Začnem trochu netradične, zadám vám najskôr úlohu: Vezmite si do rúk papier a ceruzku a nakreslite svoju obľúbenú rastlinku. Môže to byť skica ruže, štylizovaná čerešňa alebo hoci aj jednoducho načrtnutá margarétka. Kreslite úplne uvoľnene, len tak pre radosť. Pokojne svoju kvetinku či strom aj vyfarbite, vyzdobte. Hotovo? Nezabudli ste na nič dôležité?

Za tých 20 rokov, čo lektorujem kurzy a venujem sa vzdelávaniu dospelých, som zadala túto úlohu už veľmi veľa študentom. Výsledok je vždy podobný. Ak vyzvete ľudí, aby nakreslili rastlinu, zvyčajne skončia pri kreslení kmeňa s korunou, prípadne stonky s listami a kvetmi. Ale to veru nie je rastlina, je to len nadzemná časť rastliny. Len malé percento ľudí nakreslí aj koreň, zásadnú a nevyhnutnú súčasť rastliny. Je to snáď preto, že to čo nevidíme priamo očami akoby ani nebolo? To čo nevníma zrak, stráca pre nás hodnotu, funkciu a zmysel?

Skúsme sa teda pozrieť na “koreň“ veci. Rastlina má polovicu svojho tela ukrytú pod zemou, v pôde. Je to zvláštne, ale len málo dospelých ľudí vie, že veľkostne môže byť koreň dokonca niekedy oveľa väčší, ako nadzemná časť rastliny, minimálne je zvyčajne približne tak veľký, ako zvyšok nad zemou. Koreň rastlinu nielen v pôde stabilizuje, aby sa na svojej „jednej nôžke“ udržala, ale má aj oveľa zásadnejšie funkcie pre život rastliny. V koreni sa ukladajú prebytočné sacharidy z fotosyntézy, aby vedeli byť využité v „horších“ časoch. Je to ako uskladňovanie solárnej energie v baterkách fotovoltaického systému domu. Koreň zabezpečuje príjem živín, minerálov (stavebných prvkov) rozpustených vo vode. Tieto látky, ako kocky LEGO putujú rastlinou a stavajú sa z nich listy, kvety, plody. Pravdaže, sú tam aj látky podieľajúce sa na metabolických procesoch. Koreň je komunikačný kanál, cez ktorý si rastliny vymieňajú informácie za pomoci chemických látok – najmä informácie o ohrozeniach. Na koreňoch je skutočne veľmi živo. Deje sa tu aj výmena, bártrový obchod, medzi hubami, prípadne baktériami a rastlinou. Huby sprístupňujú živiny pre rastliny a na oplátku rastliny sa delia o svoje zásoby cukrov (energie) s hubami. Túto symbiotickú spoluprácu nazývame mykoríza. Na huby, baktérie a korene sú naviazané ďalšie mikro aj makroorganizmy. Pôda je na život nesmierne bohatá, je živá.

Ak nám našu rastlinku napadnú vošky, zvyčajne prvá otázka smeruje na to: „Čo proti voškám?“ Vošky sú však len ako kontrolka oleja v aute. Ak začne blikať, nezačnete búchať po prístrojovej doske v snahe svetielko vypnúť, ale radšej zastanete, necháte motor vychladnúť a skontrolujete olej v nádržke? Podobne aj vošky len signalizujú zlý zdravotný stav rastliny, oslabenie imunity. Rastlina je presýtená cukrami, je sladká a ľahko napadnuteľná. Môžete rastlinu postriekať preparátmi, môžete nanosiť lienky, ale tým imunitu rastliny nepodporíte. Rastlina ostane naďalej oslabená, napadnuteľná. Ak porozumiete, že takúto chybu odstraňujeme hlavne prácou s pôdou, ste na veľmi dobrej ceste byť úspešným záhradníkom.

V roku 1929 Karel Čapek napísal poviedku O pôde, ktorá bola uverejnená aj v zbierke Kalendár – Záhradníkov rok (ČAPEK, 1982). Zmyselne a zároveň nástojčivo opisuje krásu pôdy v jej najrozmanitejších formách. Rozplýva sa nad krásou úrodnej humusovej záhradníckej pôdy. Odporúča všakovaké prísady, ktorými takúto pôdu môže pestovateľ ešte obohatiť. Súčasne zlorečí tuhej ílovitej studenej pôde, v ktorej nechce nič rásť. To všetko nakoniec prirovná k ľudským dušiam, niekedy láskavým inokedy chladným a nevľúdnym. Áno, aj človeka je možno „zúrodňovať“ ako pôdu. Pridať tu kúsok humoru, tam za hrsť láskavosti, tu kopec pochopenia a štipku vedomostí.  A práve takýto veselý, empatický, radostný a kreatívny spôsob vzdelávania sa snažíme dosiahnuť vo vyučovaní permakultúry.

Permakultúra je plánovanie životného prostredia človeka - domova, pracovného prostredia, školských i verejných priestorov, spôsobom, aby sme dosiahli spokojný život človek bez ničenia prírody. Práve naopak, aby vďaka použitým materiálom, technikám a prospešným vzťahom ešte lepšie prosperovala, rozvíjala sa a napĺňala potreby nielen ľudí, ale aj ostatných živých organizmov na Zemi - zvierat, rastlín, pôdy a vody.

Permakultúrny prístup k plánovaniu krajiny zosumarizoval už v 60. rokoch 20. storočia Bill Mollison z Austrálie. Čoskoro sa však stala celosvetovým fenoménom zachraňujúcim životy, obzvlášť vďaka dômyselnej práci s vodou, pôdou a rastlinami. Permakultúrne projekty ozeleňovania púšti na Blízkom Východe, Austrálii, Severnej Amerike, boja proti hladomoru v Indii, Kambodži či Strednej Amerike sú dojemné a zmysluplné zároveň. V Európe permakultúra pracuje hlavne na udržateľnosti miest a tvorbe kvalitnej vidieckej krajiny.

Permakultúra sa zatiaľ nevyučuje bežne v školách, šíri sa už 50 rokov formou kurzov, workshopov, konvergencií, exkurzií, vzájomného zdieľania overených informácií. Cieľom vzdelávania v oblasti permakultúry je vybudovať človeka, ktorý je múdry, rozhľadený, uvedomelý ale zároveň pozitívne naladený pre život, empatický k iným aj prírode, je kreatívny, inovátorský v riešeniach ale váži si dielo svojich predkov.
Základné kurzy permakultúry prevedú účastníkov etickými základmi permakultúry a princípmi, ktoré sa používajú pri tvorbe permakultúrnych projektov. Naučia ho pýtať sa „Prečo?“ a hľadať vhodné odpovede, tak aby človek vedel uplatniť pozitívne tvorivé tzv. WIN – WIN (vyhráva každý) riešenia k každodennom živote, v záhrade, v komunite kde žije či pracuje.

Na Slovensku sa permakultúra vyučuje už od roku 1995. Do roku 2017 to boli skôr náhodné kurzy, ojedinelé aktivity. V roku 2017 sme vytvorili projekt Škola permakultúry, ktorý sa snaží pristupovať ku vzdelávaniu v oblasti permakultúry holisticky. Škola permakultúry je projekt, ktorý združuje občianske združenia (ďalej OZ) venujúce sa výchove a vzdelávaniu v oblasti permakultúry, udržateľného života a ekologických postupov v poľnohospodárstve. Zakladateľom projektu je OZ STRUK (Spoločnosť pre trvalo udržateľnú kultúru) so sídlom v Medovarciach, okres Krupina. Vysunuté pracovisko má na Hrušove, okres Veľký Krtíš, kde postupne vytvárame projekt reálnej permakultúrnej farmy, slúžiacej na výchovno-vzdelávacie ciele.

K projektu sa postupne pridali OZ Alter Nativa Brdárka (okres Rožňava), OZ Guľôčka (okres Levice), OZ Art Kruh (okres Banská Štiavnica), OZ Eviana, (okres Košice). Spolupracujú s nami aj OZ Včelí Kraj (okres Poltár) a OZ Bielokarpatský ovocný poklad (okres Myjava). Vďaka tejto spolupráci a diverzite miest, lektorov, foriem a metód je vzdelávanie ušité na mieru potrebám žiakov konkrétnych kurzov. Školíme nielen v oblasti permakultúry a permakultúrnho dizajnu, ale aj čiastkové odborové oblasti permakultúry ako je ekologické včelárenie, ovocinárstvo a záhradníctvo blízke prírode. Dokonca máme aj vlastné učiteľské  kurzy pre budúcich lektorov permakultúry.

Našim cieľom je nielen „nahustiť“ do ľudí odborné vedomosti, prehĺbiť ich poznatky o prírode, poľnohospodárstve, architektúre či tvorbe krajiny. Snahou je, aby získali zručnosti ako s danými vedomosťami narábať samostatne, vedieť sa v bežnom živote rozhodovať pri nákupoch, vedieť zhodnotiť dopad svojich činov na Zem aj ľudí na nej.

Autorka textu: Patricia Pavlovská