Je víkend a ja si zalievam čaj v kuchyni. Otvorím okno a pustím dnu trochu sviežeho jesenného vzduchu. Je až neuveriteľné, aký hluk dokážu narobiť suché listy trepotajúce sa na strome pri okne.  Po chvíli však za plotom rozoznávam ešte iný, rytmický zvuk, len ho neviem rýchlo zaradiť. Také neustále škrabkanie...

Téma jesenného hrabania, alebo skôr nehrabania lístia sa čoraz viac dostáva do povedomia verejnosti a nejedného záhradkára už jasné fakty a rozumné argumenty presvedčili o výhodách neupratovania pod stromami. Stále sa však vynárajú staro - nové obavy a nezodpovedané otázky. Azda najväčším strašiakom vo svete záhradného lístia je orech. O jeho negatívnych účinkoch kolujú rôzne, priam už zľudovelé informácie. Je na nich niečo pravdivé? Dopúšťa sa tu niekto mystifikácie úbohého orecha? Ako to už býva, pravda je niekde uprostred a je známe, že väčšinou sa bojíme neznámeho. Poďme si teda objasniť fakty.

JE ORECHOVÉ LÍSTIE JEDOVATÉ?

Orech obsahuje triesloviny, ktoré sú horké. Je to jeho obranný mechanizmus, ktorý spôsobuje, že nechutí zvieratám. Pri rozklade sa uvoľňujú a keď ich je naozaj veľká koncentrácia, môžu proces rozkladu poriadne spomaliť. Tento jav si však koniec koncov môžeme privodiť len my sami prosto tým, že dáme veľa listov na jednu kopu. Príroda to zariadila tak, že množstvo listov, ktoré padne pod orech nemajú prirodzené procesy problém spracovať. To však nie je ten hlavný strašiak, ktorý všetkých trápi, triesloviny predsa obsahuje aj množstvo iných rastlín. A že v permakultúre je problém riešením sa znovu ukazuje na fakte, že nám stromy aspoň neožiera divá zver ani dobytok.

Ako väčší problém sa zdá byť obsah juglonu, ktorý je vlastne jednou z najsilnejších prírodných fytotoxických látok, najviac sa ho nachádza v orechu čiernom (Juglans nigra). A keďže slovo toxický naozaj znamená jedovatý, môžeme sa poriadne zľaknúť. Táto látka sa vylučuje z lístia, najmä keď je vlhko, ale aj priamo z koreňov stromu do okolitého prostredia. A že je to riadny dosah. Korene orecha sa rozprestierajú do veľkej diaľky. Zaujímavé však je, že najväčší obsah tejto látky nie je v listoch, a aj v tých je ho najviac len na začiatku sezóny. Preto spadané lístie naozaj nepredstavuje hrozbu pre svoje okolie, pokiaľ sa ho okolie nerozhodne konzumovať. Práve naopak, šikovný permakultúrnik využije jeho fungicídne, insekticídne a antibiotické účinky vo svoj prospech. Spomeňte si na starý orech u babky, nesedelo sa práve pod ním? Alebo nebol vysadený pri hnojisku, či zvieracích príbytkoch? Môže sa to zdať ako náhoda, ale keď budete nazerať do dvorov v starej vidieckej zástavbe, ešte na tento jav narazíte. Je to najmä preto, že vraj odpudzuje dotieravý hmyz a pôsobí aj proti parazitom u zvierat. Či je to pravda, posúďte sami, u nás máme pod orechom naozaj pokoj. Lístím z nášho rodového stromu podstielam aj hydine, raz za čas ho šupnem aj do psej búdy. Priznávam, môj výskum nie je exaktný, ale môžem spokojne tvrdiť, že parazity sa zatiaľ neobjavili.

Ale nie sme na súde, a ja nie som verejný obhajca obžalovaného, takže tu je informácia z druhej strany – existujú prípady otráv z orechových šupiek u psov a orechové hobliny vraj môžu koňom spôsobiť zápal kopýt, ak sa nimi dlhodobo podstieľa. Ja však s použitím dostupných poznatkov a literatúry namietam, že otravy v šupkách spôsobuje toxín tvorený jednou špeciálnou plesňou a nie juglon, a že v lístí orecha je oveľa nižšie množstvo juglonu ako v dreve a teda aj hoblinách. Napriek tomu, že lístie je v tom zase nevinne, nabádam všetkých ku vlastným pokusom a pozorovaniam a tak ako všade tu platí dvojnásobne - všetko s mierou. A hlavne nezabudnite svoje poznatky zdieľať s ostatnými.

MÔŽEM ORECHOVÉ LÍSTIE KOMPOSTOVAŤ?

Smelo do toho! Skvelá správa je, že ani nemusíme robiť vlastné pozorovania, už ich niekto urobil za nás. Z výskumu združenia Priatelia Zeme – SPZ vyplýva, že orechové lístie môže tvoriť až 30% hmotnosti v objeme kompostu. Znamená to teda, že ak je v 1m3  tona materiálu, tak orechového lístia tam môžeme napchať cez 300kg. Ak nie ste kamaráti s matematikou, môžete si predstaviť napr. dve menšie traktorové vlečky lístia. Teraz sú na mieste námietky typu – ale veď teraz som čítal, že vo veľkom množstve naraz sa lístie prestane rozkladať. Pokiaľ kompostujete spôsobom, že proste nahádžete na kopu všetko, čo zrovna máte (raz veľmi mokré, potom zase suché), tak vám dobre nebude fungovať kompost z čohokoľvek, orech je v tom nevinne.

V pôde sa juglon rozkladá asi dva mesiace, v komposte 2 až 4 týždne. Ak si chceme byť absolútne istí, že v komposte už nie je juglon, nechajme podrvené listy, kôru a vetvičky z orechov kompostovať šesť mesiacov. Potom môžeme použiť takýto kompost aj na rastliny, ktoré sú  veľmi citlivé na juglon. Ak tomu neveríte, vysejte semená paradajok do kompostu a pozorujte, či vyklíčia. Paradajka je obzvlášť citlivá na prítomnosť juglonu.

Pokiaľ ste z tých, čo máte v komposte stále veľa mokrého materiálu a chce sa vám trochu pozabávať, môžete si suchý materiál nachystať rok vopred. Najideálnejšie je totiž nehádzať lístie na jeseň do kompostu naraz (málokto má vôbec taký veľký kompostér), ale napchať ho do sieťovaných vriec. Tie necháme cez zimu premrznúť, lístie sa do jari rozmrví a stratí výrazne na objeme (zostane z neho len cca 1/3 pôvodného objemu). Takto budeme mať cez sezónu po ruke vždy suchý (uhlíkatý) materiál, ktorého do kompostu nikdy nie je dosť. Budeme ho používať na primiešavanie ku vlhkému zelenému (dusíkatému) materiálu ako je tráva, či vypletá burina. Postupy môžeme obmieňať podľa svojich možností a kreativity.

Ale čo ak máme orechový sad? V takom prípade nemáme príliš veľa orechového lístia, len príliš málo prídavného zeleného materiálu. Porozhliadajte sa, možno je práve pod vašimi nohami. Ale pokiaľ je sad zdravý, na čo sa vlastne trápiť hrabaním a kompostovaním?

A ČO VRTIVKA ORECHOVÁ?

Ak je váš orech napadnutý vrtivkou orechovou, treba lístie predsalen vyhrabať a povrch aj mierne prekypriť. Je to preto, aby kukly tejto muchy, ktoré spia v zemi cez zimu premrzli. Tak na jar nevyletia a nenakladú vajíčka do mladých plodov. V niektorých prípadoch ale aj tu existuje jednoduchšie riešenie. Pokiaľ máte po ruke šikovných hrabavých záhradníkov v podobe sliepok (nie psov), na jeseň ich pod dohľadom pustite pod orech. Lístie tu kľudne môže ostať, kukly vrtivky sú v pôde, odkiaľ ich sliepky vďačne vydolujú.

NAOZAJ POD ORECHOM NIČ NERASTIE?

K tomuto záveru zrejme prišla väčšina z vlastného pozorovania. Je známe a aj vedecky dokázané, že orech má nie veľmi priateľské alelopatické vzťahy s niektorými rastlinami. Znamená to, že látky, ktoré vylučuje sú pre iné druhy škodlivé, ba priam život ohrozujúce. V praxi sa to prejaví tak, že keď sa pokúsim pestovať pod ním paradajky, zo dňa na deň mi uvädnú, väčšinou po daždi. Jednoducho sa zadusia, to isté paprika. Ani taká jabloň nie je v susedstve orecha veľmi šťastná, a keďže je príbuzná ruží, dedukujem z toho, že aj ony by radšej vytiahli korene zo zeme a ušli.

Nemáme však v repertoári už naozaj nič iné? Dobrá správa je, že tvrdenie, že pod orechom nič nerastie je naozaj len mýtus, alebo skôr len nevhodný výber druhov. Dostupné zdroje uvádzajú, že zo zeleniny tu môžeme pestovať napríklad mrkvu, fazuľu, cibuľu, kukuricu, či pšenicu. Nemalo by sa tu vraj dariť zemiakom, ale jednu sezónu som ich pod našim orechom vytiahla zo slamy prekvapivé množstvo. Keďže na tom istom mieste zemiaky nepestujem niekoľko rokov po sebe, k ďalšiemu pokusu som sa zatiaľ nedostala. Keď rozšírime svoje pátranie zo zeleniny aj na ostatné rastliny, zistíme, že vlastne toľko miesta koľko by sme radi osadili pod orechom ani nemáme.

Oveľa častejším dôvodom, prečo pod našimi orechmi naozaj nič nerastie je fakt, že v dospelosti ide o pomerne statný strom (veď nie nadarmo nesie meno orech kráľovský), ktorý v plnom olistení zatieňuje veľkú plochu pod sebou. V takom tieni by sme paradajku nevypestovali, ani keby patril inému stromu. Ale na vine sú koniec koncov listy, to je pravda.

Múdre zdroje dokonca prepájajú hromadenie juglonu a teda väčšiu toxickú reakciu na okolité rastliny s kvalitou pôdy. Pokiaľ je ťažká a neustále vlhká, dokonca bez prístupu vzduchu, nerozkladá sa a skaza pre rastliny je väčšia. Pritom v dobre priepustných pôdach má orech kamaráta v podobe baktérie, ktorá ho rýchlo spracuje vo svoj prospech a negatívne účinky sa nemusia vôbec dostaviť. Zrejme to bol aj prípad mojich zemiakov, ktoré si rástli v dlho budovanej fajnovej zemi. Zase sa raz ukazuje, že starostlivosť o pôdu je kľúčom k akémukoľvek pestovateľskému úspechu.

ČO TEDA KU A POD ORECH?

Zaberá vám orech príliš veľa miesta v malej záhrade a preto zvažujete, že sa ho zbavíte? Ak je dôvodom len priestor, máme pre vás dobrú správu. Tu nám permakultúra ponúka skvelé riešenie, vďaka ktorému sa vojde veľa rôznorodých druhov na pomerne malú plochu. Do niekoľkých etáží (poschodí) môžeme nastohovať koreňovú zeleninu, cibuľoviny, pôdopokryvné rastliny, trvalky a bylinky, ovocné kríky, nižšie stromy, popínavky a tomu všetkému bude kraľovať náš orech. Pod zaklínadlom ,,tree guild“ sa dá nájsť na internete mnoho overených kombinácií stromov a ich spriatelených rastlinných druhov v prehľadných tabuľkách, či veľavravných obrázkoch. Ide jednoducho o spoločenstvo konkrétneho stromu, v našom prípade orecha.

V každom prípade ako aj pri iných výsadbách je dôležité sledovať orientáciu na svetové strany, teda druhy vyžadujúce slnko vysunieme na okraj koruny na južnú a západnú stranu. Rátame aj s konečnou veľkosťou rastlín, takže tie menšie ponecháme v popredí. Máme však k dispozícii aj mnoho tieňomilných druhov, ktoré si vystačia aj s krátkym slnečným svitom a vďačne pokryjú pôdu.

Možností a kombinácií je mnoho, preto uvediem príklad z našej záhrady. Pod približne 15-ročným orechom sú vysadené ovocné kríky ako egreše a viac odrôd ríbezlí. Ako bylinná etáž slúžia kostihoje, pakosty a kukučky, v tieni si zámerne nechávam žihľavu, ktorú jeme my aj naša hydina. Pôdu pokrýva zmes kultúrnych aj lesných jahôd, v tieni sa rozširujú rôzne odtiene zbehovca. Rastú tu aj cesnaky a vytrvalé cibule. Všetky etáže prepájajú černice, ktoré sa pnú priamo po konároch. Pokusne je tu čerstvo vysadená mahónia ako zástupca stálozelených jedlých kríkov, uvidíme ako sa jej bude dariť. Zatiaľ neprotestuje. Dôležitá vec, ktorú si treba pri plánovaní uvedomiť je rýchlosť rastu orecha. Rátame teda s tým, že výsadby sa budú so zväčšovaním stromu prstencovito posúvať smerom k okraju koruny. Môžeme im s tým pomôcť presádzaním, alebo ich necháme samé prepochodovať za svetlom. Pri kmeni sa nám otvorí krásny priestor na lavičku, či celé záhradné sedenie. Pre tých, ktorí si viac potrpia na okrasné výsadby prikladáme fotku spokojného záhona v tieni starého orecha.

A aby sme sa znova vrátili k lístiu, to nechávame ležať pod stromom, výsadbám zdá sa nevadí. Teda okrem toho, ktoré si požičiame na občasnú podstielku pre našich operených záhradníkov. Snáď tomu nášmu rodovému stromu nebude chýbať...

 

Autorka textu: Klára Mydliarová. Klára je záhradná a krajinná architektka, lektorka Školy permakultúry - je hlavnou lektorkou webinárového seriálu Drobná architektúra.

Zdroje informácií:
Tabuľka, v ktorej nájdete množstvo druhov tolerantných k juglonu. Je síce po anglicky, ale za to veľavravná.
Alelopatia
Vlastné a zozbierané postrehy.

Zdroje fotografií:
Fotografia s podsadbou a jej realizácia: Zuzana Rusková
Ostatné fotografie: Pixabay.com