Tradičná bylinková špirála

Bylinková špirála je typickým a veľmi výrazným prvkom permakultúrneho dizajnu. Častokrát sa považuje až za taký symbol a hlavne začínajúci permakulturisti sú presvedčení o tom, že bez špirály ich záhrada nebude permakultúrna 🙂 Jej zmysel však netkvie v tom, že ju každý musí mať, ale skôr v tom, že ju každý musí pochopiť.

Špirála je nádherným znázornením širokého spektra mikroklím, ktoré vieme získať na relatívne malej ploche a pri relatívne malých terénnych úpravách. Naschvál píšem relatívne, lebo pre každého a pre každý pozemok to môže znamenať niečo iné. Pokúsim sa to vysvetliť…

Základné fyzikálne princípy sú v podstate jasné:
– práca so slnkom – rôzne svetové strany, tieň, ktorý tvorí špirála sama o sebe
– práca s vodou – čím vyššie, tým suchšie
– práca so vzduchom – vrchol je najviac vystavený vetru, nižšie poschodia sú rôzne kryté
– práca s pôdou – keďže ju celú cielene budujeme, vieme si prispôsobiť pôdu potrebám jednotlivých rastlín

A teda aká je tá správna veľkosť špirály? Veľmi záleží na podmienkach vo vašej záhrade a aj koľko materiálu máte k dispozícii. Kde je dosť vlhko a potrebujete poriešiť hlavne presychajúci priestor pre stredomorské bylinky, zafunguje aj maličká špirála. Najčastejšie ju vidíme s priemerom pod dva metre, tak že sa dá celá dosiahnuť zo zeme. Ale ak chcete naozaj naplno využiť jej potenciál, mala by mať priemer cez štyri metre. Sepp Holzer dokonca odporúča až 6 metrov širokú pochôdziu špirálu. Takýto prvok je už naozaj neprehliadnuteľný a zrejme viac než do súkromnej záhrady sa hodí na školský dvor, alebo iné podobné miesto, kde bude slúžiť nielen na pestovanie, ale hlavne na vzdelávanie.

Keď sa k takejto veľkej špirále dostanete a budete si ju môcť dlhodobejšie obzerať a študovať aké všetky rôzne  jemné nuansy rastlinám poskytuje a ako rýchlo na každú miniatúrnu zmenu oni zareagujú, až vtedy pochopíte jej význam. A keď si začnete uvedomovať tie jednotlivé mikroklímy a čo ich spôsobuje, ľahko zistíte, že ani špirálu ako takú nepotrebujete. Že obdobne so slnkom a vodou môžete pracovať pomocou najrozličnejších terénnych úprav vo svojej záhrade, ktoré budú oveľa viac vyhovovať jej celkovému konceptu. Lebo akokoľvek kultová špirála je, je jasné že je to veľmi výrazný dizajnérsky prvok, ktorý nemusí vždy korešpondovať zo zvyšok pozemku. A v permakultúre sa oveľa viac cení kreativita než kopírovanie ?.

Ak ste zvážili všetky pre a proti a stále ste rozhodnutí, že špirála je to pravé orechové (alebo šalviové?) čo vo svojej záhrade potrebujete, rozmyslite si, čo v nej chcete pestovať. Aj ja som prešla fázou, že som zháňala na internete presný výsadbový plán a čoskoro som zistila, že to tiež nefunguje. Prvý problém bol koriander, ktorý ma nikto nedonúti zjesť ?. Ďalším typickým odporúčaním je rozmarín na vrchol. Všetci však vieme že udržať u nás rozmarín cez zimu je celkom veda. Takže áno, môže byť, ale celá špirála musí byť na chránenom záveternom  mieste. Potom, prakticky všade zakresľujú medovku. Z dlhodobého hľadiska je to jasný víťaz. Tej je jedno aká je mikroklíma na danom stanovisku – berie všetko.

Takže poďte na to skôr tak, že si spíšete čo všetko doma jedávate a potom si rastlinky raďte podľa toho koľko slnka a vlahy potrebujú. Stedomorské na južnú stranu, naše domáce sa uspokoja s menšou dávkou priameho slnka, ale poteší ich viac vlahy. Východná strana je prirodzene vlhkejšia než západná. No a tradične na najnižšom bode sa nachádza jazierko, alebo aspoň väčšia nádoba s vodou zapustená do zeme.

Až teraz sa môžeme pustiť do jej budovania. Celkom isto sa posnažíme zúžitkovať materiál, ktorý už máme. Tu pokojne využite hoci aj stavebnú suť do základov, nemusíte sa báť. Práve to zaistí drenáž potrebnú pre stredomorské rastliny. Dôležité rozhodnutie je aj z akého materiálu vytvoríme spevnenie okraju špirály. Najčastejšie je to kameň – je ho všade dosť a najviac nás priblíži k vytúženému cieľu. Druhou voľbou je drevo. Tu si uvedomme, že oveľa viac drží vlahu, takže odporučiť ho môžeme len do naozaj vysychavého prostredia. Častokrát vidím aj „dizajnovky“ z tehál, gabionov či dokonca betónových tvárnic. Tam už by som polemizovala o tom či sú to ešte permakultúrne prvky a celkom iste aj o ich funkčnosti (Klasická tehla z nejakej búračky – na daždi a mraze sa začne rozpadať a o pár rokov by ste museli celú špirálu opravovať. Gabiony – možno ak vám ostali, ale tiež ak sú v priamom kontakte s pôdou, výrazne im skracujete životnosť. Betónové tvárnice – prehrievajú sa, ak sú rastliny vsadené v nich, je to v podstate kvetináč, ktorý si vyžaduje väčšiu starostlivosť než rastliny v pôde). No a keď máme hotové samotné telo špirály, môžeme ju vyplniť pôdou. Zjednodušene môžeme povedať, že pre tie stredomorské rastlinky na vrchu, namiešame pôdu skôr ľahšiu, piesčitú, postupne budeme pridávať viac hliny a celkom dolu aj ílu. Ale verím tomu, že keď budete nad tým materiálom stáť, nebudete si vôbec istí, koľko piesku či ílu tam máte naozaj dať. Tam sa vrátime na začiatok permakultúry – pozorovať, pozorovať, pozorovať…

Vysadenie je ako vždy už len čerešnička na torte.

A ešte aby som nezabudla – keďže zvyčajne v špirále pestujeme rastliny na list, mala by byť pravotočivá ?

Autorka textu: Miroslava Mareková Slezáková
Fotografie sú ilustračné.
Ak vás zaujíma téma byliniek v permakultúre, môžete si vypočuť lektorku Mirku ako o nej rozpráva na webinári 111 byliniek v permakultúrnej záhrade, ktorý nás čaká už 19.5.2021.