UPREDNOSTI ZAČLENENIE PRED ODDELENÍM

A viete, že tohto sme sa veľmi báli? Inakosti.

Keď je za dverami, tak sme chápaví a pritakávame všeobecným pravdám o jedinečnosti každej bytosti.

Lenže keď k nám inakosť vstúpila, boli sme zbierať odvahu ešte aj v susedovom dvore, lebo v tom našom jej nebolo dosť. Aby sme ju dokázali začleniť medzi nás.

A pritom je to všetko o súcite. Aká úľava. Pozor, žiadna ľútosť nad inakými deťmi, ony ju nepotrebujú, fakt nie. Súcit a uznanie, ako to dávajú tieto deti vo svete, ktorý pred inakosťou skôr dvere zatvorí, ako ju pozve ďalej.

Pozvali sme teda inakosť k nám a spestrila nám veru priestor. Deti a sprievodkyne získavajú zručnosť vysporiadať sa s ňou, každý po svojom. Už o nej vieme. Netvárime sa, že sa nás netýka. A teda prežívame pravdu o jedinečnosti každej bytosti rukolapne.

 

V záhrade sa tento princíp uplatňuje tak, že umiestňujeme rastliny, zvieratá a prvky tam, kde im je najlepšie, aby prosperovali sami a tiež, aby sa podporovali s ostatnými členmi záhrady. Aby naplno prejavili svoje kvality. V prírode sa to deje bez nášho pričinenia.

A v (domo)škole ako?

Nuž tak, že si každý nájde svoje miesto. Našťastie, je z čoho vyberať. Slobodné vzdelávanie je tiež aj o podnetnom prostredí, preto takéto prostredie vytvárame. Členité, pestré, aby bolo z čoho vyberať. Máme miestnosť okrúhlu, žltú, počítačovú, legovú, telocvičňu, ateliér, jedáleň, záhradu malú, veľkú, prednú... Vďačné sme za to.

Aj za to, že môžeme pozorovať, kde sa jedinečnosť každého dieťaťa prejavuje a ako ju využíva pre seba a pre komunitu.

Pestrosť je to, čo robí svet krásnym.

 

Autorka článku: Sylvia KoreňováSylvia je učiacou sa lektorkou v Úplnom kurze permakultúrneho dizajnu.
Zdroj fotografií: Unsplash