Novinky z dielne Školy permakultúry

Ak máte chuť, môžete si pozrieť ktorýkoľvek z našich záznamov webinárov. V ponuke ich máme 21.

Čo znamená kúpiť si záznam?

Funguje to tak, že záznam budete mať prístupný počas 7 dní - to znamená, že počas týchto dní si ho môžete kedykoľvek prehrať, stopnúť, vrátiť sa k nemu. Spolu s linkom na videozáznam dostanete aj prezentáciu a záznam četovej komunikácie.

Objednať záznamy si môžete priamo cez OBJEDNÁVKOVÝ FORMULÁR.

Workshop: KÚPACIE JAZERO 2

Prvý workshop na stavbu kúpacieho jazera dopadol na výbornú. Priestor na jazero je vyhĺbený a pripravený na druhú fázu: počas workshopu natiahneme ochranné geotextílie, jazierkovú fóliu, odsledujeme postup napúšťania vody, navozíme filtračný substrát a realizujeme výsadbu jazera.

Termín: druhá polovica júla, zvyčajne dva dni (presne podľa počasia :)

Miesto konania: Hrušov (okres VK)

Lektor: Jozef Fekiač

Cena: 120 € (v prípade kratšieho trvania alebo iných zmien sa cena môže upraviť)

Ak by ste mali záujem o účasť na workshope, vyplňte PRIHLASOVACÍ DOTAZNÍK.

Kurz KVETINY V PERMAKULTÚRE

4 zaujímavé webináre tohto kurzu sú dostupné aj vo forme záznamov. Prevedú vás svetom krásnych aj užitočných kvetín, ich dynamikou a farebnou kombinatorikou, navrhovaním a úskaliami kvetinových záhonov.

Cena: webinár/12€; súbor webinárov/45€

Viac informácií o jednotlivých webinároch si môžete pozrieť na webstránke.

Klíč k soběstačnosti

Kolektív autorov

Česká organizácia Permakultura CS spočiatku vydávala edíciu Klíčová dírka. Boli to útle príručky, ktorých čísla sa vždy venovali jednej z tém permakultúry. Edícia sa časom pretvorila a momentálne ju organizácia publikuje pod názvom Klíč k soběstačnosti. Obsahový princíp je veľmi podobný. Vždy na 84 stranách je vybraná téma rozoberaná poprednými dizajnérkami a dizajnérmi nielen z ČR. 

Napríklad zväzok edície nazvaný Malá velká voda obsahuje koncentrované informácie o zachytávaní a využívaní vody na pozemku. Ďalšie číslo volajúce sa Teplo domova má na muške témy ako izolovanie prírodnými materiálmi (slama, ovčia vlna, konope), vyhrievanie stavieb pomocou obnoviteľných zdrojov a predstavuje tiež vlastné skúsenosti s budovaním ôsmich projektov - od panelových domov až po pamiatkovo chránenú chalupu. Nájsť môžete ďalej tieto témy: mestské zahradníčenie, lokálne a alternatívne ekonomické systémy, permakultúrny dom, permakultúrna farma, uchovávanie úrody, trvalky a ďalšie.

Všetky čísla edície si môžete zakúpiť napríklad na webstránke darceky.sk.

Mestské ovocné stromy

Predstavte si situáciu, že máte víziu mesta plného ovocných stromov. Ako to dostať do reálu? Presvedčíte zástupcov mesta, aby namiesto okrasných investovali do ovocných stromov a aby vám dali priestor, kam ich môžte vysadiť. Vybavíte všetky papierovačky, máte všetky povolenia a projekty na pilotnú skúšobnú várku 40 stromčekov pred mestskou radnicou. Nachystáte jamy a pripravíte pôdu, prinesiete stromčeky na miesto, ale pre nepriazeň počasia ich neviete v ten deň vysadiť. Prídete na druhý deň a stromčekov nikde! Niekto ich ukradol!

Čo by ste urobili v takom prípade? Toto sa reálne stalo v austrálskom Melbourne. Prevažovali tu okrasné záhrady vo verejných aj súkromných priestranstvách. Bol to Bill Mollison, zakladeľ permakultúry, kto chcel s priateľmi v meste nasadiť ovocné stromy. A ako regoval na situáciu okolo ukradnutých stromčekov? Permakultúrne. Tešil sa, bol nadšený! Poďme zadovážiť ďalšie stromčeky, nechajme ich tu a uvidíme, čo sa bude diať. Do rána opäť zmizli! Bill zase nadšený. “Tie stromčeky určite končia niekde v miestnych záhradách. My takto vlastne sadíme v meste ovocné stromy bez vybavovania s úradmi a bez potreby našej manuálnej práce!”

Ako to pokračovalo? Miznutie stromčekov skončilo niekde pri počte 4000, kedy konečne vysadili stromčeky aj do pripravených jám pred radnicou. Bill využil vzniknutú situáciu v prospech veci. Všetko záhradníči… Po pár rokoch, keď s priateľmi pozeral na jarnú panorámu mesta, mohol byť na seba právom hrdý a povedať, že tie kvitnúce stromy ktoré trčia pomedzi budovy priniesol do mesta on.

Permakultúra je dizajnérsky systém. Zamýšľam sa. Vedeli by sme nadizajnovať spoločenský systém tak, aby charakterové rysy ľudstva, ktoré sa všeobecne javia ako negatívne, pracovali v prospech a k ozdraveniu spoločnosti? Tak toto mi riadne vŕta v hlave priatelia.

Intenzívne poľnohospodárstvo vs. lokálni producenti

Možno ste to už niekedy v nejakej diskusii zachytili - ak sa diskutér v rozhovore o potravinovej sebestačnosti postaví za podporu malofarmárov a malochovateľov, často je okamžite zastavený "neprekonateľným" argumentom, že počet ľudí ktorý žije na našej planéte je možné nakŕmiť iba pomocou intenzívneho priemysleného poľnohospodárstva. Zvláštne na tom je, že veď tento systém sa momentálne majoritne používa a napriek tomu...

Na webstránke Free Food si môžeme prečítať: "Plytvanie jedlom predstavuje aj etický resp. morálny problém. Kým každý deviaty človek na svete trpí podvýživou alebo hladom, pretože má obmedzený prístup k jedlu a výžive, zo súčasného množstva potravinového odpadu by sme dokázali nakŕmiť všetkých hladných ľudí na svete. A to až štyrikrát! Svetová zdravotnícka organizácia zároveň udáva, že v roku 2016 bolo obéznych, alebo trpelo nadváhou až 1,9 miliardy ľudí. Tieto čísla demonštrujú, že súčasné nastavenie globálneho potravinového systému je nespravodlivé a diskriminuje tých najzraniteľnejších."

Z pohľadu permakultúry vnímame ako udržateľné a logické preorientovanie sa späť na miestne zdroje jedla. Výhody takéhoto lokálneho systému (pretože to nie je len o lokálnom jedle ale aj o podpore lokálnych ekonomík) sú:

- skracovanie vzdialenosti, ktoré jedlo precestuje. Takto sa znižuje aj výdaj energie potrebný na prepravu a tým pádom aj emisie skleníkových plynov.

- už nie je potrebný baliaci materiál, upravovanie potravín, mrazenie/chladenie (alebo v oveľa menšej miere). Znamená to vymiznutie baliaceho odpadu a spotreby energie.

- menej monokultúrne pestovaných plodín. Miestne farmy, ak majú zabezpečovať potravu pre lokálny trh, snažia sa svoje produkty diverzifikovať a tým vlastne zvyšujú biodiverzitu svojej záhrady. To napomáha aj imunite rastlín a tým pádom nie je potreba využívať chemické ošetrenie. 

- pomedzi menšie farmy a statky existuje viac priestoru pre divočinu.

- a zároveň podporuje princípy rôznorodosti - na ktorých je ekologické poľnohospodárstvo a v konečnom dôsledku aj život sám - založené. 

Ako teda začať venovať viac pozornosti lokálnym potravinám? Ako sa postarať o to aby sme boli zásobení zdravými potravinami? Samozrejmé je, že to nikto iný za nás neurobí. Sme v tom každý sám za seba. Takže ak si myslíte, že je načase začať sa starať o to, v akom svete chcete žiť, odporúčame vám prečítať si náš článok Lokálnosť jedla. Nájdete v ňom odpovede na otázku AKO.

Viac benefitov miestneho poľnohospodárstva si môžete prečítať v článku Unlike a Globalized Food System, Local Food Won´t Destroy the Environment. 

Na Slovensku a v Českej republike sa lokálnosti venuje OZ Svet tvorivo. Jeho aktivity môžete na StartLabe: https://www.startlab.sk/projekty/2103-lokalne-je-zdrave-lokalne-je-blizko

Zdroj informácií: https://www.localfutures.org/, https://free-food.sk/