Počas hodnotenia zelených škôl som mala možnosť prejsť veľa záhrad a školských pozemkov. Boli medzi nimi malé, veľké, s ovocným sadom, niektoré iba zatrávnené, viaceré s pestovateľskými plochami, ba aj s malým lesíkom. Také záhrady produkujú bioodpad. Potešilo ma, že na každom pozemku bolo kompostovisko, avšak pri komunikácii so žiakmi a pedagógmi som často počula slovo „problém“, že bežným kompostovaním sa nedarí recyklovať všetok bioodpad z pozemku. A platí to aj v súkromných malých, či väčších záhradách.
V permakultúre sa veľmi často opakuje veta „Problém je riešením.“
Máte problém, že máte v záhrade veľa lístia? Alebo veľa trávy? Konáre? Burinu? Permakultúra ponúka riešenia, ako tento „odpad“ využiť . Dajú sa z neho založiť nové pestovacie prvky: vyvýšený a vysoký záhon, nemecká kopa, slnečná pasca, kompostovací záhon, mulčovanie, nastieľanie. A tiež ježník, jašteričník, hadník, vtáčnik a ďalšie úkryty pre živočíchy, pretože v prírodnej záhrade sú živočíchy nevyhnutnou súčasťou ochrany záhrady pred škodcami.
Od tejto chvíle už slovo „odpad“ nemusíme používať, pretože tráva, lístie a konáre budú pre nás potrebné a užitočné materiály. A povieme si, ako z nich vybudovať spomínané prvky. Začneme od tých jednoduchších.
Ak máme v záhrade viac sena ako spotrebujeme na ježník či hadník, môžeme ho počas sezóny využiť na nastieľanie alebo mulčovanie záhonov. Rozdiel je iba v tom, že mulčovacia vrstva býva 10-30 cm hrubá a väčšinou sa na vysadený záhon uloží naraz. Nastieľanie znamená postupné prikladanie suchého alebo zvädnutého materiálu (trávy, sena, buriny) podľa výšky rastúcej zeleniny alebo byliniek. Výsledok je však ten istý. Pôda je postupne celá zakrytá. A výhody? Pôda je vďaka zakrytiu chránená proti veternej erózii. Je chránená pred nadmerným odparovaním, pretože mulč zadržiava vlahu v pôde. Táto „pokrývka“ dodáva pôde aj teplo, ktoré sa uvoľňuje pri postupnom rozklade biomasy. V prípade, že prídu silné letné dažde, ťažké kvapky dažďa pomaly vsakujú do prevzdušnenej pôdy. Po búrke nie je pôda ubitá a nie je poškodená jemná hrudkovitosť. Mulčujeme aj okolo mladých stromčekov a kríkov, pod živým plotom (pozor, mulč sa nesmie dotýkať kôry stromkov a kríkov). Prípadne môžeme pokryť chodníčky. V tomto prípade mulč uložíme na vrstvu kartónu.
Kompostovací záhon je záhon (napr. v tvare kruhu či podkovy), uprostred ktorého sa nachádza kompost. Priestor, kde budeme hádzať burinu a pozberové zvyšky listov a vňatí, môže mať priemer napr. 70-100 cm. Obkolesený bude starým nízkym pletivom alebo sieťkou. Vznikne tak „kôš“, do ktorého budeme všetko vyhadzovať. Z vonkajšej strany sieťky môžeme vysiať hrášok alebo uhorky, ktoré sa budú po opore ťahať. Záhon okolo môže mať rôzny priemer (alebo šírku). Najlepšou cestou je urobiť ho tak, aby sme uprostred nemuseli vytvárať chodník a vždy sa dostali ku každej pestovanej rastline a aj ku kompostovému košu. Výhodou je, že záhon je priebežne zásobovaný živinami a teplom z kompostu a my nemusíme odnášať burinu na vzdialený koniec záhrady.
Ďalšie štyri záhony (vyvýšený a vysoký záhon, nemecká kopa a slnečná pasca) sú založené na rovnakom princípe, líšia sa iba množstvom biomateriálu, ktorý spotrebujeme pri ich budovaní a „teplom“, ktoré takto získame pre pestované rastliny.
Vyvýšený záhon môžeme založiť aj na veľmi neúrodnej, silne zaburinenej alebo utlačenej pôde. Ako spodnú vrstvu záhona dáme kartón, lepšie je urobiť viac vrstiev a tak, aby sa jednotlivé kusy prekrývali. Na kartón pridáme konáre, hrubšie aj tenšie a dobre premiešame. Nepoužívame ihličie, lebo prekysľuje pôdu. Na túto „zmes“ nahádžeme burinu, pokosenú trávu, zvyšky zeleniny a celé zasypeme zeminou a zamulčujeme (napr. z vykopaného jazierka, priekopy na zachytávanie vody).
Vyvýšený záhon môže byť vysoký 20-80 cm, šírku volíme max. 120 cm, aby sme na záhon dosiahli z oboch strán a nemuseli doň umiestňovať nášľapné kamene. Výšku záhona prispôsobíme veku osôb, ktoré v záhrade pracujú (deti, dôchodcovia, menej mobilní záhradkári). Dĺžka záhona je ľubovoľná. Pri výške nad 20 cm zhotovujeme drevené debnenie, aby sa zemina nevysypávala von, do chodníka. Okraje môžeme vytvoriť zo starých stolov a iného nábytku (masív, nie drevotrieska).
Výhody:
- Pri rozklade materiálu vzniká teplo a získavame živiny pre výživu novovysadených rastlín.
- Medzi malými a veľkými konármi a burinou je dostatok vzduchových medzier a kyslík v nich napomáha rozmnožovaniu mikroorganizmov a je zdrojom aj pre korene rastlín.
- Pri rozkladnom procese vzniká teplo, rastliny majú korene v teplej vrstve, rastú rýchlejšie a sú dobre živené. Z toho dôvodu sú aj vitálnejšie, zdravšie, odolnejšie voči škodcom.
- Zamulčovaný záhon udržiava vlahu a teplo. Dážď nevymýva živiny z pôdy, pretože voda pomaly steká cez štrbiny ku koreňom. Slnko nesvieti priamo na pôdu, nevysušuje ju.
- Spod mulču neprerastá burina, nie je treba okopávať ani vyplievať záhony.
- Záhon nemusíme zhotoviť naraz, v jeden deň. Môžeme ho vytvárať postupne ako nám pribúda materiál, prípadne si materiál celú sezónu „zbierať“ a na jeseň ho založiť, aby sme ho na jar mali už pripravený a mohli vysádzať.
- Záhon môžeme založiť aj na veľmi neúrodnej alebo silne zaburinenej pôde.
Slnečná pasca - vyvýšený záhon môžeme vylepšiť ešte tým, že ho nakloníme k juhu. Zhotovíme ho v tvare kruhu alebo podkovy, sklon odhadneme medzi 30-45 stupňov. Svah bude zachytávať oveľa viac slnečného svetla a pôda bude ešte teplejšia ako vo vyvýšenom záhone. Oproti okolitej pôde bude teplota pôdy vo vyvýšenom záhone o 3-5 °C vyššia. Pôda v slnečnej pasci môže byť oproti okoliu vyššia dokonca o 10°C a viac. Využijeme to na pestovanie teplomilných rastlín, ktoré by sme v našich podmienkach nedokázali vypestovať bez skleníka.
Nemecká kopa je vysoký záhon a slnečná pasca v jednom. Ak máme veľmi veľa konárov, lístia, trávy – ak máme veľmi veľký pozemok a naše pôvodné dobre pripravené kompostovisko je stále preplnené, môžeme pri rovnakom postupe ako pre vyvýšený záhon založiť tzv. nemeckú kopu. Výsledkom bude hrobľa vysoká až 120 cm nasmerovaná severojužne. To znamená, že dlhé strany hroble (dĺžka je opäť ľubovoľná) budú otočené na východ a západ. Tomu potom prispôsobíme výber rastlín, ktoré budeme vysádzať a vysievať. Strmšie svahy hroble budú zachytávať oveľa viac slnečného svetla a pôda bude ešte teplejšia ako vo vyvýšenom záhone. Južne naklonená strana bude prehriata a prežiarená slnkom. Ak tam vysadíme dyne, melóny, baklažány, prídu si na svoje.
Príroda je živý organizmus. Rastliny rastú, tvoria hmotu počas celej vegetácie. A potom odumierajú, rozkladajú sa a tak sa vytvára pôda – zásoba živín pre ďalšiu sezónu. To isté môžeme napodobňovať na pestovateľských pozemkoch. Trávu, seno, konáre, lístie, burinu už nebudeme považovať za problémový odpad. Pre všetko máme využitie. Vo vytvorených záhonoch môžeme pestovať už v prvom roku a po niekoľkých rokoch budeme mať aj na veľmi neúrodnom pozemku kvalitnú pôdu a na nej bohatú úrodu. Aj živočíchom vytvoríme úkryty a naša záhrada bude pestrá a zdravá.
A ešte niekoľko typov na menšie útvary – úkryty pre hmyz a živočíchy, ktoré pripravíme zo záhradného odpadu:
Ježník – úkryt pre ježka. Najlepšie na jeho stavbu poslúži kopa sena (slamy). V lete usušíme pokosenú trávu a poskladáme ju na kopu na slnečnom, teplom, záveternom mieste. Mali by sme si vybrať také miesto, o ktorom s istotou vieme, že sa na ňom v zime netvoria snehové záveje, nefučí severák. Kopa by mala byť po uľahnutí vysoká aspoň 50-70 cm. Povrch ježníka učešeme hrabličkami smerom zhora nadol, aby dážď a topiaci sa sneh stekali po povrchu a ježka nevytopili.
Jašteričník – kôpka skál alebo aj menších kameňov na slnečnom mieste. Kamene sa nájdu vždy pri zakladaní záhonov, sadení stromčekov a kríkov. Ukladajme si ich na jednu hromadu, a pár rokov jašteričí hotel bude hotový. Ak ho umiestnime na okraji nekosenej – bezzásahovej zóny – divočinky, môžeme dať k názvu tohto hotela 5 hviezdičiek.
Hadník – užovky nie sú jedovaté a sú v zime schované v teplých a vlhkých dierach v zemi. V lete však môžu loviť hlodavce, slimáky a hmyz v našej záhrade. Hady sa rady ukrývajú pod kopami sena, ale vyhľadávajú aj vyhriate kamene, staré práchnivejúce pne a miesta pokryté hustou vegetáciou. Jedovaté vretenice sú u nás bežné od nadmorských výšok 600-2000 m n. m., mali by sme ich dobre poznať a vedieť, že sú veľmi plaché.
Vtáčnik – znie to ako názov pohoria, či meno poslanca, ale v našom prípade sa jedná o úkryt pre vtáky. Z hrubších konárov urobíme 4 koly (dĺžka 50-200 cm), zatlčieme ich do zeme do štvorca na vzdialenosť 50 -100 cm a do tohto vytýčeného priestoru naukladáme zvyšné konáre a konáriky. Vyberieme opäť chránené slnečné miesto, môže byť aj blízko živého plota alebo hustých kríkov, kde sa vtáčiky rady ukrývajú a hniezdia. V priebehu rokov staršia spodná vrstva konárov preschne, poláme sa, vznikne hustejší úkryt pre drobnejšie vtáčiky. Vrch postupne doplníme novými konármi.
Domčeky pre hmyz – o hmyzích hoteloch ste už isto počuli. Sú to hotové umelecké diela! Z doštičiek zhotovíme rám s okienkami a vyplníme ich šiškami, slamou, senom, trávou, dutými steblami slnečnice, kôrou, hoblinami z dielne, konárikmi z ostrihaného živého plota, suchým lístím, práchnivejúcim drevom, klátikmi, tehlami, škridlami. Celý sortiment stavebného materiálu ponúka náš pozemok. „Okná“ hotela otočíme na juh alebo východ a uložením pod striešku zabezpečíme, aby naši „hostia“ nezmokli.
Autorkou textu je Paulína Urdová, lektorka Školy permakultúry (webinár Ako (ne)kompostovať, webinár Záhrada na balkóne, webinár Jedlý živý plot, záhradnícky seriál Budúca úroda už teraz)
