Praktická časť kurzu Záhradník a výber priesad na výsadbu.

Tento rok sa nám podarilo zrealizovať 3-dňovú praktickú časť kurzu Záhradník v termíne 29.4 – 1.5.2022. Veľmi sa tomu teším a zároveň stále uvažujeme ako čo vylepšiť, doplniť, aby následné kurzy mohli byť stále zaujímavejšie.

Okrem iných dôležitých tém, ktoré súvisia s prácami v záhrade na jar, sme sa venovali vysvetleniu ako čo najlepšie vyhodnotiť kvalitu priesad, ktoré si budeme kupovať a ako ich pripraviť k výsadbe. Preto Vám chcem tieto informácie zhrnúť aj tu.

Priesady a úroda z nich....

To je asi úvaha takmer každého záhradkára na jar. Budeme si vysievať a pripravíme si svoje? Alebo sa spoľahneme na predajcov? Každý rok ich je ako keby viac a viac a našou úlohou je, si správne vybrať.

Nechcem teraz písať o vypestovaní vlastných priesad, pretože pre väčšinu teplomilných rastlín – paradajky, paprika, baklažán, physalis je už neskoro, aby sme s tým teraz začali. (Šalátové uhorky, cukety, tekvice – si stále môžete vysiať do zakoreňovačov, alebo priamo na pozemok.)

Rada by som Vám teraz poradila, ako si z tej spleti ponúk vybrať.

Keď sa prejdeme po trhu, kde predávajú pestovatelia svoje priesady – vidíme väčšie, ešte väčšie, už kvitnúce, prípadne aj s plodmi. Pre rastliny je dôležité, aby pomer ich nadzemnej časti ku časti pod zemou – teda koreňovému systému bol v pomere 1:2. Teda viac a väčší koreňový systém ako celá rastlina. V praxi na trhoch je to vždy opačne. Zakoreňovače, alebo črepníčky, v ktorých sú priesady, sú vo veľkosti s priemerom cca maximálne 10 cm. Keď vyberiete takúto rastlinku z črepníčka, jej korienky sú stočené v spodnej časti a bude im veľmi dlho trvať, pokiaľ sa „rozprestrú“ do priestoru, aby sa rastlinka zakorenila.

Preto musíme urobiť úpravu takejto priesady pred jej výsadbou na pozemok:

  1. Aby sa koreňový systém naštartoval k čo najrýchlejšiemu rozrastaniu a dobehol čo najskôr veľkosť, ktorú rastlina pre svoj ďalší rast potrebuje, tak odtrhneme stočené korienky na spodnej časti črepníčka, alebo zakoreňovača a narušíme, natrhneme koreňový val na viac častí. Tým podporíme rýchlejšie rozrastanie sa koreňov.
  2. Rastlinku upravíme ešte tak, že odstránime kvety, prípadne plody, ktoré sa na rastlinke nachádzajú. Týmto spôsobom sa rastlina v prvom štádiu bude sústrediť na dôkladné zakorenenie a až potom na kvitnutie a dozrievanie plodov. Takýmto spôsobom sa rastlinka bude vyvíjať dlhodobejšie, bude životaschopná a prinesie nám oveľa vyššiu úrodu. Kvalitnou koreňovou sústavou bude dobre hospodáriť s vodou a čerpať ju zo spodných častí pôdy.
  3. Preto je dôležité dodržať pri výsadbe priesad aj tento bod – a to, že pri výsadbe priesad do výsadbovej jamky aplikujeme čo najväčšie množstvo vody, aby pôda v okolí výsadbovej jamky bola dôkladne nasiaknutá vodou. Aj 10l na jednu výsadbovú jamku je v poriadku. Do jamky môžeme aplikovať aj kompost, alebo nasekanú žihľavu, ktorú premiešame s navlhčenou pôdou vo výsadbovej jamke. Rastlinku vložíme do jamky, pritlačíme do navlhčenej pôdy a prisypeme suchou pôdou z okolia jamky. Na povrchu bude pôda vždy suchá. Vzlínavosťou vody sa vlhkosť prirodzene dostane do priestoru koreňového systému. Na povrchu pôdy v okolí vysadenej rastlinky sa nevytvorí prísušok. Takto vysadenú rastlinku nebudeme polievať skôr, ako po 10 - 14 dňoch.
  4. Ak môžeme, aplikujeme na pôdu nástielku v tenkej vrstve. Následnú zálievku je vhodné aplikovať na nástielku, vôbec to nemusí byť v blízkosti rastliny, pretože koreňový systém sa vyvíja a rozrastá vo vzdialenosti 15 -20cm od rastlinky. Okrem toho je koreň pozitívne geotropický, takže smeruje smerom dole a aj čerpá vodu zo spodných častí. Preto znova aplikujeme pomalú a dôkladnú zálievku. Radšej viac a menej často. Keď rastlina kvitne a nasadí dostatok plodov, tak v čase dozrievania už môžeme zálievku úplne obmedziť, alebo vylúčiť, pretože rastlina je už dôkladne zakorenená a získa dostatok vlahy sama. A na vyzrievanie plodov nie je potrebné časté zalievanie. Práve naopak, pretože v tom čase by to mohlo spôsobiť aj rozširovanie chorôb listov.
  1. Úprava rastlinky – pri paradajkách odstránime spodné listy, prípadne vyrastajúce stonky zo zálistkov asi do 10 – 15 cm odspodu a o takúto výšku môžeme rastlinku zasadiť do jamky. Šikmo je veľmi vhodné. Znížime tým priesadu a rastlina bude zakoreňovať aj zo stonky. Odstránime kvety, prípadne plody, ktoré sú už na rastlinke (odtrhneme, odštikneme nechtom alebo odstrihneme).

Papriku nevysádzame hlboko, iba po klíčne listy, ktoré sú v spodnej časti stonky. Jamku pripravíme tak isto ako v predošlom popise. Odstránime kvety, prípadne plody.

Baklažán pripravíme ako paradajku, ale nevysádzame šikmo do jamky.

Kapustové priesady nevysádzame hlboko – kaleráby – aby vedeli hrubnúť na správnom mieste. Ostatné druhy môžeme trochu hlbšie, ale berieme ohľad na možnosť tvorby hlávky.

  1. A tu sa dostávame k poznámke, ktorú som popisovala na začiatku, že je dôležité nájsť medzi predávaným priesady čo najmenšie. V takom štádiu veľmi dobre znášajú presádzací šok, oveľa lepšie a rýchlejšie sa zakoreňujú a následne rastú. Veľmi ľahko dobehnú prerastené veľké priesady. Okrem toho k nim musíme často hneď pridať aj oporu, pretože pri presádzaní stratia časť vody v tele a ich zvädnutie môže spôsobiť až zlomenie. Preto je vhodné ich priviazať k opore.

Verím, že sa Vám práca vydarí a budete s úrodou spokojní a bude vám chutiť. Prajem Vám dobrú chuť k zaujímavým šalátom a špecialitám z vašej zeleninky.

 

Autorka textu: Hedviga Gulová. Hedviga je v Škole permakultúry hlavnou lektorkou kurzu Záhradník a jej poznatky a skúsenosti si môžete vypočuť aj v niekoľkých webinároch súborne nazvaných Budúca úroda už teraz.
Zdroj fotografií: archív Školy permakultúry