Novinky z dielne Školy permakultúry

Webinár: BIOTOPY V ZÁHRADE

17.2.2021 17:00 - 19:00        Lektorka: Katarína Trizuliaková

Každý permakultúrny pozemok vzniká na mieste bývalého biotopu. Aj keď zmeníme výsadbu, danosti stanovišťa ostanú. Preto sa niektorým výsadbám darí a iným nie. Máloktorý pozemok má rovnaké vlastnosti na celej ploche. Vlastnosti našich malých stanovíšť dokážeme čiastočne zmeniť - výsadbou či doplnením rôznych prvkov.

Webinár: BUDÚCA ÚRODA II - LISTOVÁ ZELENINA A CIBUĽOVINY

3.3.2021 17:00 - 19:00   Lektorky: Paulína Urdová, Hedviga Gulová

Cé ako Cibuľa, Cesnak. eL ako šaLát, mangoLd, petržLen, rukoLa, vaLeriána, ale aj kôpor, špenát, štiav, čakanka, žerucha. Kde nájsť pre ne vhodné miesto, kedy ich vysiať, vysadiť, ako ich (ne)pestovať? A koľko ďalších benefitov nám poskytujú v permakultúre?

Ak máte záujem o celú záhradnícku sériu Budúca úroda už teraz I-V, napíšte nám na skolapermakultury@gmail.com. Jej výhodná cena je 40€ (namiesto 47€).

Voda v maringotke

Prebúdzam sa. Od júna minulého roka sa súčasťou mojej rannej rutiny, okrem nanosenia dreva a vyčistenia piecky, stalo aj zliatie každej kvapky vody z plastových fliaš do kanistra, ktorý sa využíva na oplachovanie riadu. Fľaše opätovne naplníme vodou. Niektoré idú späť do maringotky, niektoré sú pre zvieratá. Nie je to najpohodlnejšie ale takto máme napríklad vždy perfektný prehľad o našej dennej spotrebe.

Viete ako sa vraví, že počas umývania zubov alebo rúk máte zatvoriť kohútik? Ha! Keď jediný zdroj vody je studňa, z ktorej si musíte napustiť vodu a nanosiť si ju, dennodenne či víchor či -15°C, verte nikto ma už nemusí presviedčať o zatváraní kohútika. Pol pohára vody a tak do dlaní na umytie tváre. A cítim sa ako znovuzrodená.

Sprcha znamená jedno vedro vody. Iste, nie je to horúci kúpeľ ale ak sa snažím o očistu, úplne stačí. A teším sa na leto, zamilovala som sa do sprchovania vonku :) Toaletu máme suchú - o splachovaní čistou tečúcou vodou sme už písali a z pohľadu udržateľnosti vodných zdrojov je to takmer zločin. 

Odliata voda zo zemiakov, ryže, cestovín ide zvieratám. Sliepky ju majú veľmi rady. Zvyšok čaju alebo inej "čistej" odpadovej vody lejeme do drezu - slúži ako voda na umývanie riadu. Na piecke máme vždy hrniec s vodou a tak je akurát teplá keď umývame riad.

Naše vodošetrné opatrenia vznikli viac v zmysle "z núdze cnosť" a vytvorili sme si ich postupne. Pravdepodobne ak by som si mohla hneď na začiatku vybrať, podobala by sa moja spotreba vody viac bežnejšiemu životu. Som však rada za túto skúsenosť. Donútila ma vyskúšať si, že to ide aj šetrnejšie. A že ja to prežijem :)

Ešte nikdy som si nevážila a nerozmýšľala nad každou kvapkou vody tak ako keď som začala bývať v maringotke. Ak som si niečo uvedomila, tak je to fakt, že nemať tečúcu vodu hneď po ruke, nie je to najhoršie.

Ak sa vám zdá, že by ste mohli spraviť niečo pre záchranu tohto neuveriteľného elementu, urobte to. Najhoršie je totiž nemať žiadnu zdravú pitnú vodu.

Autorka textu: Jana. V Škole permakultúry má na starosti komunikáciu s účastníkmi kurzov a webinárov.

Málo vody, žiadna jar?

Článok

Všetci poznáme pocit smädu a prirodzene vieme, že je to nedostatkom tekutín. Popravde je to vlastne nedostatkom vody…

Klára Mydliarová

Na strednej škole vyštudovala Propagačnú grafiku, na vysokej Krajinnú a záhradnú architektúru, na pol roka si odskočila na štúdium architektúry do Portugalska. S, teraz už, manželom žili v Brne, stopovali po Škandinávii, dobrovoľníčili a pracovali na viacerých miestach v Nórsku. Stále ich to ťahalo naspäť na Slovensko, kde spolu s rodinou žijú na Liptove. 

Ako si sa dostala ku škole permakultúry?

Hneď po škole som sa začala venovať navrhovaniu záhrad, ale rýchlo som sa začala vyhýbať ,,konvenčným" projektom. Vďaka rodičom už od detstva viem aké dôležité a mocné sú prírodné procesy a nikdy som nevidela dôvod prečo s nimi bojovať. Už na škole ma fascinovali projekty revitalizácií ,,použitých krajín" tzv. brownfields. Po absolvovaní Kurzu permakultúrneho dizajnu to do seba všetko zapadlo a ja som našla svoju ,,niku", do ktorej patrím :) Viac ako obsah mali na mňa vplyv lektori a organizátori, s ktorými som túžila sa ďalej priateliť a spolupracovať s nimi. Stále sú pre mňa zdrojom inšpirácie a vedomostí a teším sa, že môžem byť súčasťou Školy permakultúry, časom možno aj ako lektor. Zatiaľ prispievam aspoň ako grafička.

Ako tráviš tieto dni?

V októbri nám do rodiny k malej lesnej víle Lune pribudol záhradný škriatok Bubo, s ktorými teraz trávime všetok možný čas. Kríza nás nijako výrazne neovplyvnila, pre nás bolo zimné obdobie vždy časom na seba, plánovanie, oddych, hry a výlety. Rozdiel je len v tom, že sme upustili od vzdialenejších destinácií a užívame si znovuobjavovanie najbližšieho okolia. Veľmi ma baví pozorovanie zmien v okolitej prírode, kde som vyrastala a ako dieťaťu mi pripadala nemenná. Ešte viac ma teší plánovanie prác na našej vlastnej záhrade, keďže na prísloví ,,obuvník chodí bosí" určite niečo je. Som nadšená ako po malých krôčikoch pribúda všetko čo som si vysnívala. V našom mini mobilnom domčeku si konečne kúrime v piecke, ráno vidím priamo z postele zasnežený kopec a som v príjemnom obliehaní niekoľkých párov nôh. Do druhého okna huláka náš pompézny kohút, že je pán tvorstva a na terase mačka spí priamo na psovi. Takže sa mám skvelo :) A už teraz sa teším keď sa budeme môcť konečne spolu stretnúť, myslím, že aj odlúčenie má svoje pozitíva, aspoň si to budeme všetci viac vážiť.