Ako na sucho – záhrada bez trávnika

Nevýhody trávnika
Ten sa v čase sucha mení na vyprahnutú šedú púšť, ktorá akumuluje teplo a ohrieva okolie takmer rovnako ako spevnené plochy. Výsadba suchovzdorných rastlín môže celkom nahradiť trávu, prinesie do záhrady dynamiku a pomáha biodiverzite a opeľovačom.

Trvalkové záhony
Aj keď trvalkové záhony nevyžadujú takú údržbu ako trávnik, par hodín za sezónu im venovať musíme. V porovnaní so starostlivosťou o trávnik, ktorý musíme každý týždeň kosiť, hnojiť či na jar urobiť vertikutáciu, je starostlivosť o kvetinové záhony brnkačka.
Aby nám trvalkové záhony skutočne vydržali letné horúčavy a sucho, bez polievania, treba použiť tie správne rastliny. Inšpirovať sa môžeme či už prériovými trvalkami, ktoré nemusia byť lokálne ale napriek tomu sú plne etablované a sú zdomácnené v našich záhradách, prípadne trvalky stepí a polopúšte mierneho pásma, alebo kvetiny a byliny stredomorského pásma. Takáto výsadba nepotrebuje automatickú závlahu a keď sa za pár rokov zapojí, stačí ju poliať naozaj len vtedy, keď má za sebou dlhé týždne sucha a horúčav. Aj tu platí pravidlo, že treba záhradu pozorovať a premyslieť si ako budem hospodáriť s vodou. Polovica nášho záhradníckeho úspechu tkvie práve v pozorovaní a vyhodnotení vkladov a výnosov.
Výsadba trvaliek namiesto trávnika nám prinesie husté, dynamické a hlavne premenlivé záhony, ktoré budú vyzerať stále inak.

Dynamiku v záhonoch dosiahneme správnou kombináciou trvaliek, tráv a letničiek. Najďalej od nášho pohľadu si môžeme dovoliť výsadbu vysokých a mohutných trvaliek, ktoré voláme kostrové. Na suché a slnečné stanovisko sa hodí gaura, perovskia, echinacea (kultivar magnus) baptisia, rozmarín, vysoký flox (phlox paniculata) dvojročky topoľovka (alcea) a divozel (verbascum).
Aj trvalkový záhon vyžaduje plánovanie a určitú mieru znalostí. Najprv si v návrhu rozhodíme kostrové trvalky, ktoré nám záhon zarámcujú, potom ich doplníme výplňovými a skupinovými trvalkami. Pekne v skupinách vyzerajú amsonia, agastache, krásnoočko, monardy, rebríčky alebo trvalka vyskytujúca sa často v záhradách našich babičiek - ľaliovka (hemmerocalis).
Osobitné miesto majú šalvie, ktoré sú zastúpené neobyčajne bohatým rodom, stovkami druhov a kultivarov. Sucho tolerujúcim druhom je šalvia hájna (salvia nemorosa), s pestrým zastúpením kultivarov od bielej, ružovej, modrej až fialovej farby, ďalej šalvia lúčna (salvia pratensis), šalvia balkánska (salvia aplexicaulis) alebo liečivá šalvia lekárska (salvia officinalis). Šalvie svojou vertikálnou štruktúrou prinášajú v záhone dynamiku a svojou farebnosťou pútajú pohľady.
Svojimi dužinatými listami sa predurčené zvládať sucho aj čistec (stachys) a všetky rozchodníky (sedum). Prázdne miesta v záhonoch vyplnia trvalky bochníkového tvaru ako je kocúrnik (nepeta fasenii) alebo marulka (calamintha nepeta).
Výsadba letničiek má tiež v trvalkových záhonoch zastúpenie. Posporia diverzitu a často sa sami presievajú, takže s nimi nie je veľa práce. Vyberajme botanické druhy, ktoré sa dajú vysievať na dané stanovisko a zároveň odrody blízke pôvodným druhom, ktoré nepotrebujú toľko vlahy ako ich prešľachtené kultivary. Vhodné sú napríklad rôzne druhy makov, náprstník, nechtík, chrpa či papuľka.

Trávy v suchomilných záhonoch tiež nemôžu chýbať. Mohutné druhy ako ozdobnica (miscanthus) umiestnime do zadnej časti záhona, alebo tam, kde chceme vytvoriť pohľadovú bariéru, pretože dosahujú výšku okolo 2 metrov. Pestrosť záhona doplníme vertikálnym efektom smlzu (calamagrostis), bezkolenca (molinia) na okraje použijeme nižší kavyľ (stipa tenussiana). Bochníkový, výplňový efekt dosiahneme použitím ostríc (carex) alebo stálozelenej kostravy (festuca mairei). Trávy striháme až na jar. Cez zimu, keď ich pokryje srieň a mráz, vytvoria na záhrade rozprávkový efekt.

Mulč
Osobitnou kapitolou je mulčovanie, potrebné pre to aby sme potrebnú vlahu udržali v pôde čo najdlhšie. Mulčovať suchomilné záhony môžeme organickým (štiepka, kôra, slama) alebo anorganickým (štrk, kamenná drť a pod.) materiálom. Druh mulču závisí od typu výsadby - kôra a štiepka sa skôr hodí pod stromy, dlhoveké trsnaté trvalky a polokry. Pre mediteránne trvalky je nevhodná. Tie potrebujú mulčovanie anorganickým materiálom. Pre zmiešané trvalkové výsadby je vhodné mulčovanie menej rozloženým kompostom, poprípade zmesou kompostu a slamy, alebo rozdrvených organických zvyškov ako sú listy a štiepka z listnáčov.

Chodníky
Výšku trvaliek postupne znižujeme, až sa k tým najnižším, okrajovým, ktoré by nám mali zarámcovať záhon ale aj chodník.
Záhony, môžeme od chodníka oddeliť priznaným okrajom ak máme radi vo výsadbe presné línie. Vo voľnejšom dizajne záhrady môžu záhony organicky prechádzať aj do priestoru chodníka a splývať do neho. Pomedzi nášľapy chodníka sa môže vinúť materina dúška, nízke rozchodníky alebo floxy. Chodník môžeme aj jednoducho vysypať štrkom alebo použiť mlat.

Na prvom mieste je pôda
Suchomilné trvalky majú rady prekyprenú, ľahšiu pôdu. Pre mnohé z nich je ľahká pôda rozhodujúca pre dobré zakorenenie, pretože väčšina má mohutný koreňový systém. Preto je potrebne ešte pred výsadbou zhutnenú zem prekypriť, ak je príliš ťažká, primiešame do nej piesok alebo štrk. Do takejto pôdy určite patrí aj dobre vyzretý kompost, ktorý zlepší jej štruktúru a tým aj schopnosť absorbovať vodu.
Kompost vo veľkom množstve treba zapracovať pri veľmi ľahkých, vysychavých pôdach. Takto dosiahneme v takejto pôde lepšiu schopnosť viazania vody aj živín.

A nakoniec treba aj trochu tieňa - dreviny a polokry
Vyššie spomenuté trvalky potrebujú na rozvoj svojho potenciálu veľa slnka, ale do ich priestoru môžeme vysadiť menšie stromy a kry tak, aby sme vytvorili spoločenstvo, ktoré sa bude podporovať a zároveň nám doprajú celoročný zaujímavý efekt. Už teraz sú niektoré stromy a kry považované za perspektívne druhy do klimatickej zmeny. Jedným z nich muchovník (amelancher), ktorý je zastúpený viacerými druhmi a kultivarmi.  Akýkoľvek si vyberiete, či už v stromovej alebo kríkovej forme, neoľutujete. Ďalším suchovzdorným druhom je aj cercis (judášovec), cytisus ale aj budleja. Sucho zvládajú aj ruže alebo bradavec (caryopteris), ktorý v kombinácii s miniružami a trávami vytvára pôsobivú kombináciu.

Viac sa o navrhovaní kvetinových záhonov môžete dozvedieť aj z nášho kurzu Kvetiny v permakultúre.

Autorka textu: Marianna Piršelová. Marianna je v Škole permakultúry učiaca sa lektorka a sprievodkyňa komentovaných prehliadok v Záhrade pod dubmi.
Fotografie sú ilustračné. Zdroj: Unsplash