Praktická časť kurzu Záhradník a výber priesad na výsadbu.
Tento rok sa nám podarilo zrealizovať 3-dňovú praktickú časť kurzu Záhradník v termíne 29.4 – 1.5.2022. Veľmi sa tomu teším a zároveň stále uvažujeme ako čo vylepšiť, doplniť, aby následné kurzy mohli byť stále zaujímavejšie.
Okrem iných dôležitých tém, ktoré súvisia s prácami v záhrade na jar, sme sa venovali vysvetleniu ako čo najlepšie vyhodnotiť kvalitu priesad, ktoré si budeme kupovať a ako ich pripraviť k výsadbe. Preto Vám chcem tieto informácie zhrnúť aj tu.
Priesady a úroda z nich....
To je asi úvaha takmer každého záhradkára na jar. Budeme si vysievať a pripravíme si svoje? Alebo sa spoľahneme na predajcov? Každý rok ich je ako keby viac a viac a našou úlohou je, si správne vybrať.
Nechcem teraz písať o vypestovaní vlastných priesad, pretože pre väčšinu teplomilných rastlín – paradajky, paprika, baklažán, physalis je už neskoro, aby sme s tým teraz začali. (Šalátové uhorky, cukety, tekvice – si stále môžete vysiať do zakoreňovačov, alebo priamo na pozemok.)
Rada by som Vám teraz poradila, ako si z tej spleti ponúk vybrať.
Keď sa prejdeme po trhu, kde predávajú pestovatelia svoje priesady – vidíme väčšie, ešte väčšie, už kvitnúce, prípadne aj s plodmi. Pre rastliny je dôležité, aby pomer ich nadzemnej časti ku časti pod zemou – teda koreňovému systému bol v pomere 1:2. Teda viac a väčší koreňový systém ako celá rastlina. V praxi na trhoch je to vždy opačne. Zakoreňovače, alebo črepníčky, v ktorých sú priesady, sú vo veľkosti s priemerom cca maximálne 10 cm. Keď vyberiete takúto rastlinku z črepníčka, jej korienky sú stočené v spodnej časti a bude im veľmi dlho trvať, pokiaľ sa „rozprestrú“ do priestoru, aby sa rastlinka zakorenila.
Preto musíme urobiť úpravu takejto priesady pred jej výsadbou na pozemok:
- Aby sa koreňový systém naštartoval k čo najrýchlejšiemu rozrastaniu a dobehol čo najskôr veľkosť, ktorú rastlina pre svoj ďalší rast potrebuje, tak odtrhneme stočené korienky na spodnej časti črepníčka, alebo zakoreňovača a narušíme, natrhneme koreňový val na viac častí. Tým podporíme rýchlejšie rozrastanie sa koreňov.
- Rastlinku upravíme ešte tak, že odstránime kvety, prípadne plody, ktoré sa na rastlinke nachádzajú. Týmto spôsobom sa rastlina v prvom štádiu bude sústrediť na dôkladné zakorenenie a až potom na kvitnutie a dozrievanie plodov. Takýmto spôsobom sa rastlinka bude vyvíjať dlhodobejšie, bude životaschopná a prinesie nám oveľa vyššiu úrodu. Kvalitnou koreňovou sústavou bude dobre hospodáriť s vodou a čerpať ju zo spodných častí pôdy.
- Preto je dôležité dodržať pri výsadbe priesad aj tento bod – a to, že pri výsadbe priesad do výsadbovej jamky aplikujeme čo najväčšie množstvo vody, aby pôda v okolí výsadbovej jamky bola dôkladne nasiaknutá vodou. Aj 10l na jednu výsadbovú jamku je v poriadku. Do jamky môžeme aplikovať aj kompost, alebo nasekanú žihľavu, ktorú premiešame s navlhčenou pôdou vo výsadbovej jamke. Rastlinku vložíme do jamky, pritlačíme do navlhčenej pôdy a prisypeme suchou pôdou z okolia jamky. Na povrchu bude pôda vždy suchá. Vzlínavosťou vody sa vlhkosť prirodzene dostane do priestoru koreňového systému. Na povrchu pôdy v okolí vysadenej rastlinky sa nevytvorí prísušok. Takto vysadenú rastlinku nebudeme polievať skôr, ako po 10 - 14 dňoch.
- Ak môžeme, aplikujeme na pôdu nástielku v tenkej vrstve. Následnú zálievku je vhodné aplikovať na nástielku, vôbec to nemusí byť v blízkosti rastliny, pretože koreňový systém sa vyvíja a rozrastá vo vzdialenosti 15 -20cm od rastlinky. Okrem toho je koreň pozitívne geotropický, takže smeruje smerom dole a aj čerpá vodu zo spodných častí. Preto znova aplikujeme pomalú a dôkladnú zálievku. Radšej viac a menej často. Keď rastlina kvitne a nasadí dostatok plodov, tak v čase dozrievania už môžeme zálievku úplne obmedziť, alebo vylúčiť, pretože rastlina je už dôkladne zakorenená a získa dostatok vlahy sama. A na vyzrievanie plodov nie je potrebné časté zalievanie. Práve naopak, pretože v tom čase by to mohlo spôsobiť aj rozširovanie chorôb listov.
- Úprava rastlinky – pri paradajkách odstránime spodné listy, prípadne vyrastajúce stonky zo zálistkov asi do 10 – 15 cm odspodu a o takúto výšku môžeme rastlinku zasadiť do jamky. Šikmo je veľmi vhodné. Znížime tým priesadu a rastlina bude zakoreňovať aj zo stonky. Odstránime kvety, prípadne plody, ktoré sú už na rastlinke (odtrhneme, odštikneme nechtom alebo odstrihneme).
Papriku nevysádzame hlboko, iba po klíčne listy, ktoré sú v spodnej časti stonky. Jamku pripravíme tak isto ako v predošlom popise. Odstránime kvety, prípadne plody.
Baklažán pripravíme ako paradajku, ale nevysádzame šikmo do jamky.
Kapustové priesady nevysádzame hlboko – kaleráby – aby vedeli hrubnúť na správnom mieste. Ostatné druhy môžeme trochu hlbšie, ale berieme ohľad na možnosť tvorby hlávky.
- A tu sa dostávame k poznámke, ktorú som popisovala na začiatku, že je dôležité nájsť medzi predávaným priesady čo najmenšie. V takom štádiu veľmi dobre znášajú presádzací šok, oveľa lepšie a rýchlejšie sa zakoreňujú a následne rastú. Veľmi ľahko dobehnú prerastené veľké priesady. Okrem toho k nim musíme často hneď pridať aj oporu, pretože pri presádzaní stratia časť vody v tele a ich zvädnutie môže spôsobiť až zlomenie. Preto je vhodné ich priviazať k opore.
Verím, že sa Vám práca vydarí a budete s úrodou spokojní a bude vám chutiť. Prajem Vám dobrú chuť k zaujímavým šalátom a špecialitám z vašej zeleninky.
Autorka textu: Hedviga Gulová. Hedviga je v Škole permakultúry hlavnou lektorkou kurzu Záhradník a jej poznatky a skúsenosti si môžete vypočuť aj v niekoľkých webinároch súborne nazvaných Budúca úroda už teraz.
Zdroj fotografií: archív Školy permakultúry





