Tvory ohrozujúce naše rastlinky – 2. časť

Keď máme prehľad o počte našich rastlín, tak viac menej vieme pri každej návšteve našej pestovateľskej plochy vyhodnotiť zmeny na rastlinkách. Tak vieme oveľa skôr o tom, že sa na nich už nachádzajú živočíchy, ktoré by tam s najväčšou pravdepodobnosťou nemali byť a nie sú tam iba tak náhodou. Naša rastlinka sa im stala potravou a tým pádom ich môžeme považovať za škodcov, ktorí nás môžu o rastlinku, alebo jej časti, ktoré chceme zbierať my – pripraviť. Mohli, alebo mali by sme teda zasiahnuť a začať ju ochraňovať.

Pri pestovateľoch, ktorí chcú zabezpečiť produkciu zeleniny a ovocia na predaj, je ale dôležité, aby svoje porasty zabezpečili zdravé a čo možno najviac „krásne“ pre oko spotrebiteľa. Dôležité je tiež vedieť, že s poškodením časti rastlín živočíchmi vnikajú do poškodených miest aj následné choroby, ktoré plody poškodzujú ďalej a vytvárajú ich takmer nepredajnými.

To sú tie dva pohľady – či si pestujeme rastlinky, zeleninu, ovocie, pre vlastnú spotrebu, alebo budú ponúknuté aj ďalším spotrebiteľom. V oboch prípadoch, ale hovoríme o pestovaní bez využitia agresívnych chemických prostriedkov.

Molice
Drobný, takmer neviditeľný lietajúci hmyz, ktorý sa veľmi rýchlo množí a vytvára obrovské kolónie. Škodí cicaním rastlinných štiav. V prípade, že je často vyrušovaný pohybom rastlín, tak sa dospelé jedince zodvihnú a a vo forme „mraku“ odlietajú na iné miesto. Ostatné vývojové štádiá poškodzujú rastlinu ďalej cicaním.
Tak ako vošky, aj ich výlučky sú sladkou medovicou, v ktorej sa na poškodených miestach veľmi rýchlo rozširujú ďalšie hubové choroby, ktoré následne rastlinu oslabujú a ničia.
Najdôležitejšie je nevytvárať vhodné podmienky pre rozmnožovanie molíc. A to je vlhké prostredie prepolievaných porastov a hustý porast pestovanej rastliny, alebo aj pridružených rastlín – buriny. Je potrebné vytvoriť priestor pre dostatočný pohyb vzduchu v poraste, ktorý síce nepresúša pôdu, ale zároveň nepodporuje pokojné rozmnožovanie molice.
Dôležité je tiež vytvoriť podmienky pre dostatočne životaschopné rastliny doplnením dostatkom živín v prijateľnej forme – humínové kyseliny aj na list, aj do pôdy a vrstva kompostu na pôdu.
Tiež je potrebné zachytiť výskyt molíc v počiatočnom štádiu napadnutia rastlín, aby ich kolónie neboli už pre rastlinu neúnosné.
Výskyt môžeme sledovať častou kontrolou rastlín – hlavne na spodnej strane listov, kde sú biele povlaky a drobný, takmer priesvitný hmyz. Pri dotyku rastliny dospelé jedince odlietajú v húfoch. Tiež môžeme použiť žlté lepivé platničky, pre potvrdenie výskytu.
Preventívne môžeme mať v porastoch vysadené rastlinky aksamietníc, ktoré svojim pachom odpudzujú väčšinu druhov hmyzu.
Môžeme tiež použiť a účinne zlikvidovať molice - mydlovým postrekom. Pripravíme ho z 50 dielov vody a 1 dielu mazľavého mydla. Postrek nastriekame na rastliny pod silnejším prúdom a nezabúdajme na spodné strany listov, kam molice kladú svoje vajíčka a kde sú aj  larvy.
Ako účinný prostriedok môžeme použiť postrek z repkového oleja a vody. Postrek aplikujeme na rastliny napadnuté škodcom. Roztok zalepí moliciam dýchacie otvory a hmyz sa udusí. Najväčšou výhodou postreku je, že je to stopercentne ekologický prostriedok, ktorý neškodí rastlinám ani človeku.
Medzi ďalšie tipy, ako sa molice zbaviť, je používať výluhy z aromatických byliniek, cirtusovej kôry, ale aj cesnaku a cibule. Ich účinnosť je však vysoká len vtedy, pokiaľ molica nie je ešte príliš rozšírená.
Prirodzeným nepriateľom molíc je Delphastus pusillus  – ide o malého chrobáka z čeľade lienkovitých, ktorý si pochutnáva na larvách molice a nepohrdne ani dospelým jedincom.
Ďalším druhom je osa Encarsia formosa, ktorá pre človeka nie je nebezpečná, ale pre molice predstavuje najhoršieho nepriateľa. Jedna osa zlikviduje až 500 škodcov. Tento druh si môžeme aj zakúpiť a postarať sa tak o jeho rozšírenie aj v našej záhrade a na porastoch.
Zmeny klímy a spôsobov pestovania zapríčinili, že škodca, ktorý sa pôvodne vyskytoval iba v skleníkoch a v uzavretých priestoroch, sa dnes bežne voľne premiestňuje vzduchom a napáda naše porasty. Preto mu musíme začať venovať pozornosť, keď chceme aj my zozbierať chutnú zeleninu.

Bzdochy
Skúsený pestovateľ a lektor kurzu Mikrobiota pôdy v rukách roľníka, Timotej Szabo, na základe svojej dlhoročnej praxe a skúsenosti zostavil postup v prípade výskytu bzdochy na rastlinách. Bzdochy nabodávajú a vyciciavajú časti rastlín a plody, pričom otvorenou „ranou“ na rastline a plode vzniká vstupná brána pre ďalšie hubové ochorenia.
Na zníženie tlaku tohto škodcu lektor Tim Szabo používa tento postup, ktorý potláča nielen pôsobenie tohto škodcu, ale zároveň posilňuje odolnosť rastlín:

Prvý deň – posilníme rastlinu aplikovaním humínových kyselín a chelátov (aplikácia večer postrekom priamo na list) a kremeliny, ktorá mechanicky poškodzuje škodcu (rastlinu poprášime a prebytočný prach z kremeliny, ktorý padne na pôdu sa zároveň stáva zásobárňou minerálnych látok obohacujúcich pôdu).

Druhý deň – na rastlinu aplikujeme nimbový olej riedený s vodou v pomere podľa predpisu a znova použijeme kremelinu.

Tretí deň – na rastlinu aplikujeme prírodný enzymatický prípravok, ktorý nevzniká chemickou syntézou, ale je produkovaný činnosťou baktérie Saccha-ropolyspora spinosa, ktorá je bežnou súčasťou pôdneho edafónu a opäť použijeme kremelinu.

Štvrtý deň – použijeme entomopatogénnu hubu a kremelinu (pozn. množenie entomopatogénnej huby je podrobnejšie opísané v príručke „Manuál o mikrobiote pri remineralizácii pôdy v rukách roľníka“), tento bod je najzásadnejší, pretože obohacujeme ekosystém o entomopatogénne mikroorganizmy. Do tejto aplikácie na list rastliny tiež môžeme pridať aj entomopatogénniu baktériu bacillus thuringiensis.

Entomopatogénne huby a baktérie osídlia škodcu oslabeného predchádzajúcimi tromi krokmi. Týmto ukončia nepriaznivý tlak škodcu na rastliny.
Tento štvorkrokový systém zopakujeme o 7 dní.
Celý postup má logickú následnosť a výrazne podporuje mikrobiálnu diverzitu a pracuje výlučne s mikroorganizmami prirodzene sa vyskytujúcimi v pôde.
Spomínané entomopatogénne huby, či baktériu bacillus thuringiensis je možné zakúpiť.

Autorky textu: Hedviga Gulová a Sylvia Koreňová.

Hedviga je agronómka, pestovateľka zeleniny a lektorka kurzu Záhradník. Sylvia je nadšená peramkultúrnička, spoluzakladateľka alternatívnej školy a učiaca sa lektorka. Má na "svedomí" aj sériu článkov o permakultúrnych princípoch v práci s deťmi.