Lokálnosť jedla

SPOLOČNOSŤ

Naša globálna ekonomika sa niekde v behu dejín pokrivila. Jeden príklad za všetky: sezónna zelenina. Je zvláštne, že v čase keď ľudia vypestujú vo svojich záhradkách krásne reďkovky, jediné ktoré nájdete na pultoch supermarketov sú napríklad z Nemecka, Talianska, či inej krajiny. Žiaľ, chyba je systémová a opätovný návrat k lokálnosti je vnímaný ako jej systémové riešenie. Mnohí sme živení pocitom, že napriek silnému vnímaniu tohto problému sme s týmto názorom osamotení, a že globálnu krízu vieme čiastočne ovplyvniť iba zmenou vlastného správania a zvykov. Negatívne dôsledky globalizácie však dnes už dosiahli také rozmery, že už nestačí byť iba osamelým vedomým etickým konzumentom, nestačí iba individuálne recyklovať či nakupovať oblečenie v sekáčoch. Systémová zmena, ktorá prinesie úľavu od záplavy negatív globalizácie si vyžaduje medzinárodné spoločenské hnutie mnohých proaktívnych ľudí – jednak v odolávaní voči spúšťačom sociálnej a environmentálnej deštrukcie a zároveň v obnovení lokálnych komunít, kultúr a miestnych ekonomík – vrátiť tak riadenie spoločnosti bližšie k spoločenstvám ľudí namiesto aktuálneho prenechania tohto iba pár jednotlivcom.

Práve zmenou našich vlastných zvykov spolu s lepším pochopením dejov v spoločenskom systéme, môžeme byť súčasťou väčšej spoločenskej aktivity, hnutia. Dlhotrvajúca zmena začína práve množstvom drobných činov jednotlivcov, ktorí sa navzájom prepájajú. Už aj malé úspechy posilňujú našu motiváciu a prinášajú príležitosť pre veľké komunitné projekty.

Jedlo je jednou zo základných potrieb ľudí. V súčasnosti je často skloňovanou témou správ a medziľudských rozhovorov. Kvalita a úpadok kvality jedla. „Výroba“ jedla na úkor prírodného prostredia. Potravinová sebestačnosť a potravinová bezpečnosť. Éčka, konzervanty, GMO (geneticky modifikované potraviny) ... A možno v budúcnosti čisto syntetické jedlo, stvorené nie pestovaním ale laboratórnym krížením. Ak sa vám takáto budúcnosť nezdá ako veľmi dobrý nápad, hnutie obhajujúce lokálnosť navrhuje konať nasledovne:

1. Jedno z významných riešení je komunitou podporované poľnohospodárstvo či iné spôsoby ako podporiť ekologické malé farmy a statky vo vašom regióne. Čo to je komunitou-podporované poľnohospodárstvo (community-supported agriculture) si môžete pozrieť vo videu: Tomáš Hajzler hovorí o CSA. V praktickej rovine to znamená, že si zistíte akých farmárov, maloproducentov máte vo svojej blízkosti a dohodnete sa s nimi, že si každoročne od nich vezmete napríklad dve vrecia zemiakov a aj si ich na jeseň predplatíte. Pestovateľ je takto v bezpečí, vie si riadne vyrátať, koľko čoho potrebuje dopestovať. Predíde sa tak plytvaniu potravinami a vy budete mať zaistené domáce zemiaky z farmy, s ktorej formou poľnohospodárstva ste spokojní. Ďalší spôsob je napríklad zistiť si, ktoré reštaurácie využívajú lokálne zdroje. Choďte sa najesť tam, kde podnik priamo hovorí o prepojení svojej stravovne s miestnou farmou alebo záhradou.

2. Vyberte si päť vami zvyčajne kupovaných potravín a začnite ich stabilne nakupovať od lokálnej farmy alebo producenta. Podporíte tak lokálnych výrobcov, miestnu ekonomiku a rozvoj lokálneho trhu. Na Slovensku existujú napríklad webstránky Predajzdvora.sk, ZeZáhorá, farmove.sk, Lokalnytrh.sk, (a určite aj ďalšie...) kde si môžete napríklad pomocou mapy zistiť akých predajcov akých produktov máte okolo seba, prípadne viete jednoducho vidieť, či potraviny, ktoré kupujte sú od slovenských lokálnych farmárov alebo zahraničných.

3. Či už ide o ekodrogériu alebo zeleninu, môžete sa so svojimi priateľmi, blízkymi a/alebo susedmi dohodnúť a začať nakupovať spoločne pre všetkých vo veľkom množstve. Ušetríte tak napríklad dopravu a baliaci materiál. A v konečnom dôsledku aj vlastný čas. Mnohé on-line predajne ekodrogérie ponúkajú produkty na predaj aj v napríklad 10l boxoch. O tom ako začať klub spoločného nakupovania jedla, sa môžete inšpirovať v americkom článku How to start a food buying club.

4. Môžete ísť ešte o krok ďalej a začať s vlastnou iniciatívou v predaji domáceho jedla: pečivo, mliečne výrobky, džemy... Kvalita masovo dostupných potravín v reťazcoch sa zhoršuje a tak i „vďaka tomu“ stúpa dopyt po domácich „skutočných“ výrobkoch. Ako na vlastnú produkciu potravín z právneho hľadiska, sa môžete dočítať napríklad v prezentácii organizácie Permakultura.sk: Predaj z dvora.

5. Vedeli ste, že trávniky vznikli ako súčasť šľachtickej značky „mám dosť peňazí a preto si môžem odvoliť plytvať pôdou na zelené nič“? Trávniky zažili obrovskú slávu v dvadsiatom storočí, keď nastala obrovská produkcia osív, hnojív, pesticídov a
herbicídov. Zaujímavosťou je, že v roku 1990 ľudia v USA utratili 25 miliárd dolárov za starostlivosť o trávniky. Negatívnou správou je tiež, že za pesticídy sa utratilo takmer 5,25 miliardy. Ak teda máte trávnik, premeňte ho (celý alebo jeho časť) na
jedlý trávnik, plný byliniek a jedlých rastlín či – ešte lepšie - na organickú zeleninovú záhradu. Niet nad vlastnú zeleninu a ovocie. V USA dokonca vzniklo hnutie Jedlo, nie trávniky! (Food not lawns), ktoré sa snaží o pestovateľskú a environmentálnu osvetu a podporuje ľudí aby vynakladali svoju energiu a zdroje (často neobnoviteľné) zmysluplným a efektívnym spôsobom.

6. Ak máte kus zeme ale nechcete, nestíhate na ňom záhradníčiť a leží úhorom, ponúknite ho na prenájom miestnemu farmárovi alebo chovateľovi zvierat. Alebo niekomu, kto by rád pestoval vlastnú zeleninu a ovocie. Nájomné sa vám môže
vyplatiť v zdravých vajíčkach alebo v čerstvej zelenine. Napríklad na sociálnych sieťach, na bazos.sk, na nástenke obecného úradu...

7. Ak by ste radi záhradníčili ale nemáte pozemok, opýtajte sa priateľov, susedov, miestnej samosprávy. Možno niekto má kus zeme, ktorý by vám rád poskytol. Alebo sa môžete stať súčasťou miestnej komunitnej záhrady. A ak u vás žiadna neexistuje, založte jednu. Nájdete ich už vo viacerých slovenských mestách. Ako taká záhrada funguje si môžete prečítať napríklad v blogu o komunitných záhradách. Niekoľko komunitných záhrad funguje v Bratislave a ďalšie nájdete v Nitre, Trnave alebo Košiciach. Dohodnite sa na prehliadke a naberte inšpiráciu.

8. Ďalšia aktivita, do ktorej sa môžete zapojiť alebo s ňou začať je pretváranie opusteného miesta vo vašom meste alebo obci na funkčnú potravinovú záhradu, jedlý les, v neposlednom rade hoc len na príjemné miesto pre piknik. Dobrým príkladom môže byť pretvorenie prázdnej zelenej plochy napríklad na jedlý park. Jeden taký vzniká v Ružinove vďaka iniciatíve miestnych občianskych združení. Môžete si prečítať aj motivujúci príbeh mládeže amerického mesta Richmond, ktorí vzali iniciatívu do vlastných rúk a začali na školách pestovať zeleninu.

9. Zbierajte ovocie, ktoré nikomu nepatrí, napríklad orechy zo stromov popri cestách. Samozrejme si najprv zistite vlastníkov, prípadne ich požiadajte o povolenie. A tiež si overte, či nebolo jedlo ošetrované chemickou cestou, alebo sa nenachádza na príliš frekventovaných cestách. Do aktivity môžete zapojiť aj ďalších ľudí. Ak to má zmysel – môžete zorganizovať komunitnú oberačku. Ak úplne neviete ako na to, môžete si prečítať anglicky napísanú príručku komunitnej oberačky

10. Na Slovensku má veľkú tradíciu zber byliniek a hríbov. A aj to je jeden z dôležitých bodov potravinovej sebestačnosti a slobody - naučiť sa zodpovedne zbierať, upraviť a využiť divé bobule, rastliny, hríby, ktoré ste našli divočine alebo pri obývaných sídlach. Ak sa chcete naučiť viac, môžete skúsiť nakontaktovať miestnych bylinkárov a bylinkárky, možno vám môžu pripraviť poznávaciu prechádzku. Alebo sa na sociálnych sieťach pridajte do skupín, ktoré prepájajú nadšencov zberu a liečenia bylinami, zberu hríbov alebo iných plodov, napríklad Huby a hubári. Zaujímavé informácie o využití divých bylín nájdete na webstránke Divoke.sk.

11. Ak môžete, zdieľajte časť svojej úrody – či už nazbieranej alebo vypestovanej. S blízkymi, priateľmi, susedmi alebo aj s miestnymi iniciatívami. Ak ste producentom jedla alebo majiteľom predajne s potravinami, potraviny, ktoré sa nepredali alebo hrozí, že sa nepredajú a sú požívateľné, darujte Potravinovej banke Slovenska, občianskym združeniam alebo charitatívnym organizáciám, ktoré pomáhajú sociálne slabším ľuďom. Potravinová banka Slovenska je združenie, ktoré zhromažďuje zadarmo potraviny, skladuje a prideľuje ich humanitárnym alebo charitatívnym organizáciám, ktoré poskytujú potravinovú pomoc ľuďom v núdzi. Činnosť potravinovej banky spočíva v darovaní a rozdeľovaní a jej práca sa opiera o dobrovoľnú bezplatnú pomoc a darcovstvo. Náklady na distribúciu prebytočných potravín znáša potravinová banka (www.pbs.sk). Vytvoriť si však môžete aj vlastné projekty na darovanie nepredaných a požívateľných potravín. Sociálne slabších ľudí v našej spoločnosti pribúda. Im pomôžete a potraviny neskončia na skládkach odpadov. Môžete si vytvoriť i diskontné obchody.

12. Založte „komunitnú komoru“. Jednou z takýchto iniciatív je napríklad aktivita Freedge (voľne preložené ako slobodná chladnička). V zásade ide o verejne prístupnú chladničku, zvyčajne niekde na ulici, do ktorej sa vloží darované jedlo. Cieľom je ako pri akýchkoľvek darovacích iniciatívach, pomôcť tým, ktorí nemajú dostatok prostriedkov ani na zabezpečenie takej základnej potreby ako je jedlo. Ako neplytvať jedlom je aj témou slovenského občianskeho združenia Free Food (Slobodné jedlo).

13. Založte semennú knižnicu/ semennú banku – katalogizujte svoje semená a ponúknite ich iným. Dopestovať si vlastnú zeleninu a ovocie je výborná vec. A zväčšiť potravinovú sebestačnosť ide ešte viac uchovávaním a vymieňaním si
vlastných semienok. Pozrite napríklad FB skupinu Semená, priesady, sadba, planty - výmena, darovanie.

Podporte lokálne zdroje jedla

Pestujte jedlo na svojom pozemku

Zaobstarajte si lokálne jedlo zadarmo

Zdieľajte úrodu