Spojenie slov dážď a záhrada znie krásne. Privriem oči a som v rajskej záhrade, počujem ako prší, cítim, ako mi voda steká k nohám. Rastliny a pôda sa môžu nabažiť dažďa.

Dažďová záhrada je jeden z dizajnérskych prvkov pri práci s vodou v permakultúrnom dizajne. Pracujeme s energiou vody tam, kde vzniká. Ak potrebujeme, zadržíme vodu na inak suchom pozemku alebo odvedieme, odvodníme miesto, ktoré musí ostať suché, predovšetkým okolie stavieb. Dažďová záhrada zastaví dažďovú vodu, rozprestrie ju na širšej ploche a napomôže vsiaknuť prefiltrovanú do podložia. Je to plne funkčný prvok na pozemku, ktorý môže byť zároveň krásny. Až tak krásny, že sa stáva módnym hitom.

Dažďové záhrady môžeme vybudovať v rôznych typoch prostredia, na vidieku, v meste, na rovine aj v miernom svahu. Už pri samotnom projektovaní si uvedomujeme niekoľko funkcií tohto prvku: pôsobiť esteticky, spomaliť odtok, zadržať a vracať vodu do malého vodného cyklu, absorbovať a filtrovať, zlepšiť mikroklímu urbanizovaného  prostredia, dopĺňať rozsiahlejšie vodné systémy ako jeden z finálnych vsakovacích prvkov, zachytávať polutanty z prostredia.

Prší všade, ale nie vždy a všade rovnako. Ani pôda pod nohami nie je všade rovnaká. Preto pri dizajnovaní dažďovej záhrady postupujeme podľa týchto 4 krokov:

  • Mapovanie priestoru a možností
  • Analýza vsakovacej schopnosti pôdy
  • Návrh terénnych úprav
  • Návrh výsadby

Mapovaním zisťujeme, odkiaľ budeme dažďovú vodu zberať: strechy (aj zatrávnené), kde sledujeme aj umiestnenie zvodov, chodníky, parkoviská, terasy, nádvoria, manipulačné spevnené plochy, príjazdové cesty, bezpečnostné prepady jazierok, nádrží.

Analýzou pôdy v tomto prípade rozumieme vsakovací test: vyhĺbime jamu 20x20cm do hĺbky 40 cm, nalejeme do nej vodu do výšky 20 cm a sledujeme na priloženej označenej latke rýchlosť vsakovania. Všetka voda by mala vsiaknuť minimálne do 72 hodín. V piesčitom, veľmi vhodnom podloží voda vsiaka rýchlosťou viac ako 12 cm/24 hodín (viac ako 0,5 cm/hod.). V hlinitej pôde bude rýchlosť vsakovania pomalšia – iba 5 -12cm/deň (0,3-0,5 cm/hod.), ale aj v tomto prípade je podložie vhodné na vybudovanie dažďovej záhrady. Pozor si musíme dať v ílovitej pôde, pretože ak je rýchlosť vsakovania menšia ako 0,3 cm/hod., podmienky nie sú vhodné a budeme potrebovať na dno štrk. V prípade, ak do 72 hodín nevsiakla všetka voda, znamená to, že toto podložie je úplne nevhodné pre vybudovanie dažďovej záhrady a vodu budeme musieť odviesť iným spôsobom.

Získanú informáciu o podloží  potrebujeme aj pri výpočte plochy záhrady: v prvom prípade budeme počítať s plochou 15 % z pôdorysu strechy alebo spevnenej plochy, z ktorej vodu odvádzame. V druhom prípade – hlinitá pôda – budeme potrebovať plochu 20-30 % a pri ílovitej pôde bude plocha dažďovej záhrady až 50 % z celkovej plochy, z ktorej vodu zberáme.

Plochu sme si vypočítali, rozdelíme ju na 3 zóny. Najhlbšia zóna je v strede, zvyčajne to býva 30-50 cm, úroveň sa mierne dvíha a okrajová, plytká zóna je iba 10 cm pod úrovňou okolitého terénu.

Pre permakultúrneho dizajnéra až teraz prichádza priestor pre kreativitu. Výpočty máme, „povolenie od pôdy“ máme, teraz ide o správne umiestnenie, prácu s terénom, s okrajmi, výškovým zameraním prítoku a bezpečnostného odtoku, zohľadňujeme blízkosť stavieb, každý detail. Pretože voda je voda, je to živý živel, je to prúdiaca energia. Spolupracujme, nech plynie.

Na koniec to najlepšie. Výber rastlín. Nie je striktne daný, ako by si mnohí mysleli. V zásade ide o rastliny pobrežných zón a rastliny s veľkou ekologickou valenciu (také, ktoré znesú zatopenie na pár hodín, či dní a sucho aj na niekoľko týždňov, sú odolné a nenáročné). Z tejto širokej škály si už podľa vkusu môžeme vyberať kosatce, alchemilky, echinacey, pakosty, ľaliovky, persicarie, ligularie, liastris, ale aj sitinu, proso, smlz, bezkolenec, paprade.

Ak sa vám máli, poprezerajte si výber kríkov:  Coryllus, Sambucus, Magnolia, Hydrangea, Amelanchier, Spirea, Rhododendron, Cytissus, Cornus ... A stromov: Betula, Salix, Celtis, Caragana, Picea glauca, Pinus mugo, Pinus ponderos.

Pre inšpiráciu pripájame útržok videozáznamu z workshopu Celoročný kurz o vode: Mokrade a dažďové záhrady

Baví vás dizajnovanie? Mňa veľmi. Mám pre vás ešte čerešničku na torte. Školské dažďové záhrady sú výzvou pre každého, kto miluje deti a mládež. Môžu byť ukážkou, výkladnou skriňou v téme klíma, sukcesia, biodiverzita, doslova učebňou v prírode. Návrh a vybudovanie dažďovej záhrady je udalosťou, do ktorej môžeme vtiahnuť celú školskú komunitu vrátane rodičov a starých rodičov. Okrem environmentálnych tém posilňujeme spoločenskú konverzáciu, informovanosť, zapojíme financie (ušetrené peniaze na poplatkoch za odvedenú vodu), získame manuálne zručnosti, kondičku. Ak pri práci zmokneme, bude to adrenalín a smiech.

Výsledkom bude radosť a nádherná, kvitnúca a voňajúca dažďová záhrada.

 

Autorkou textu je Paulína Urdová, lektorka Školy permakultúry a permakultúrna dizajnérka (V rámci Celoročného kurzu o vode webinár Mokrade a dažďová záhrada, ďalej webinár Ako (ne)kompostovať, webinár Záhrada na balkóne, webinár Jedlý živý plot, záhradnícky seriál Budúca úroda už teraz a ďalšie).
Fotografie posyktli: Paulína Urdová, Zuzana Pfeifer Skurková, Jana Šimončičová