bude vyhnojený pozemok, ktorý ponúkne bohatú organickú hmotu pre pôdne mikroorganizmy.
V žiadnom prípade nevyhrabávame listy spod stromov, jednak preto, že tu píšeme o akejsi forme lenivosti, ale hlavne preto, že stromy si takto samy zabezpečujú organickú hmotu pre ich pôdnych spolupracovníkov. (pozn. autorky: vyhrabávanie spod napadnutých stromov je na iný článok)
Pôdu nenecháme odhalenú, po zbere úrody a počas jesene rozhodíme na odhalenú pôdu trochu strukovín, trochu ďateľovín a trochu obilnín, trochu horčice, trochu reďkve a na jar na nás bude čakať spokojná pôda s pripravenou armádou dobre vyživených pôdnych mikroorganizmov.
Užívajte teplo, farby a vône posledných letno-jesenných dní, priatelia.
Autorka textu: Sylvia Koreňová. Sylvia je učiaca sa lektorka. Stretnúť sa s ňou môžete na Úplnom kurze permakultúrneho dizajnu a na kurze Záhradník.
Zdroj fotografií: Unsplash, Pixabay
