Novinky z dielne Školy permakultúry

Biologické spracovanie pôdy

20.10. 2021 17:00 - 19:00

Lektor: Ľubomír Marhavý

Pôda, jej vznik a základné princípy. Živá alebo neživá pôda. Štruktúra pôdy a jej úrodnosť. Vývojové etapy spracovania pôdy. Pôda má byť živá, zdravá, úrodná! Výživa pôdy respektíve výživa porastu? Význam organického hnojenia a pestovateľské postupy pre zdravú pôdu.

Drobná architektúra

1.12.2021 17:00 - 19:00

Lektorka: Klára Mydliarová

Chodníčky, múriky, treláže, altánky, pergoly, plôtiky, terasy, fontánky, mostíky, či umelecké predmety, to všetko a ešte viac zahŕňa slovné spojenie drobná architektúra v záhrade. Ako si vybrať z množstva možností? Ako správne navrhnúť, umiestniť a stvárniť prvky práve vo vašej záhrade, aby boli funkčné a zároveň estetické? A ako ich dostať z papiera do reality? S pomocou permakultúrnych princípov sa na to pozrieme v tomto webinári.

Čistenie vody a toalety

11.10.2021 17:00 - 19:30

Lektori: Viliam Vnuk, Jozef Fekiač

V tomto webinári sa dozviete o tom, ako čistiť odpadovú vodu v súlade s legislatívou. Aj o tom, ako odpadovej vode predchádzať napríklad využitím kompostovacích toaliet.

Vegetačné strechy, vertikálna zeleň

18.10.2021 17:00 - 19:30

Lektori: Viliam Vnuk, Jozef Fekiač

Fascinujú vás tzv. zelené strechy? Rozdiely v technológiach realizácie extenzívnych a intenzívnych vegetačných striech. Postup realizácie pri jednoduchej extenzívnej streche. Ako dotvoriť nevyhnutné ukončovacie detaily.

Akvapónia. Budúcnosť pestovania potravín.

Michal Fojtík, webinár Rybníky, akvapónia v rámci Celoročného kurzu o vode

Prvý webinár jesenného bloku Celoročného kurzu o vode sa venoval rybníkom, chovu rýb a akvapónii. O nej prišiel porozprávať Michal Fojtík, český environmentalista a priekopník akvapónie v Českej republike. Michal je zároveň konateľom spoločnosti Future Farming, ktorá buduje vertikálne farmy s technológiou pokročilej akvapónie. Jeho rozprávanie bolo veľmi inšpirujúce, preto sme sa rozhodli zdieľať inšpirujúcu webstránku spoločnosti, kde nájdete množstvo informácií o tom prečo sa venovať akvapónii. A tiež kde môžete nájsť jednu z ich fariem na Slovensku.

Nostalgicky o rybníkoch

Jesenná časť celoročného kurzu o vode už začala, máme za sebou jej prvý webinár. Témou boli rybníky a akvapónia. Bola som nadšená, čo všetko som sa na webinári dozvedela. Pre mňa úplne nové možnosti zabezpečovania potravy. (Záznam webinára je k dispozícii.) Plánujeme na našom pozemku jazero, doteraz sme však ani v náznakoch neuvažovali o vlastných rybách. A členovia našej rodiny ich teda pojedia dosť. Kupujeme ich v obchode. Hm! Keď chceme papať rybku, pôjdeme do záhrady nejakú vyloviť? Jasné že nie do kúpacieho jazera. Ale mať tak separé rybníček… A ako permakultúrna nadstavba -  akvaponické pestovanie zeleninky? Celkom prijateľná predstava. A čo tak širší pohľad? Za hranice vlastného pozemku? Zaangažovať susedov? Inšpirovať obec?

V niektorom z predchádzajúcich zamyslení som použila výrok z nariadenia Karola IV. českým stavom z roku 1356! Časť z neho uvediem znova, lebo stojí za to: “Všetkým stavom aj mestám nariadenie dávam usilovne stavať rybníky, jednak aby bolo postarané o hojnosť rýb pre potravu ľudu, ďalej potom, aby sa voda z bahnísk a močiarov v nich mohla zhromažďovať, za účinku slnka a teplých vetrov odparovať a ako vodná para blahodarne na okolité rastlinstvo pôsobiť.” Nariadenie, ktorého následky je vidieť aj v súčasnosti. Susedná Česká republika je rozlohou zhruba jeden a pol násobkom Slovenska, rozloha rybníkov je však u nich asi 25 násobne väčšia ako u nás. 

Nesmierne ma zaujala táto téma. Pustila som sa do krátkeho prieskumu na internete o histórii rybníkov na Slovensku. Podľa archeologických nálezov na území Slovenska boli ryby bežnou súčasťou jedálnička. Lovilo sa v potokoch, riekach, prehradzovali sa vodné toky a vytvárali sa vhodné podmienky na lov rýb. Rybníky boli v stredoveku zakladané aj v blízkosti kláštorov. Vyžadovala to prísna mníšska rehoľa, ktorá zakazovala konzumáciu mäsa, mohli sa však jesť ryby. Na prelome 11. a 12. storočia sa objavujú prvé obmedzenia týkajúce sa rybolovu. Lov určitých druhov zveriny, vtákov a rýb začínal byť vyhradzovaný pre úzku skupinu šľachty a samotného kráľa. Zakladanie rybníkov sa začalo rozmáhať od 2. polovice 14. storočia. Rybníky boli zakladané s cieľom stať sa zdrojom príjmu, ktorý mal plynúť z predaja rýb. Šľachta ich preto budovala na svojich majetkoch a veľmi ostražito si ich bránila. Nie zriedka sa stávalo, že susední šľachtici si navzájom kradli ryby. Právo zakladať rybníky získavali aj mestá spoločne s právom na rybolov. Niektorí z mešťanov dokonca zakladali na svojich pozemkoch vlastné rybníky. V 15. a 16. storočí bolo oveľa výhodnejšie na danej pôde vykopať rybník a predávať ryby, z ktorých predaja plynul vlastníkovi rybníka oveľa väčší zisk než z predaja obilia z rovnakej výmery pôdy. Žiaľ protihabsburské povstania a útoky Osmanskej ríše nepriali sľubne sa rozvíjajúcemu rybnikárstvu. Takmer všetky novovybudované rybníky zanikli bez toho, aby zostala akákoľvek správa o čase a príčine ich zániku. Zostali po nich do dnešných dôb na mnohých miestach náznaky vyhĺbenín a pôvodných priehradných násypov, ktoré vnímame len ako zarastené vlny a preliačiny v krajine, poprípade sú zachované v názvoch obcí alebo ulíc. 

Urobila som ešte jeden rýchly prieskum. Čo ak chcem v súčasnosti postaviť väčší rybník? Aké s tým majú ľudia skúsenosti? Našla som zopár článkov, kde sa opisuje stavba rybníka, všade žiaľ boli spomenuté tri až sedemročné byrokratické anabázy okolo vybavovania povolení. Potvrdil mi to aj známy, ktorý je od fachu. Smutné. Úprimne verím, že sa to v dohľadnej dobe zmení k lepšiemu. Bolo by krásne, keby sme dokázali rybníky do krajiny vrátiť. Pozrime, ako to funguje u susedov. V južných Čechách je rybník takmer na každom kroku. To by sa mi aj u nás tuze líbilo, priatelia.

Zdroj historických informácií: HISTORICKÁ GEOGRAFIE 42/2 (2016), článok M.Neumanna o vývoji rybnikárstva na Slovensku.

Cap záhradníkom: Prečo je kapitalizmus bezradný voči klimatickej kríze a čo sa s tým dá robiť je názov zaujímavého blogu, ktorý napísala Zuza Fialová pre organizáciu PDCS a ktorý vrelo odporúčame.

Citujeme jeden z prvých odsekov textu: 

Kniha Less is More (Menej je viac), ktorú napísal skvelý ekonomický antropológ Jasson Hickel nás ani neposiela „späť na stromy“, ani nevracia do lona niektorým ešte známeho „reálneho socializmu“, ako by niektorí očakávali. Ponúka hlboký ponor do príčin nielen ekologickej krízy, ale aj našej individuálnej a spoločenskej mizérie, v ktorej trčíme nie napriek, ale práve kvôli materiálne orientovanej ekonomike, ktorá postupne ukrajuje aj s tých zvyškov demokracie, čo tu ešte ostali. Kniha sa dá čítať očami ekonóma, historika, či odborníka na geopolitiku. Ja ju čítam očami sociologičky citlivej na konflikt.

Autorka blogu postupne poukazuje na to ako ideológia kapitalizmu kriví naozajstné snahy o regeneráciu prírody a spoločnosti. Hovorí o tom, že zmena nemôže nastať napríklad iba na úrovni výmeny fosílnych palív za "zelenú energiu" ale v premene náhľadu človeka na svoje bytie na zemi. Potrebné je najmä zliezť z hierarchickej pyramídy, kde človek je to najúžasnejšie stvorenie na zemeguli a začať (opätovne) vnímať Zem a prírodu ako systém zložitých prepojení, idúcich často nad naše porozumenie. Článok uzatvára zamyslením sa nad inou organizáciou spoločnosti a ekonomiky, ktorej kľúčovými pojmami sú súcit, spolupráca, spolupatričnosť a ľudské spojenie.

Na Slovensku a v Českej republike sa lokálnosti venuje OZ Svet tvorivo, ktoré všetky aktivity publikuje na stránke lokalnost.org.