Exkurzia po zaujímavých projektoch 2019

ARCHITEKTÚRA, KRAJINA, KURZY, RASTLINY, SPOLOČNOSŤ, ZVIERATÁ

Združenie permakultúrnych organizácií z krajín višegrádskej štvorky a Ukrajiny už dlhodobo spolupracuje na vzájomnom prepájaní sa a zdieľaní informácií nielen cez spoločný web ale hlavne skutočným stretávaním sa. Pravidelne každý rok od 2016 ukrajinská organizácia s partnerskou podporou ostatných krajín žiada o podporu projektov. V roku 2019 sme sa zamerali na hľadanie prepojení medzi sieťou permakultúrnych projektov LAND, dobrovoľníckou komunitou WWOOF a svetovou sieťou ekodedín a ekokomunít GEN.

Tento ročník bol zameraný na exkurziu po projektoch zapojených do týchto sieťovaní v Maďarsku a na Slovensku. Súčasťou bol aj jednodňový festival, kde sme hľadali možnosti spojenia týchto sietí do jedného celku. Strávili sme spolu 4 dni, videli sme 6 veľmi zaujímavých a rôznorodých projektov a získali užitočné kontakty a nové veľmi podnetné priateľstvá. Veď permakultúra nie je len o polykultúrnych výsadbách ale hlavne o polykultúrnom budovaní vzájomných vzťahov, aj medzi ľuďmi.

Valaha Tanya / Vértesacsa (Maďarsko)

Našou prvou zastávkou bola rodinná organická ovocná a bylinková farma Valaha Tanya vo Vértesacsa v Maďarsku, ktorá sa rozprestiera na ploche 12 ha. Privítal nás majiteľ a zakladateľ tejto farmy pán Balázs Kulcsár, ktorý nás previedol po rozľahlej farme a oboznámil nás s tým, ako postupne budovali farmu, s akými problémami sa potýkali a aj ako klimatické zmeny vplývajú na pestovanie a úrodu ovocia a ako sa s tým snažia vysporiadať.

Farmu založili s manželkou v roku 2006 a postupne vysádzali rôzne druhy ovocných stromov a kríkov, byliniek. Rozhodli sa, že pôjdu nekonvenčnou cestou – bez klasických chemických postrekov, či hnojív. Časť pozemku nechali neobrobenú - ako jedlý les, kde nájdu útočisko rôzne druhy vtákov či malých živočíchov. Dozvedeli sme sa veľa praktických informácií týkajúcich sa výsadby, pestovania a ďalšej starostlivosti o ovocné stromy, ovocné kríky či bylinky. Postupne na farmu pribudli aj zvieratá - kone, kozy, ovce, prasiatka či hydina. Kone sa stali obľúbenou atrakciou farmy, nielenže si ich deti môžu pohladkať, ale využívajú ich aj na hipoterapiu. Produkty ako vajíčka, či kozie mlieko sú žiadané medzi zákazníkmi.

Postupne vybudovali na farme aj výrobňu na spracovanie úrody v pivničných priestoroch domu. Oboznámili nás s technológiami, ktoré využívajú pri spracovaní takého veľkého množstva ovocia, zeleniny a byliniek. Na farme sa venujú výrobe kvalitných džemov, bylinkových a ovocných sirupov, zeleninových omáčok a pikantných nátierok. Dozvedeli sme sa celý výrobný proces - koľko práce je za jedným finálnym produktom. Ukázali nám rôzne technické zariadenia, ktoré im uľahčujú spracovanie takého množstva ovocia s minimálnym počtom osôb potrebných pri výrobnom procese. Zaujali nás rôzne drviče ovocia, prístroj na pasírovanie ovocia, lis na ovocie, ktorým získavajú čistú šťavu, ktorú následne spracúvajú na ovocný sirup . Väčšinu prác počas roka zvládajú sami, len v období oberania ovocia prichádzajú na farmu dobrovoľníci cez organizáciu WOOF, aby im vypomohli s prácami na farme, spracovaním ovocia. Počas roka organizujú na farme aj dni otvorených dverí – kedy sem môžu zavítať rodiny s deťmi, zoznámiť sa s ich činnosťou, zakúpiť si ich produkty priamo na farme . Súčasťou prehliadky bola aj bohatá ochutnávka produktov vyrábaných na farme a vynikajúci obed pripravený z vlastnej zeleniny .

Ekologická a permakultúrna farma Bio Shpere (Višehrad, Maďarsko)

Bola našou ďalšou zastávkou tejto exkurzie. Privítala nás jej majiteľka a zakladateľka Krisztina Karsai . Ako prvé nás zaujal prírodný eko-domček vyrobený čisto z prírodných materiálov použitých poväčšinou z lokálnych zdrojov. Majiteľka nám vysvetlila, ako postupne vznikala táto myšlienka na vytvorenie organickej záhrady s použitím permakultúrnych prvkov. Venuje sa pestovaniu rôznych druhov ovocia a zeleniny, chovu hydiny. Ale dominantnou drevinou v jej záhrade boli obrovské rakytníky, ktorým sa tam neskutočne dobre darilo. Vysvetlila nám, ako rakytníky pestovať, množiť a mali sme si možnosť aj prakticky vyskúšať zber bobúľ. Následne nám ukázala, ako bobule spracováva na šťavu, ktorú sme mali možnosť ihneď po vylisovaní aj ochutnať. Je to vyslovene elixír zdravia plný vitamínov. Rakytníkovú šťavu potom spolu s ovocím a zeleninou, ktorá sa jej urodí ponúka na lokálnom trhu, alebo pre svojich zákazníkov pripravuje pravidelne debničky, ktoré si u nej po dohode vyzdvihnú. Previedla nás po svojej permakultúrnej záhrade a ukázala rôzne prvky , ktoré sa v permakultúrnych záhradách používajú – mulčovanie, pareniská, vyvýšené záhony. Spolupracuje aj s okolitými škôlkami a školami a jej záhradka slúži ako ukážková záhradka pri výučbe detí.

Autor: Soňa Adámková

Máriahalom - Hosťovský dom (Maďarsko)

Toto miesto je čarovné, kde sme dorazili okolo 7-8-ej, čakali nás s výbornou večerou a vkusne zariadenými izbami.

Reprezentanti piatich štátov, vo forme prezentácií sa navzájom oboznámili s aktuálnou situáciou v tomto smere. V rámci Networking festivalu tento program trval do poobedňajších hodín a potom nasledovala hra podporujúc "team building" účastníkov. Vyložili sme karty na stôl, na ktorých boli uvedené lokálne a globálne orientované ekologické problémy a ich riešenie. Boli sme zvedaví kto aké riešenie má na istú problematiku. Zahĺbili sme sa do témy, v čom nám pomohol aj “duch miesta”. Celý deň bol plný nápadov, spolupráce a kreativity. Tento deň bol otvorený pre každého návštevníka, ktorý sa zaujíma o permakultúrne riešenie alebo prináša svoje skúsenosti a podelí sa s nimi. Vďaka tomu sa k nám pripojil napríklad aj priekopník PDC kurzov, István Márkuly, ktorý začal konať v tomto roku v Maďarsku.

Následne sme sa pozreli na ekodomy, ktoré postavil sám projektant bio osady, Géza. Súčasťou týchto domov boli aj živé stromy. Na väčšej časti z 50 hektárového pozemku sa rozprestiera lesná záhrada, kde sa nachádza asi 40 tisíc stromov. Pri prehliadke tohto miesta sme videli všetko, od vlastnoručne vyrobenej korytnačej peci až do vodnej nádrži, ktorá slúži ako fúrik, čo odzrkadľuje kreativitu a pracovitosť hostiteľa. Občas sme sa zhlukli okolo neho a počúvali jeho historky o zrodení tohto miesta. Je tam skutočne veľa stromov, kde máme pocit že sme sa vybrali na túru do lesa. Na rozdiel od tradičnej turistiky tu za každou zákrutou vyrastajú namiesto húb, domčeky. Toto všetko sa tu nachádza preto, lebo obľúbená aktivita nášho protagonistu je budovanie. Podľa vlastných slov rád stavia prirodzeným spôsobom, v symbióze so svojím prostredím, aby sa pokúsil ísť príkladom pre ostatných. Bolo nám cťou, že ukázal, ako vyrobiť biouhlie z vetiev v štruktúre podobnej peci.

V prvom rade preto chodia ľudia do Hosťovského domu, aby si oddýchli a “dobili baterky” a popritom im slúži aj pre jógu a podobné podujatia. Neskôr som sa dopočula, že Pán Géza bol rád, že sme si popozerali jeho výtvory na ktoré je najviac hrdí. V každom prípade sa nám to páčilo, vrelo odporúčame všetkým!

Autor: Szabina Zawada

LOVINKA

V rámci našej cesty po permakultúrnych projektoch sme na tretí deň, už na území Slovenska, zavítali do
Lovinky. Lovinka je ukrytá v dubovom háji na ceste medzi Lovinobaňou a Cinobaňou. Privítal nás Peter
Hengyi, ktorý so svojou manželkou Tinou tento projekt novovznikajúcej osady začali roku 2012. Objekt
Lovinky v minulosti slúžil ako rekreačné stredisko sklární Poltár. V súčasnosti tu nájdu svoje útočisko
ľudia, ktorí sa poväčšine zaujímajú o východné prúdy a učenie, či ezoteriku.

Peter a jeho tím sa snažia postupne zrekonštruovať budovy, ktoré boli vystavané v čase minulého
režimu. Dôraz kladú na prírodné materiály ako hlina, drevo, trstina či ovčia vlna. Ak by to chcel človek
zvládnuť sám, je to na niekoľko dlhých životov. Aj preto v Lovinke vítajú dobrovoľníkov, alebo ľudí, ktorí
barterom poskytnú svoje vedomosti či zručnosti.
Našu skupinu okrem zaujímavého príbehu Petra a jeho rodiny však najviac zaujímal exteriér Lovinky.
Tvorba permakultúrneho projektu na takomto veľkom priestranstve je pomerne náročná, a preto to
treba uchopiť po častiach. Naši českí kolegovia, skúsení v budovaní jazierok a vodných plôch, poradili
Petrovi, ako upraviť a dokončiť jazierko, pri ktorom bude vybudovaná sauna. Jazierko je osadené do
komplikovaného terénu, ktorý končí plotom a kde už začína dubový les. Zamerali sme sa aj na
kompostovisko, ktoré je v súčasnosti ďaleko od kuchyne a je veľká škoda, že taký cenný materiál ako
výživný kompost sa nevracia do kolobehu v záhrade, ale „uteká“ do lesa. Kompost nemá núdzu
o každodenné prikrmovanie, pretože Lovinka je raj pre vegánov a vegeteriánov.

Lovinka je ohraničená lesom a lúkami, a preto ani vysoká zver nepohrdne ovocím spoza plota. Prekážka to veru nie je náročná. V neposlednom rade sme diskutovali ako ochrániť ovocné stromy v teréne, kde má vysoká svoj domov.
Na zváženie je aj živý plot, ktorý poskytne pokrm a útočisko v prvej línii a zasýti návštevníkov záhrady už
skraja a chutné jablká nechá domácim. Otázkou stále ostáva či oplotiť každý strom, alebo ohradiť celý
pozemok aspoň dva a pol metrovým plotom.
Rozlúčili sme sa s domácimi, ktorí nám navarili výborný a výdatný vegánsky obed.

LEVANDUĽOVÁ farma na výšinách

Anka Banholzer sa po niekoľkoročnom pôsobení v zahraničí vrátila na Slovensko s rakúskym manželom a malým synom. V srdci už mala jasno, že chce založiť levanduľovú farmu. Mala preštudovaná všetku dostupnú literatúru, na ktorú vedela siahnuť. Ale ten kopec nezodpovedaných otázok: Kde? Ako? Kedy? Koľko? A keďže v živote to už tak chodí, že keď niečo dôkladne hľadáme, tak to často príde ku nám samé, aj ku Anke sa dostala informácia o permakultúrnom dizajnérskom kurze na Brdárke.

Medzi tým už našli s manželom aj miesto na výšinách v lokalite obce Hrnčiarky, 5 hektárov a približne 900 m.n.m., ktoré príznačne nazvali Na Výšinách . Ide o rodový statok, kde ťažisko je levanduľa - 3000 rastlín a 13 druhov, a iné druhy liečivých bylín, záhrada a jedlý les. Ekologický drevodom je už takmer dokončený. Opravuje sa stodola a svoj domov tam už našli aj hospodárske zvieratá, ako napríklad ovce, husy a sliepky.

Permakultúrnym kurzom Anku sprevádzala Patrícia Pavlovská (toho času Černáková) a nie je hádam väčším zadosťučinením pre učiteľa, keď vidí svojho zverenca, ako aplikuje permakultúrne princípy, ktoré doslovne ‘vydrel’ na kurze. A hlavne, keď vidí ako farma krásne rastie pred očami. Veru, Patrícii sa až oči od šťastia zaleskli.

Anka nás privítala vo veľkom štýle s občerstvením ako na oslave. Áno, koláčiky boli z oslavy jej ocka, slávil 70te narodeniny. Porozprávala nám svoj príbeh a následne nás s manželom previedli po farme. Videli sme ako postupujú s prácami na dome a pozemku. Základom úspešného diela je podrobne vypracovaný projekt. Ten vypracovala Anka so spolukurzistami ako súčasť tímovej prípravy záverečnej skúšky. Bol to krvopotný boj, kde veru aj slzy padali. “Ale…stálo to za to,” potvrdila Anka. A my sme toho boli svedkami.

Dostali sme rýchlokurz strihania levadule a Ankin manžel Horst nám porozprával svoje skúsenosti s dobrovoľníkmi. Na Výšinách ich privítali v rámci projektu WWOOF. Napriek tomu, že farma je ešte iba v plienkach, ľudia si ich našli a prišli z rôznych končín sveta. Napríklad z Austrálie, Kanady, Francúzska a i. S prázdnymi rukami sme z výšin neschádzali, Anka nám všetkým darovala semienka farebnej kukurice a slnečnice. Nasadli sme do áut smerom na východ Slovenska, do ekocentra Sosna. To je už však iný príbeh...

Autor: Monika Frankovská

Našou poslednou zastávkou bola Družstevná pri Hornáde, dedinka v blízkosti Košíc, kde sídli Ekologické vzdelávacie centrum SOSNA, ktoré celoročne ponúka semináre a kurzy pre odbornú ako aj laickú verejnosť v oblasti ekologického vzdelávania.

Ekocentrom a jeho zákutiami nás sprevádzali na slovo vzatí odborníci, manželia Silvia a Štefan Szabóovci, ktorí stáli tak pri zrode centra ako aj jeho jednotlivých vývojových etapách.

Našu prehliadku sme začali budovou Ekocentra postavenou z dostupných prírodných materiálov, pri stavbe ktorej boli využité rôzne ekologické technologické postupy, ako napr. zatepľovanie za pomoci slamených balíkov či technického konope a hliny, ktoré potvrdili svoju validitu, keďže budova má už dve dekády za sebou a severná stena „stále drží“:)

Súčasťou budovy Ekocentra sú aj kompostovacie toalety, ktoré takisto obstáli v skúške časom, používajú sa totiž „vo veľkom“, keďže do centra chodievajú početné skupiny žiakov a študentov na pravidelnej báze, čo svedčí o tom, že ich využiteľnosť sa naozaj nemusí obmedziť len na súkromné ekostavby. O informácie o spôsobe ich fungovania bol zo strany našej skupiny veľký záujem a tak sa každý, kto mohol, vkliesnil do miestnosti v suteréne o veľkosti 2x2m len aby mu neunikla žiadna zo súvislostí, o ktorých pán Szabóo s takým zanietením rozprával.

Druhou dominantnou stavbou, je tzv. Hobití dom, ktorý bol postavený svojpomocne, za výdatnej pomoci dobrovoľníkov, takisto z prírodných materiálov dostupných v regióne. Pri výstavbe boli použité ďalšie ekologické technologické postupy ako je Trombeho stena, technika Earthbags, hlinené omietky, pri stavbe zelenej strechy boli využité ojazdené pneumatiky. Sedieť vo vnútri tejto do kruhu postavenej budovy bolo naozaj ako ocitnúť sa v Tolkienovom hobiťom dome, chýbal už len Frodo:)

Hoci na pozemku Ekocentra vašu pozornosť upútajú predovšetkým budovy, zvedavému oku neujdú ani záhradné „stavby“ a to predovšetkým prírodné jazierko, ktoré je oázou mnohých živočíchov, ale aj novými informáciami „skolených“ študentov, ktorí si až neskôr všimli, že ostrov v jazierku nie je prírodný, ale je vytvorený umelo z plastových fliaš, ktoré mu umožňujú voľne sa pohybovať po hladine a v čase hniezdenia ponúknuť úkryt pre vtáky. Takéto jednoduché, ale zároveň efektívne nápady, ako recyklovať odpadový materiál, nájdete v Sosne na každom kroku.

Súčasťou Ekocentra je samozrejme aj prírodná záhrada, ktorá sa postupom času pretransformovala z klasickej permakultúrnej zeleninovej záhrady na terapeutickú záhradu, v ktorej dominujú bylinky so svojimi vôňami, ktoré majú, podľa slov a skúsenosti pani Szaboóvej, ukľudňujúci vplyv predovšetkým na žiakov z nižších ročníkov ZŠ, ktorí tu prichádzajú na školské exkurzie .... majú priestor byť na čerstvom vzduchu a možno po prvý krát v živote vidieť, ako vyzerá taká medovka, dotknúť sa jej listov a zacítiť jej vôňu.... jednoducho škola hrou, tak ako to myslel Komenský, len sme ho celkom nepochopili a oddelili sme teóriu od praxe ..... ale v Sosne tejto spojitosti rozumejú a tak aj naša skupina odchádzala domov nielen s množstvom nových informácii, ale aj s množstvom praktických nápadov, plná dojmov, nových inšpirácii s motiváciou začať robiť veci inak.

Autor: Denisa Francanová