Permakultúra je úspešný prístup k navrhovaniu vysoko produktívnych trvalo udržateľných záhrad, balkónov, ovocných sadov, parkov, lesov či fariem, ale aj celých ľudských usadlostí, obcí, sídlisk a miest. Jej dizajny už boli otestované na všetkých kontinentoch a vo všetkých typoch klimatických podmienok a kultúr, a dajú sa aplikovať na všetky sféry ľudskej činnosti.
Etika predstavuje súhrn morálnych zásad a postojov,ktorými sa riadi jedinec alebo skupina ľudí. Permakultúrna etika je základnom pochopenia ako permakultúrny dizajn funguje. Etika PK je postavená na troch pilieroch, ktoré vo vzájomnom prieniku vytvárajú základy trvalo udržateľného spôsobu života ľudí na Zemi.
starostlivosť o zem
O pôdu, vodu, rastliny, živočíchy, teda o všetko čo nás obklopuje. Sme totižto neoddeliteľnou súčasťou tejto Zemi a každá živá 'bytosť' je v nejakom vzťahu (ekologickom) na nás prepojená. Nejedná sa pritom len o ochranu a zveľaďovanie nám do rúk vložených pozemkov, ale aj o nepriame dopady našich každodenných činností na celý ekosystém Zeme.
Starostlivosť o ľudí
PK projekty nie sú rajské ostrovy v nehostinnej púšti konzumného sveta, ale majú byť skôr vzájomne prepojenými bunkami ľudí, komunít, regiónov. Je dôležité si uvedomiť, že dopady globalizácie sa nás dotýkajú, lebo tam na druhej strane planéty naše rozhodnutia môžu zásadne ovplyvniť niečí život.
Limity spotreby
Vedieť povedať dosť je zásadná vec. Rozoznať čo pre svoj život skutočne potrebujem a byť s tým spokojný. Na druhej strane ak mám niečoho prebytok (času, vecí, peňazí, skúseností a pod.) byť schopný a ochotný sa o ne s ostatnými podeliť. Tu vzniká jeden z najdôležitejších zdrojov pre život - priatelia, pomoc, bohatstvo.
Permakultúrny dizajn využíva vlastnosti prírodných ekosystémov (sukcesia, kolobeh živín, bezodpadové hospodárenie, hospodárenie s vodou a pod.) spolu s modernými alternatívnymi technológiami a starými osvedčenými zručnosťamia a technikami na to, aby vytvoril harmonický ľudský systém domu a pozemkov, ktorý sa dokáže dynamicky prispôsobovať zmenám prostredia, dokáže maximálne efektívne využívať danosti prostredia a možnosti lokálnych zdrojov na to, aby človek žil v zdravom, čistom a krásnom prostredí, ktoré sa v čase približuje sebestačnosti a trvalo udržateľnému životu, neustále sa zdokonaľuje, vylepšuje a stabilizuje.
Základné postoje permakultúry jasne definujú prístupy dizajnéra k riešeniu problémov a sú vodítkom ako tvorbu pozemkov zvládnuť pri navrhovaní a ešte dôležitejšie, pri realizácie a prevádzkovaní. Lebo ani permakultúra nie je perpetum mobile. So živými bytosťami treba neustále pracovať a permakultúra nie je synonymum pre nič nerobenie či bezúdržbovú záhradu, skôr naopak. Je to však práca tvorivá s pridanou hodnotou na úrovni ochrany prírody, krajiny aj človeka.
Postoje permakultúry
Všetko pracuje pre mňa
Každý prvok v prírode sa dá využiť v prospech záhrady tak, aby pracoval pre nás. Všetko v prírode MÁ úžitok a je sieťou vzťahov napojené na ostatné prvky. Je nosné poznať funkcie jednotlivých prvkov v prírode, aby sme ich vedeli v náš prospech využiť (nezneužiť a nevykorisťovať).
napr. kamenná obruba záhonu prehreje zeleninové záhony, dážďovky nám prekypria zeminu
Problém je riešením
Hľadaj a využívaj čo najjednoduchšie riešenia. Využi danú nevýhodu ako výhodu zmenou pohľadu na vec. Riešenia však súčasne majú mať pozitvny dopad vo všetkých ohľadoch permakultúrnej etiky. Ideálom sú tv. WIN-WIN riešenia.
napr. zamokrenú plochu zbytočne neodvodňovať, ale ju pretvoriť na vodnú plochu alebo mokraď
Mini-Max
Minimálne vstupy / úsilie a maximálny výnos. vyžaduje hľadanie riešení, ktoré sú čo najjednoduchšie ale výrazne skvalitňujú prostredie, majú pridanú hodnotu a zvyšujú celkový výnos z dizajnu, Hľadaj uzavreté cykly, vzájomné prepojenia, aby ľudská práca a vstupné energie boli nahradené samočinnými mechanizmami prírody.
napr. akvakultúra – zber vody na zalievanie, chov rýb, plávanie, samočistenie, krása vodných rastlín, zvlhčovanie vzduchu, jedlo, ochrana proti škodcom, bahno ako hnojivo
Neobmedzené výnosy
Všetko je to len o schopnostiach dizajnéra a jeho predstavivosti – systém sa dá donekonečna zlepšovať. Permakultúrny dizajn je dynamický, nedá sa urobiť jeho finálna verzia, lebo každodenným pozorovaním svojho pozemku a okolia dostávaš nové inšpirácie, nápady a spätnú väzbu a to ťa núti veci prehodnocovať. Ale veď zmena je život!
napr. pri tvorbe jazierka zistíš, že máš veľmi kvalitnú hlinu, tak z nej vedľa urobíš lavičku. Sused ti daruje kachličky, ktoré by inak vyhodil, zapracuješ ich do lavičky ako mozaiku. Vďaka tomu ti napadne urobiť si mozaikovaný šachový stolík k lavičke, aby si sa s deťmi hol hrať šachy.
Spolupracuj, nebojuj s prírodou
Pojmy ako burina, škodca či odpad sú len ľudské definície. Nauč sa vidieť vzťahy v prírode, porozumieť, že sme živé biologické prvky, ktoré sú jej súčasťou tak ako ostatné zvieratá a rastliny. Hľadaj možnosti ako všetkým umožniť zdieľať priestor na Zemi.
napr. namiesto pesticídov hľadaj predátorov, ktorí ochotne pojedia „škodcov“. Hoci píšu v časopise, že už prišla jar, nesaď do chladnej pôdy, poznaj správne habitusy drevín pre ich prirodzené tvarovanie.
Permakultúra v praxi
"Permakultúra je občas považovaná za nejaký poddruh ekologického poľnohospodárstva. Pravdou však je, že permakultúra je veľmi komplexný prienik vednými odbormi. Permakultúrne riešenia (win-win riešenia) sú prospešné pre človeka a krajinu v celej škále profesií, sociálnych skupín naprieč všetkými klimatickými pásmami. Je to vďaka tomu, že princípy a etika, ktorými sa permakultúra riadi, vychádzajú z fungovania prírodných systémov, ktoré sú platné na celej našej Zemi.", Patricia Černáková, DPD.
Pri navrhovaní pozemkov, krajiny v prvom rade vychádzame z možností a daností priestoru, v ktorom budeme tvoriť. Prihliadame na okolie, na históriu aj súčasné využitie pozemku. Snažíme sa odhaliť prirodzený potenciál miesta a prípadne hľadať riešenia a jeho skvalitnenie s prihliadnutím na možnosti samotného užívateľa.
Veľmi dôležitou súčasťou dizajnu sú predstavy užívateľov. Hoci sa to zdá ako jednoduchá úloha, objaviť, čo si skutočne človek vlastne želá, nemusí byť tak ľahké. Správne pomenovať budúce štruktúry a udalosti, ktoré sa majú na pozemku diať, sú predpokladom toho, že sa sen stane skutočnosťou. Čím presnejšie sú informácie od užívateľov a čím komplexnejšie pozorovanie krajiny sme previedli, tým presnejší plán (dizajn) sme schopní vytvoriť.
Súčasťou dizajnu je nielen priestorové rozloženie štruktúr v krajine podľa permakultúrnych princípov, ale aj energetické plánovanie pre krátkodobé aj dlhodobé horizonty projektu. Hoci to znie honosne, v podstate je veľmi vhodné sa už pri plánovaní zamyslieť nad objemom času, peňazí a práce, ktoré budú musieť byť do projektu vložené, aby s dlhodobého hľadiska bol viac než len trvalo udržateľný. Lebo trvalá udržateľnosť nie je len ochrana krajiny, ale hlavne pokojný, šťastný život pre človeka a jeho pokolenia.
Princípy permakultúrneho dizajnu
podľa Billa Mollisona
