VYUŽÍVAJ OBNOVITEĽNÉ ZDROJE A SLUŽBY alebo NECHAJ PRÍRODU ÍSŤ SVOJOU CESTOU

Deti sú veľmi talentované bytosti. Od samotného narodenia sú príkladom múdrosti, vynaliezavosti, tvorivosti, bystrosti...
Potom, v istom veku, prichádzajú očakávania dospelých, ktoré vychádzajú z akejsi spoločenskej normy.
Veľmi zvláštne sme my, tvory ľudské. Snažíme sa prerobiť prírodu, aj keď nám predostrela tisíce dôkazov, že všetko už vymyslené je, a to funkčne, a teda vonkajšie zásahy a snahy pomôcť sú skôr služby slonie.
Tak podobne to my, dospelí, máme aj s deťmi. Máme pocit, že deti by už v „TOM“ veku mali vedieť to i ono, tamto i toto a keď nie hento, tak aspoň tamto.
A tu sme sa kdesi zasekli... my, nie deti.

V našej škole pracujeme s vekovo primeraným vzdelávaním a  s individuálnym prístupom. Neurónové prepojenia sú zázračne vytvárané vzťahy. Akási biologická zoznamka. Neurón pripomína strom. Neurónové stromy sú vedľa seba a medzi konármi preskakujú „iskry“. Keď je iskier dostatok, stavajú mosty medzi stromami.
Ak robíme to, čo nás baví a  precvičujeme si to často, výsledkom je most pevný. Keď nás niečo nebaví, most sa rozpadne. Takto to je a s týmto u detí pracujeme.
S obnoviteľným vnútorným zdrojom. S vnútornou motiváciou. S motiváciou stavať mosty. Deti sú ochotné pracovať húževnato, ak vidia, že ich úsilie začne a tiež, že sa skončí... vlastnou spokojnosťou a radosťou z práce.
Vynakladať úsilie na beh, ak most vedie ku kresleniu, je cestou Dona Quijota.
Pravdupovediac, uprednostňujeme cestu radostnú, zmysluplnú s možnosťou voľby, to dáva pocit vlastnej hodnoty.
Potom je aj dieťa celé, aj sprievodca sýty.

Autorka článku: Sylvia Koreňová
Zdroj fotografií: Unsplash