Rovnako ako ľudia, aj rastliny sa cítia dobre v spoločenstve s ostatnými. Každý z nás potrebuje pre svoj rast a vývoj zdravé prostredie. Dobré vzťahy s okolím sú základom prosperovania všetkého života na zemi. Silné a odolné rastlinné spoločenstvá sú postavené na práve takomto základe. Pestovateľ má v rukách nástroje, ako túto rovnováhu dosiahnuť.
Uvediem pár príkladov ako tieto dobré vzťahy medzi rastlinami vytvoriť.
Polykultúra a rastlinné spoločenstvá
Kto aspoň trochu pozoroval život vo svojej záhrade, mohol si všimnúť ako sa navzájom rastliny ovplyvňujú. Okrem toho, že si vedia konkurovať v potrebe prijímania vlahy, slnečného svetla, či živín, vedia si navzájom aj pomáhať. Jedna odpudzuje škodce, ktoré osídlili rastlinu vedľa, druhá pomáha tým, že pod zemou prostredníctvom koreňového systému posiela živiny najbližším susedom alebo vypúšťa plynové výlučky do vzduchu. Rozmanité rastlinné spoločenstvá tak vedia v záhone vytvoriť zdravé podporné vzťahy. My sa bližšie pozrieme na niektoré z nich.
Cibuľa a pór
Tieto dve plodiny odháňajú škodce od koreňovej zeleniny. V polykultúre ich môžeme posadiť vedľa mrkvy, ale môžeme ich posadiť ako opakujúci sa element rôzne po záhone.
Bôbovité rastliny (leguminózy)
Bôbovité rastliny viažu zo vzduchu dusík a prostredníctvom svojich koreňov ho uvoľňujú do okolitej pôdy. Medzi najkrajšie bôbovité rastliny patrí kapucínka, ktorá má chutné kvety, ale aj krásne kvitnúci hrachor či fazuľa. Zo susedstva s nimi profituje nielen zelenina, ale aj ovocné kríky či stromy, po ktorých sa ťahavé bôbovité rastliny vedia šplhať. Všetko sú to letničky a rovnako ako zeleninu ich vysievame každú sezónu odznovu. Kapucínka vytvára dobré spoločenstvo s paradajkami, pokryje pôdu aby nevysychala, zásobí ju dusíkom a svojimi kvetmi nám obohatí napríklad paradajkový šalát.
Medzi leguminózy patrí aj veľa rastlín zeleného hnojenia. Vysievame ich na jeseň, na jar už len zapracujeme do pôdy v rámci prípravy záhonov na novú sezónu.
Aromatické rastliny a bylinky
Aromatické rastliny mätú svojou prenikavou vôňou škodce, odpudzujú ich a tým chránia ostatné plodiny pred ich inváziou. Mnohé z nich vieme využiť aj v kuchyni ako korenie alebo čaj. Kôpor a saturejka svojou výraznou vôňou odpudzujú vošky. Kôpor svojím vysokým kvetenstvom dokáže vniesť do záhonov ľahkosť a estetiku. Vysádzame ho skôr ako solitér alebo len v menších skupinkách. Koriander, mäta či šalvia odpudzujú vošky, šalvia aj mlynárika kapustového. Mäta a šalvia sú trvalky, preto ich treba vysadiť na miesto, kde s nimi budeme rátať najbližšie roky. Navyše obe tieto rastliny krásne voňajú a potešia nás aj v kuchyni.
Bazalka odpudzuje vošky a molice a tvorí ideálne spoločenstvo s paradajkami, uhorkami alebo paprikou.
Nechtík a aksamietnica odpudzujú pôdne parazity háďatká. Kvety nechtíka sú navyše jedlé, môžeme si ich usušiť na čaj alebo z nich pripraviť liečivú mastičku. Aksamietnica je kvetina záhrad našich starých mám, vídavame ju skoro v každej dedinskej záhradke. V záhone pôsobí rovnako ako nechtík, obe rastlinky sú tiež veľmi dekoratívne.
V permakultúrnych záhradách sa stiera rozdiel medzi okrasnou a úžitkovou časťou. Obe časti do seba zapadajú, prelínajú sa, ponúkajú rastlinám aj živočíchom biodiverzitu a kvalitný priestor pre ich zdravý vývoj. Záhrada, ktorá nie je striktne oddelená na jedlú a nejedlú časť, vnesie do prostredia dynamiku a poskytne nám veľa možností ako si dopestovať vlastnú potravu.
Zmiešané zeleninové záhony sa tak môžu stať výrazným estetickým prvkom a my si do záhrady môžeme zájsť nielen pre chutné jedlo, ale aj pre potešenie z vizuálneho zážitku.
Autorka text: Marianna Piršelová
Fotografie sú ilustračné. Zdroj: Unsplash.com a Pixabay.com
