Svet okolo nás vnímaný skrz našu každodennosť môže nadobúdať dojem akejsi samozrejmosti. Fádnosti, ktorú intiutívne chápeme, avšak nie vždy si uvedomujeme ohromné dejisko javov, ktoré sa za ňou skrývajú. V záplave povinností a informácií sa však skúsme nachvíľu zastaviť a žasnúť nad obyčajnou myšlienkou, že vôbec niečo je.
Celý tento fascinujúci príbeh – že vôbec niečo je – začal pred 13,7 miliardami rokov Veľkým Treskom. V tomto okamihu vzniklo všetko – priestor, energia, hmota, ako aj samotné plynutie času. Nasledovali búrlivé udalosti vzniku atómov, chemických prvkov,... Náš vesmír sa vyvíjal a postupne ochladzoval... vznikali hviezdy, planéty, galaxie,... Nebyť celého tohto procesu, nie sme tu ani my. Po spomínaných 13,7 miliardách rokov vyzerá aktuálny „stav“ pozorovateľného vesmíru takto: 100 miliárd galaxií, pričom každá obsahuje 100 miliárd hviezd a nespočetné množstvo planét! (Pri tejto informácii sa zároveň natíska myšlienka, že je veľmi nepravdepodobné, aby sme boli vo vesmírne sami.)
Posuňme sa ďalej v čase. Pred 4,7 miliardami rokov z obrovského mračna prachu a plynu vzniklo Slnko – hviezda priemernej veľkosti spaľujúca vodík, ktorá má polovicu života za sebou. Každú sekundu premení „naše“ Slnko 700 miliónov ton vodíka na 695 miliónov ton hélia. Vďaka tomu môžeme existovať aj my.
Naša planéta Zem sa sformovala z disku obiehajúceho Slnko. Pred 4,3 miliardami kilometrov povrch Zeme pokrývala roztavená láva a nad ňou sa vytvorila atmosféra. Pred 4 miliardami rokov natoľko klesla teplota, že vodná para sa zrážala do kvapôčiek vody a pršalo niekoľko miliónov rokov.
Úplným prvopočiatkom života sú pôvodné samoreplikujúce sa systémy, ktoré boli tvorené molekulami nukleových kyselín. Príbeh evolúcie – alebo ako by povedal Richard Dawkins „najväčšej show pod Slnkom“ určite poznáte. Najstaršie známe horniny majú približne 4 miliárd rokov, skameneliny prvých mikroorganizmov 3,9 miliárd rokov. Pred miliardou rokov vzájomná spolupráca rastlín produkujúcich kyslík spôsobila úžasnú zmenu atmosféry planéty. Mnohobunkové organizmy vznikli pred 570 miliónmi rokov, stavovce pred 520 miliónmi rokov. Pred 500 miliónmi rokov sa vytvorila súvislá pevnina známa pod názvom Pangea. Pred 150 miliónmi rokov sa začala rozpadať na jednotlivé kontinenty. Avšak prvé 4 miliardy rokov od vzniku života na Zemi boli dominantnými organizmami mikroskopické modrozelené riasy, ktoré pokrývali oceány. Len pred 600 miliónmi rokov došlo k rozširovaniu nových foriem života. A postupne, pomaly, malými krôčkami vznikla všetka tá rôznorodá nádhera rastlín a živočíchov. Vrátane nás samých. Od prvých rýb, prvých stavovcov, prvého hmyzu, obojživelníkov, prvých stromov, plazov, kvetov, vtákov, primátov... A pred menej než 10 miliónmi rokov sa objavujú prvé ľuďom sa podobajúce bytosti. Pred 8 miliónmi rokov do doby pred 5 miliónmi rokov sa v Afrike vyvinuli predkovia človeka. Prvé nálezy Homo sapiens, ku ktorému patrí moderný človek, sú datované do obdobia pred 400 000 rokmi. A celý tento krásny, elegantný proces je udržiavaný v prevádzke hviezdou vzdialenou 150 miliónov kilometrov ďaleko.
Či už samotný vznik vesmíru, vznik Slnečnej sústavy a Zeme, vznik života a s ním aj človeka sú fascinujúcimi príbehmi, ktoré nám našepkávajú chrániť to, čo vznikalo milióny a milióny rokov. Práve my – ľudia 21. storočia môžeme všetky tieto javy nielen poznávať, ale našou činnosťou a myslením musíme prevziať zodpovednosť. Pohľad do vesmíru – do nesmiernosti priestoru a času – nás nabáda o to viac vnímať našu krehkosť, našu závislosť na malej bledomodrej bodke plaviacej sa v kozmickom oceáne. Náhradný domov nemáme.
Zem je maličká a krehká planéta. Má len 12 756 km v rovníkovom priemere a od Slnka je vzdialená 150 miliónov kilometrov. Sme závislí na nej, na jej pôde, na vode, na tenučkom páse atmosféry, ktorý je našim jediným domovom. Existujú planéty, na ktorých nikdy nevznikol život. Existujú planéty, ktoré boli ruinované a bombardované kozmickými katastrofami. My sme tu, sme nažive a naša ďalšia budúcnosť je v našich rukách.
Myšlienkami a úvahami o kozmológii, vzniku Zeme, evolúcii,.. sa dostávame k základným permakultúrnym princípom – starostlivosťou o Zem, o všetkých jej obyvateľov, a teda aj o nás samých. Keď sa budete rozhliadať okolo seba, pripomente si všetky tieto príbehy, ktoré stoja za každou maličkosťou okolo nás. Prieskum kozmu je cestou, na ktorej objavujeme aj samých seba. Štúdium kozmu nám dáva ten najširší možný kontext.
"Človek je... nerozlučne spojený so všetkou realitou, známou aj nepoznateľnou... s planktónom, trblietavým svetielkovaním na mori, rotujúcimi planétami a rozpínajúcim sa vesmírom - to všetko zväzuje dovedna pružný motúz času. Začas sa patrí vzhliadnuť od prílivového jazierka k hviezdam a potom sa znova k tomuto jazierku vrátiť."
John Steinbeck
Autorka textu: Viktória Zemančíková
Atmosféra Zeme a Mesiac z Medzinárodnej vesmírnej stanice ISS. Zdroj: NASA.
Fotografia je výsledkom 10 ročnej práce Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu a je jednou z najkrajších fotografií vôbec. Zachytávajúc maličkú časť zdanlivo prázdnej oblasti na oblohe, odhaľuje tisíce galaxií. Jedná sa o najhlbší obraz vesmíru, aký bol nasnímaný. Zdroj: NASA.
