Prichádza jar ako každý rok?

Veru, tento rok je to Ale akosi oveľa väčšie ako po iné roky.

Je v dôsledku toho, že množstvo zrážok a snehu počas zimy bol v južných okresoch veľmi malý a tak vlahový deficit je vysoký.

V tomto článku by som Vám rada dala do pozornosti spôsoby ako aspoň trochu zmierniť následky a stav v našich záhradách, ktorý nám vytvoril priebeh doterajšieho počasia.

Každý rok je marec na území Slovenska prebúdzajúcim sa mesiacom po zime. V severných okresoch sa ešte stále tešia nádielke snehu, takže majú pocit, že je jar ešte ďaleko. My na juhu im iba ticho závidíme to množstvo vody, ktorý tento sneh ukrýva.

A práve tejto vlahe a vlahovým podmienkam by som sa chcela venovať v týchto riadkoch.

Množstvo zimnej vlahy, ktoré sa naakumuluje počas zimy je takmer nenahraditeľná a nezameniteľná s ostatnými zrážkami počas roka. Porasty trvaliek, na jeseň vysiatych a vysadených rastlín a aj rastlín, ktoré budeme vysievať a vysádzať teraz na jar, z nej načerpajú silu a ovplyvní ich rast.

Tento rok bol ale na mnohých miestach takmer bez snehu a aj s minimálnym množstvom dažďových zrážok počas zimy. Preto je aj množstvo vody v pôde oveľa menšie. S touto vodou potrebujeme čo najefektívnejšie zaobchádzať a pripraviť podmienky na výsevy a výsadby tak, aby sme o ňu z pôdy neprišli.

Dôležité je si uvedomiť, že najmenej vody z pôdy uniká, pokiaľ je pôda „zakrytá“. Keďže ešte na nej nemáme vysiate rastliny, tak sa snažíme nechať alebo umiestniť na pozemok, hriadky vrstvu materiálu, ktorý môže byť nástielkou. Teraz na jar to môže byť iba nasekaná slama alebo staré seno. Prípadne nasekané rastlinky z jesenných miešaniek, ktoré sme mali vysiate v jeseni a premŕzali na pozemku celú zimu. Niektoré sú stále zelené – kapustovité, iné sú od mrazu ako keby suché. Ale ich rastlinné telá nám dobre poslúžia ako nástielka.

Pozemok si rozdelíme na časti, záhony. Tie, ktoré budeme obsievať v priebehu pár dní, tie už nemulčujeme. Tie, na ktoré budeme vysievať v apríli a máji, tak tie ešte radšej zamulčujeme.

V prípade, že máme dostatok semien strukovín – hrach peluška/ kŕmny hrach/, viky, tak na pozemok, kde budeme vysádzať až májové priesady ich ešte kľudne vysejme a aj jemne zamulčujme, napríklad  kompostom. Tento kŕmny hrach a viky nemusíme vysiať do riadkov, iba ich rozhodíme na hriadku a prehrabličkujeme, aby sa osivo dostalo do pôdy a zavalcujeme. Zavalcovanie spôsobí „uzatvorenie“ kapilárnej vody v pôde a zabezpečí rýchlejšie vzchádzanie semien. Tieto strukoviny nebudeme chcieť zbierať, ale ich pred tým, ako budeme chcieť vysádzať priesady alebo vysievať májové plodiny (tekvice, cukety) posekáme kosačkou a necháme na povrchu pôdy ako ďalší mulč.

Takto zabezpečíme prekrytie pozemku v jarnom období rastlinami, aby sme udržali čo najviac zimnej vlahy v pôde.

A teraz ešte pár slov k hriadkam, pozemku, na ktorý budeme siať hneď teraz na jar. V južných okresoch alebo aj inde, kde už nemáme sneh a je pôda rozmrznutá, môžeme začať s prípravou na siatie aj hneď.

Jarné druhy – hrach, mak, jarný cesnak, cibuľka na zeleno – nie sú náchylné na zlý vplyv studenej pôdy. Ale aby sme to semienkam spríjemnili, tak ak máme na hriadke nástielku od jesene, tak ju odhrnieme, aby sa pôda viac prehriala. Nesnažíme sa pôdu veľmi miešať do väčšej hĺbky, stačí do hĺbky sejby. Ak použijeme Lufteru, tak tou prevzdušníme prierez záhona na miestach v rozostupoch, čo pre podporu pôdneho života stačí. Nespôsobí to ale únik pôdnej vody.

Po zapracovaní semien alebo strúčikov cesnaku povrch zavalcujeme alebo jemne utlačíme. Na povrch použijeme nástielku iba v jemnej vrstve, najlepšie z kompostu. Hrubšia nástielka nám spôsobí slabšie prehrievanie jarnej pôdy a preto aj pomalšie schádzanie. Ale tenká nástielka zabráni úniku pôdnej vlahy do času, pokiaľ sa nám zapojí porast a pôda bude opäť zakrytá rastlinami.

Platí pravidlo, aby sme si pripravili vždy iba taký veľký pozemok, hriadku, ktorý osejeme, vysadíme dnes, aby sme nestrácali drahocennú pôdnu vlahu.

Pre rastliny, ktoré chceme pri studených nociach podporiť v raste, môžeme po zavalcovaní ešte prekryť aj netkanou bielou textíliou. Tá tiež pôsobí proti rýchlemu strácaniu pôdnej vody zo zimnej vlahy, ak dodržíme pred tým spomenuté pravidlá.

Pre všetkých, ktorí majú na svojich pozemkoch ešte sneh, platia tie isté postupy, len bude vhodné zvážiť, či ešte stihnú rastlinky medziplodín vyrásť do cca 10 – 25 cm výšky, aby ich vplyv na pôdu bol efektívny. Ale každý biologický materiál v podobe posekaných rastlín a korene rastlín v pôde nám podporujú vertikálne kyprenie a obohacovanie pôdy o organické zložky, ktoré zabezpečia lepšie zadržiavanie vody v pôde.

Už aj my sa dostávame do stavu, že potrebujeme chrániť každú kvapku vody, ktoré sa v pôde nachádza. Keď sa naučíme ako túto vodu udržať v pôde, tak pomôžeme rastlinám, sebe, a hlavne našej živiteľke – PôDE.

Prajem Vám príjemný začiatok vegetačného obdobia.

 

Autorka textu: Hedviga Gulová. Hedviga je v Škole permakultúry hlavnou lektorkou kurzu Záhradník a jej poznatky a skúsenosti si môžete vypočuť aj v niekoľkých webinároch súborne nazvaných Budúca úroda už teraz.
Zdroj fotografií: Unsplash