Poďme na to zoširoka. Čo je záhrada? Podľa výkladového slovníka je to vyhradené plánované miesto, ktoré určitým spôsobom kontrolujeme, prispôsobujeme, meníme v závislosti na našich predstavách a potrebách. Vytýčením hraníc záhrady na seba berieme zodpovednosť za tento kúsok sveta.
Ak už niečo na tomto území robíme, ak už zasahujeme, tak presne treba vedieť prečo, a aký to má vplyv na okolie. A presne o tom je permakultúra. Je to detailne do hĺbky premyslený dizajnový systém so svojimi etickými zásadami. Vždy berie do úvahy vplyv na Zem, na ľudí a na budúcnosť, čiže neplytvá zdrojmi a limituje spotrebu. Permakultúra si cení život vo všetkých jeho formách.
Mnohí, keď počujú permakultúra, povedia: “Áno, poznám, to je to, kde nerobím nič.” A svojim spôsobom majú pravdu. Základné pravidlo pretvárania a prispôsobovania záhrady našim potrebám je “Najprv nerob nič, pozoruj!” Novú plánovanú záhradu je ideálne najprv dôkladne spoznať, čo a ako sa v nej deje počas celého roka priebehom všetkých ročných období. To isté pravdaže platí aj pre zabehnutú záhradu. Pozorovať.
V tomto článku sa zameriame na vodu v záhrade. Uvedomme si však, že voda je len jedna časť celku, že vo svete nič nefunguje samostatne, všetko na niečo vplýva a niečím je ovplyvňované. Vždy ide o vzájomné vzťahy, či už kladné alebo záporné. Ak ich poznáme, ak ich vypozorujeme, vieme ich zužitkovať vo všeobecný prospech všetkých zúčastnených.
Na pozorovanie vody v záhrade je zvlášť vhodný čas koniec zimy a začiatok jari. Hoci chceme vedieť o vodných a vlhkostných pomeroch počas celého roka, v tomto období sa ukazujú najvýraznejšie. Ako sa záhrada správa, kde sa najdlhšie drží sneh, kde sa najskôr vysuší, kde ostáva najdlhšie blato. Kde je najdlhšie zamrznutá zem, či naopak, kde sa najskôr zohreje. Spomeňme si, kde nám vadilo mokro, keď sme išli do kôlne alebo na kompost, kde sme mali problém s kopou snehu pri odhŕňaní, kde sa najdlhšie držali mláky. Zapisujme si svoje pozorovania. V lete, keď je všetko v pohode, si na mnohé nespomenieme. Podľa zápiskov si neskôr vieme naplánovať nápravu aj celý dizajn.
Čo sa zápiskov týka, poriadne sa zamyslime a zapíšme si do prehľadnej tabuľky: Na čo má naša záhrada slúžiť, čo od nej chceme, ako ju chceme užívať. Aké rastliny, zvieratá, udalosti a štruktúry (drobné stavby, spevnené plochy a pod) by sme v nej chceli? Je veľmi dôležité presne si to zadefinovať. A nielen pre súčasnosť, ale aj s ohľadom na budúcnosť, z malých detí budú dospelí, z maminky babička. A chceme vedieť predstavy, potreby a želania všetkých užívateľov záhrady. Z týchto poznatkov a z údajov zistených pozorovaním nám potom prirodzene vyplynie, čo všetko treba v našom pláne zohľadniť a čo všetko do plánu zahrnúť.
Pri vodných systémoch mnohokrát ide o pevné štruktúry, ktoré vyžadujú stavebné, výkopové a rôzne remeselné práce. V zabehnutej záhrade to nie je jednoduché meniť, preto si všetko dopredu premyslime a zvážme. A ak už chceme meniť zabehnuté, pozrime, či existujúce prvky vieme zahrnúť do nového dizajnu.
V permakultúrnom dizajne nejde iba o zachytenie dažďovej vody do suda na poliatie smädných rastlín. Permakultúra hľadá vzájomné funkčné vzťahy a súvislosti všetkých prvkov a dejov. Voda je energia. V permakultúre chceme energiu čo najdlhše uchovať u nás, ideálne ju nechať kolovať bez toho, aby z nášho pozemku odišla.
V prvom rade hľadajme zdroj, ako a odkiaľ voda prichádza alebo môže prísť na náš pozemok. Najbežnejšie ju pravidelne kupujeme od dodávateľa vody. Iným zdrojom je studňa, kde je potrebná len prvotná väčšia investícia pri vykopaní. Maximálne efektívnymi zdrojmi sú prameň, prirodzený vodný tok a priamo z neba dážď.
V druhom kroku sledujme, čo sa ďalej u nás s vodou deje. Možno máme systém, ktorý vodu spotrebúva a hneď, ako príde zo zdroja, odchádza od nás bez využitia alebo po jednorázovom použití. Napríklad splachovacia toaleta alebo odkvap priamo do kanalizácie. Tomuto sa v permakultúrnom dizajne chceme v maximálne možnej miere vyhnúť. Hľadáme riešenia, ktoré energiu vody uchovajú, nechajú kolovať alebo znovavyužijú. Môžme tiež vodu odchádzajúcu z jedného systému poskytnúť inému systému ako zdroj. Tu pomôže, keď si uvedomíme, kde všade voda odchádza z nášho pozemku alebo kde končí jej kolobeh bez možnosti ďalšieho využitia. A uvažujme, kde a ako vieme vode do cesty vsunúť čo najviac vodných systémov alebo v rámci jedného systému použiť vodu opätovne. Neobávajme sa konzultovať naše nápady s odborníkmi, overme si funkčnosť nášho riešenia ešte pred zrealizovaním. Do vodného systému zaraďme aj dom, ktorý je v prevažnej väčšine prípadov integrovanou súčasťou alebo bezprostredným susedom záhrady.
Pred samotným dizajnovaním je nutné poznať, pohľadať na internete alebo sa popýtať v okolí: aké je priemerné ročné množstvo zážok v mojej oblasti, koľko milimetrov zrážok padne počas prívalového dažďa, aká je hladina spodnej vody, z ktorej strany najviac fúka vietor, v akej som nadmorskej výške, aké je podložie a pôda, drží sa v nej voda dlho alebo rýchle odíde? A veľmi dôležitá vec, aký je sklon pozemku. Veď prirodzenou vlastnosťou vody je, že tečie smerom nadol.
Nestačí poznať len svoj pozemok. Pozrime sa aj za jeho hranice. Čo môžme v dizajne zužitkovať a čomu môžme predísť. Nepritekajú ku nám z vedľajšieho poľa nechcené postrekové látky, nehrozí odtiaľ príval blata? Kam odteká voda z cesty? Chceme si uchovať výhľad smerom, kde sa po daždi objavuje dúha? Môžeme po dohode so susedom zachytiť dažďovú vodu z jeho strechy? Nespôsobuje mu škodu voda odvedená z môjho pozemku? Všetko toto má vplyv na dizajn záhrady. Nedá sa uvažovať cez kopirák, že ako u kamaráta, tak aj u mňa. Aj keď by sme boli v rovnakých podmienkach, nemáme rovnaké želania a požiadavky na užívanie záhrady. Dobrému dizajnu predchádza takýto malý výskum, na jeho základe viete poprepájať jednotlivé prvky do viacfunkčných celkov, ktoré sa budú vzájomne podporovať a spolupracovať a to oceníte neskôr na vašej ušetrenej energii. A ocení to aj príroda, keďže svoje zámery a zásahy premyslíme do dôsledkov.
Tak až teraz prichádza na rad samotné dizajnovanie. Ideálny dizajn vody by bol, ak by sme v ňom pitnú vodu používali len na pitie a varenie, nepoužívali ju na nič iné. Snažme sa vo svojom dizajne ku tomuto ideálu čo najviac priblížiť, dajme si túto ideu pred všetky naše doterajšie zápisky, poznámky či priania. Viete, že podľa štatistiky použijeme na splachovanie toaliet 60 litrov pitnej vody na osobu denne? Určite myslime vo svojom dizajne na umiestnenie suchej či separačnej toalety. Nepotrebuje vodu na splachovanie a oceníme ju, keď pri pobyte v záhrade nebudeme musieť pri každej potrebe utekať do domu. V dnešnej dobe nie sú separačné toalety raritou ani v interiéri.
Vezmime si svoje zápisky, pozrime sa na priania a potreby jednotlivých užívateľov záhrady a posúďme, či sú možné vzhľadom na danosti pozemku. V rámci permakultúrneho postoja “Spolupracuj, nebojuj s prírodou” nebudeme napríklad umiestňovať sukulentnú záhradu na zamokrenom pozemku, môžme pre ňu vytvoriť vyvýšený suchý záhon zo sute a štrku, ktorý sme získali a zároveň upratali po stavebnej rekonštrukcii. Ak nám niekde stále stojí voda, nevysušujme ju nasilu, navrhnime tam mokraď alebo jazero či rybník, pričom myslime na to, ako a kde využijeme vykopanú zeminu.
Pri samotnom navrhovaní veľmi pomôže, keď si úplne živo predstavíme hotovú záhradu, ako v nej trávime čas, robíme vysnívané ale aj pre chod záhrady nutné činnosti. A to nie je len grilovanie či pitie kávičky pod čerešňou. To sú aj zablatené čižmy a zablatený pes pred dverami do domu, aj zabudnutá krhla na polievanie na druhom konci veľkej záhrady, či zamrznutá voda pre hydinu. Pri návrhu myslíme aj na to, čo nechceme aby sa dialo a ako tomu predchádzať.
Môžme si predstaviť záhradu ako svoj dom: obývačku, spálňu, kuchyňu, špajzu, kúpeľňu, detskú.
Predstavme si, ku čomu všetkému vodu potrebujeme. Pitnú vodu na uvarenie spomenutej kávičky či vodu na umytie grilu a šáločky. Odkiaľ táto voda na dané miesto príde a kam po použití odtečie? Do zeleninového záhonu? Hľadajme prierezom všetkých ročných období logické prepojenie a vzájomne výhodné umiestnenie týchto potrieb a činností čo najbližšie ku sebe a ku zdroju vody. Samozrejme, to, čo používame alebo obhospodarujeme každý deň, to dáme čo najbližšie možne ku domu, aby sme sa zbytočne nenachodili. A myslime aj na to, že keď prší, aby sme ku strategickým miestam nechodili v blate.
Bylinková špirála je tiež krásna ukážka hospodárenia s vodou, kde v rôznych výškach špirály v kombinácii so svetovou stranou vytvárame na jednom mieste priestor pre sucho- aj vlhkomilné rastliny.
Vyvýšený záhon na niektorých polohách neprináša požadovaný efekt, v niektorých suchých lokalitách je výhodné práve naopak, zapustiť záhon trochu pod úroveň terénu kôli udržaniu vlahy ako vo vaničke.
Dažďová voda je vynikajúca na polievanie rastlín. Koľko jej potrebujeme? Koľko sme schopní zachytiť? To všetko sa dá vypočítať. Zavisí od plochy strechy, množstva zrážok, akú plochu ako dlho potrebujeme polievať. Tu je veľmi veľa možností, nadzemné, podzemné nádrže, sudy pod odkvapom, rozvody v zemi, závlaha.
Ako môžme spojiť rôzne činnosti spojené s potrebou vody? Dažďovú vodu zachytíme tesne pod strechou, prípadne v hornej časti spádovitého pozemku, využijeme samospád, ak sa nedá inak, použijeme čperpadlo. Skôr ako ňou polejeme rastliny, môžme jej do cesty postaviť záhradnú sprchu so solárnym ohrevom, umývadlo, “brouzdalište” pre deti, priestor na umývanie zeleniny, náradia, topánok, psa, kúpaciu vaničku pre kačky, napájadlo… Fantázii sa medze nekladú, je vítaná. Čo nezachytíme do nádrže, môžme pustiť do dažďovej záhrady, doplniť jazierko alebo terénnymi úpravami nasmerovať ku ovocným stromom.
Aj voda ako odpad z domu, ak nie je zmiešaná so splachovacou vodou z toalety, môže byť zdrojom pre záhradu. Ako ju vieme využiť? Vetrolam, jazero či rybník výrazne ovplyvňujú vodný a teplotný režim na pozemku. Ako ich správne navrhnúť a zrealizovať? Kúpacie jazero áno alebo nie? Veľa otázok. Tak ako keď sme na začiatku robili prieskum, tak sa ich aj pri samotnom dizajnovaní vynára množstvo. Z načrtnutých tém vidno, aký široký záber má voda v permakultúrnom dizajne. Na dôkladné zvládnutie témy vody v záhrade i v krajine ponúka Škola permakultúry celý kurz. Ucelené informácie a vedomosti získate na Celoročnom kurze o vode.
Autorka textu: Sveťa Kuzderová
