VYUŽÍVAJ ROZMANITOSŤ A VÁŽ SI JU.

Alebo neukladajme všetky vajíčka do jedného košíka.
A prestaňme chcieť, aby sa všetky deti vedomosťami a zručnosťami podobali ako vajce vajcu.
Je na to parádny rozprávko-príbeh. O zajačikovi, ktorý sa nesmierne smierne tešil do školy. V prvý deň odchádzal z domu s úsmevom a vrátil sa s ešte väčším. Na maminkinu otázku, ako bolo v škole, rozpovedal pravdivo o preteku, kde všetci (slon, korytnačka, zajac, kengura, ryba, opica...) mali bežať. A zajko mal obrovskú radosť z výhry v jeho najobľúbenejšej disciplíne.
Druhý deň ráno opäť odchádzal s úsmevom, no vrátil sa bez neho. Opäť maminke pravdivo porozprával o preteku, kde sa všetci šplhali na strom. Nebol síce posledný, ale vyhrať nevedel.
Tretí deň ráno odchádzal v pokoji, no prišiel s obrovským plačom. Tentokrát to boli preteky v plávaní. Maminka zajka chlácholila, že je v poriadku, že mu niektoré disciplíny idú lepšie a iné menej dobre. Pomedzi záchvaty plaču však zajko zo seba dostal, ako pán učiteľ rozhodol, že odteraz budú trénovať to, čo im ide najmenej.

Tak ale vážne s týmto hneď prestaňme. Z excelentného matematikára nemusíme predsa chcieť priemerného lingvistu. Z virtuózneho huslistu nemusíme predsa mať priemerného chemika. Z básnika zas prírodovedca a z vášnivého programátora maliara. Čas strávený doťahovaním sa na lepšiu známku oberá deti o čas zlepšovania sa v tom, čo im naozaj ide a čo ich posúva vpred. Jasné, že nemajú prepadnúť, ale známka ešte nikde nevypovedala o tom, akými sú ľuďmi.

Číslo sa k duši nehodí. Duši svedčí láska.
Inak prídeme o pestrosť, o farebnosť, o hojnosť a hlavne o R A D O S Ť. A o tú nám ide.

 

Autorka článku: Sylvia KoreňováSylvia je učiacou sa lektorkou v Úplnom kurze permakultúrneho dizajnu.
Zdroj fotografií: Unsplash