GREENWASHING

V posledných rokoch intenzívne vnímam fakt, že veľa firiem a obchodov zakomponovalo do svejej reklamnej komunikácie tzv."zelené" posolstvá, čiže začalo deklarovať akúsi environmentálnu zodpovednosť. Často ide o sofistikované kampane s úmyslom  presvedčiť zákazníka o tom, že jeho nákup bude šetrný k prírode, udržateľný, ekologický alebo nejak inak prospešný pre našu planétu.

Verím, že veľa spoločností to myslí naozaj dobre a zároveň mám skôr tendenciu veriť dobrým úmyslom malých lokálnych firiem než veľkých korporácií. Aj keď aj tu určite nájdeme výnimky a príklady úprimnej snahy zlepšiť svoj produkt tak, aby bol priaznivješí k životnému prostrediu.

Ako teda spoznáme, že je výrobok produktom greenwashingu?

Do oči bijúcim príkladom sú napríklad slamky. Po tom, čo na nás pred pár rokmi spadla nepríjemná pravda v podobe oceánov plných jednorazového plastového odpadu (medzi nimi aj slamiek ), sa na trhu rozrthlo vrece alternatívami voči plastovým slamkám. Objavili sa slamky z bambusu, kovu, skla či papiera. Ja som rada, že sa o téme znečisťovania vody plastovým odpadom hovorí a som ešte radšej, že výrobcovia zareagovali a slamky sa vyrábajú z iného materiálu. Otázka sa týka efektívnosti výroby či dopravy slamiek, ktoré k nám cestujú väčšinou z Ázie, čo vďaka veľkej uhlíkovej stope otvára otázky na jej environmentálny prínos. Je ich výroba ekologická? Keď sa na to pozriem sedliackym rozumom, tak nie. Aj z filozofického hľadiska ide o úplnú absurdnosť, pretože nemôže byť ekologická výroba niečoho, čo nepotrebuejme. Aby som si vypila svoj nápoj, nepotrebujem použiť slamku. Každý človek, vrátane aj tých najmenších, sa vie napiť z pohára aj sám. Veľa spoločností však slamky z alternatívnych materiálov naďalej vo veľkom vyrába a my si ich v dobrej viere naďalej kupujeme a používame.

Výrobkov, ktoré nemajú praktický zmysel ako je to v prípade slamiek, si môžeme vidinou dobrého úmyslu nakúpiť viac. Vidieť to aj pri nákupoch v obchodoch. Je skvelé, že nahrádzme jednorazové plastové sáčky a tašky tými na viac použití, ale zamyslime sa, či potrebujme už šiestu bavlnenú tašku na nákup, tretiu fľašu na vodu či ďalší voskovaný obal. Menej je niekedy viac a naše rozhodovanie môžeme ovplyvniť snahou o minimalizmus a dobrovoľnú skromnosť.

Aj odevné značky nabehli na zelenú vlnu veľmi rýchlo. Do svojich kolekcií zaradili línie oblečenia, ktoré má byť vyrobené ekologických spôsobom, upcyklovaním alebo nejak inak udržateľne. Je na zamyslenie, či je táto snaha úprimná, alebo je to len odvedenie pozornosti od toho, že zvyšok produkcie sa naďalej šije za nepriaznivých podmienok pre životné prostredie či krajinu a jej obyvateľov.  A zas sme pri lokálnosti a uhlíkovej stope oblečenia vyrobeného niekde v Číne alebo Bangladéši.

Ako sa v tomto všetkom zorientovať? Mne pomáha identifikácia výrobcov prostredníctvom toho, že viem, že vyrábali svoje výrobky ekologicky 'before it was cool'

Alebo vidím, že sa snažia dodržiavať všetky procesy výroby (vrátane balenia a dopravy) v prísnom "zelenom" režime. Každý z nás má štandard čo si kúpi a čo už nie posunutý niekde inde a nie sme roboty, aby sme vždy za každých okolností vyhodnocovali nákupy do posledného detailu.

Ale keď budeme aspoň trochu zvažovať možnosti ako nakúpiť (alebo nenakúpiť) veci, ktoré potrebujeme (alebo aj nepotrebujeme) a občas svoje rozhodnutie podrobíme skúmaniu dopadu na našu planétu, nemôžeme sa rozhodnúť zle.

Autorka článku: Marianna Piršelová
Zdroj fotografií: Unsplash