Kompostovanie je najúžasnejší proces rozkladu biologického materiálu zo záhrady a jeho premena na „zelené zlato“, široko zložkové hnojivo s najľahšie prístupnými živinami pre pestované rastliny. Správne založený a priebežne ošetrovaný kompost poskytuje vhodné prostredie mikroorganizmom, hmyzu a dážďovkám, aby vypracovali z bioodpadu substrát s drobivou štruktúrou, tmavohnedej až čiernej farby, s vôňou lesnej pôdy. Pod pojmom kompostovanie rozumieme riadený mikrobiologický rozklad, výsledkom ktorého je materiál – kompost, plyny – CO2 a teplo.
Tak ako každý iný živý organizmus, aj rastlina potrebuje prijímať potravu. Časť potravy (energiu v podobe cukrov si tvorí cez fotosyntézu). V nej míňa na tvorbu sacharidov aj veľa vody, ktorú prijíma cez koreňový systém. V tomto vodnom roztoku súčasne prijíma aj živiny (minerálne látky), ktoré slúžia ako stavebné prvky rastliny (Dusík (N) - zelené časti, Fosfor (P) - kvitnúce časti, Draslík (K) - plody ale aj prvky dôležité pre metabolické procesy v rastline (podobne ako keď my prijímame vitamíny).
Kompost v porovnaní s inými hnojivami (priemyselné hnojivá, maštaľný hnoj, močovina) obsahuje veľké množstvo výživných látok. Regeneruje pôdu, to znamená, že výrazne zlepšuje vlastnosti pôdy vyčerpanej dlhodobým používaním chemických postrekov a hnojív. Ak sa záhradka nachádza v oblasti, kde je pôda zamorená priemyselnými exhalátmi a ťažkými kovmi, pravidelným používaním kompostu dosiahneme, že väčšina škodlivín ostane v pôde a nedostane sa do rastlín, ktoré konzumujeme.
Prečo kompostovať?
- kompost je plnohodnotné vyvážené hnojivo pre výživu rastlín, ktoré obsahu nielen základné makroprvky (N,P,K) ale aj mikroprvky a prospešné mikroorganizmy.
- kompost nadľahčuje ťažkú ílovitú pôdu, na druhej strane pomáha viazať vodu a živiny v pôde piesčitej
- vyvážené zloženie kompostu je tá správna "potrava" pre rastliny, ktorá podporuje imunitu rastlín a tým aj odolnosť oči stresom (choroby, škodcovia, ...)
- prostredníctvom kompostu môžeme rastlinám dopriať konkrétne prospešné látky (pridaním prasličky pridáme do pôdy kremík, pridaním kostihoja horčík a pod.). Tiež môžeme kompost obohacovať o rôzne užitočné látky a minerály prostredníctvom prímesí ako sú kamenné múčky, biouhlie, mykorízne ogranizmy
- pretože páliť bioodpad zo záhrady je zakázané
Pri zakladaní kompostoviska je vhodné dodržiavať tieto zásady:
- zabezpečte kontakt so zemou, umožníte tým prístup pôdnym organizmom (mikroorganizmom, dážďovkám), ktoré pomáhajú pri rozklade organického materiálu,
- zabezpečte kontakt so vzduchom (kompost nedávajte do zeme), pretože procesy kompostovania vyžadujú prístup kyslíka pre živé pôdne mikroorganizmy spracuvávajúce odpad
- donášková vzdialenosť odpadu by nemala byť príliš veľká, aby ste odpad donášali pravidelne
- umiestnite kompost do polotieňa (pod opadavé stromy, k živému plotu), aby sa kompost nevysušoval na priamom slnku, najmä v lete. V zime slnečné svetlo prospieva, pretože ohrieva kompost a procesy môžu čiastočne prebiehať ďalej
- prikryte kompost proti dažďu (strieškou, celtou), aby nebol priebežne príliš mokrý. Premočená hmota stráca dostupnosť kyslíka, kompostovanie sa mení na hnilobný zapáchajúci proces
- pre dosiahnutie optimálnej teploty musí mať kompostovacia hrobľa minimálny rozmery približne 1m3
- vytvorte dostatočný priestor na manipuláciu (drvenie, miešanie, preosievanie, prehadzovanie). Pred kompostoviskom si nechajte voľnú plochu aspoň 2 x 1,5 m.
Vyzbieraný biologický odpad ukladáme do hroble (kompostovej kopy) tak, že na dno dáme hrubšie časti (napr. konáre, byle z kukurice a pod.), aby sme zabezpečili nasávanie vzduchu a odtok prebytočnej vody. Aby kompostovanie prebiehalo rýchlejšie, väčšie kusy podrvíme alebo posekáme a miešame s jemnejším materiálom. Okrem použitia drviča alebo rezačky, môžete využiť aj mačetu, rýľ alebo záhradné nožnice.
miešanie bioodpadu
Tvrdý materiál miešame s mäkkým (drevo s burinou), suchý s mokrým (lístie s odpadom z kuchyne alebo trávou či burinou), uhlíkaté látky s dusíkatými (drevo s trávou). Na začiatku rozkladu pôsobia na bioodpad mikroorganizmy, ktoré na svoje rozmnožovanie potrebujú vodu a kyslík. Suchý materiál preto dovlhčíme, v horúcich dňoch môžeme kompost poliať. V suchom prostredí by sa rozmnožili nežiaduce plesne. Naopak, ak je materiál príliš mokrý, začne hniť a kompost zapácha. Tomu predídeme, ak kopu prehádžeme, prevzdušníme. Ukazovateľom správneho kompostovania je teplota, ktorá 2-3 dni po založení hroble vystúpi na 40-60°C a udrží sa niekoľko týždňov. Vysoká teplota ničí semená burín. Ak teplota klesne, je dobré kompost prekopať, prípadne poliať. V chladnejších mesiacoch hrobľu prikryjeme starým kobercom alebo celtou, podobne aj pri dlhotrvajúcich dažďoch, aby nedošlo k premáčaniu kompostu a následnému hnitiu a zápachu.
Materiál do kompostu nevrstvíme, ale premiešavame. Môžeme pridať zeminu (pôdu) – max. 10%, ktorá dodá mikroorganizmy, viaže vlhkosť a pomaly ju uvoľňuje do okolia, výrazne viaže prípadný zápach a napomáha vzniku zemito-hrudkovitej štruktúry.
Počas celej doby kompostovania kontrolujeme optimálnu vlhkosť jednoduchým testom: premiešaný materiál stlačíme v dlani, medzi prstami by sa mali objaviť max. 2-3 kvapky vody. Keď ruku otvoríme, materiál by mal ostať stlačený. Správne založený kompost nezapácha.
Vyzretý kompost
je hnedej až tmavohnedej farby, má zemitú štruktúru, vonia ako humus, zadržiava vodu, prevzdušňuje pôdu, obsahuje výživné látky. Nenachádzajú sa v ňom žiadne živočíchy. Zrelosť najlepšie zistíme testom klíčivosti: plytkú misku naplníme preosiatym kompostom, vysejeme rýchlo klíčiace semená (žerucha, horčica), polejeme, prikryjeme sklom alebo fóliou. Ak po 3-4 dňoch semená vyklíčia, kompost je zrelý. Sýtozelená farba lístkov svedčí o dobrej kvalite, zatiaľ čo žltá alebo hnedá o nedostatočne vyzretom, surovom komposte.
Čerstvý kompost obsahuje veľa aktívnych mikroorganizmov, ktoré zabezpečujú uvoľňovanie živín. Dá sa použiť ako nástielka, ktorá sa nezapracuje do pôdy. Zrelý kompost je výborným hnojivom, ktoré môžeme použiť pri zakladaní nových pestovateľských plôch, v záhrade na hnojenie zeleninových záhonov, ovocných stromov, okrasných rastlín. Na dostatočné zásobenie pôdy živinami postačí množstvo 2-3 litre kompostu na 1 m2, ktorý plytko zapracujeme do pôdy. Aplikovať ho môžeme kedykoľvek, najlepšie na jeseň alebo pri jarnej výsadbe.
ZDROJ: Ing. Paulína Urdová (Eviana), Pearsová P.: Biokompost, Ikar 2017.
