Prechádzam sa lúkou. Pestré kvety hrajú všetkými farbami, nohami zacítim sviežosť rannej rosy, aj keď inde už slniečko stihlo všetko vysušiť a od posledného dažďa už ubehlo pekných pár dní. Okolo do mojich uší doliehajú zvuky celého orchestra hmyzích obyvateľov, svoju krásu ukazujú pestré motýle. Môj nos šteklia rôzne vône – asi som práve prešla okolo dobromysle, možno moja noha pošteklila inú voňavú bylinku, ktorá mi nabudúce môže pomôcť, keď bude telo potrebovať vyliečiť. Svet okolo je živý a radosť naplní každého, kto v tejto kráse môže na chvíľu spočinúť. Ťažko uveriť, že za takýmto zážitkom netreba vždy ísť na podhorské lúky, že si ich môžeme vytvoriť na vlastnej záhrade, dokonca aj uprostred sídliska.
To je jeden z liekov, ktoré môžeme sami sebe dať v tejto trochu podivnej dobe. Príroda lieči telo aj dušu a všetci vieme, že záhrada je zázračným miestom.
Teraz nadchádza veľmi vhodný čas na zakladanie lúčnych porastov, ak chceme použiť zmesi s citlivejšími šľachtenými letničkami. Na častiach záhrady, ktoré máme najviac na očiach, si môžeme každoročne nasiať inú pestrú zmes zloženú iba z letničiek. Tie nám urobia prirodzene vyzerajúci kvetinový záhon, rýchlo všetky vykvitnú, aj keď ich krása je o to prchavejšia a výsev treba obnovovať každoročne. Je dobré vyberať zmesi, kde sú zastúpené druhy kvitnúce na jar, v lete, ale aj na jeseň. Niektoré kvietky nás potom môžu tešiť do neskorej jesene. A nielen nás, takéto plochy sú prestretým stolom pre rôzne opeľovače, ktoré práve na jeseň potrebujú každé posilnenie, aby zvládli zimu. Je ale dobré si uvedomiť, že plochu musíme zo začiatku polievať, kým sa porast nezapojí a počas sezóny občas odburiniť.
Ak si chceme vytvoriť lúku, ktorá nás svojou krásou bude tešiť dlhé roky, siahneme po zmesiach s trvalými a viacročnými druhmi kvitnúcich rastlín a tráv. Tieto môžeme vysievať aj na jeseň, ak vyberieme zmes neobsahujúcu šľachtené letničky. Síce bude trvať dlhšie, než budeme mať rozkvitnutú lúku. Prvý rok plocha väčšinou vyzerá nie veľmi lákavo, predsa len, lúčnym trvalkám to chvíľu trvá, kým vyrastú a rozkvitnú. Počas neho robíme tzv. odburiňovacie kosby, aby nám z porastu vypadli jednoročné burinky, ktorým nesmieme dovoliť vykvitnúť a vysemeniť. Je dobré vybrať vhodné miesto. Lúčne kvietky majú rady slnko a menej sa natrápime, ak pozemok určený na výsev nebude príliš zaburinený. Pôdu je nutné dôkladne spracovať a vybrať zmes, ktorá sa najviac hodí do našich podmienok a ktorá splní naše hlavné očakávania. Na našom trhu už môžeme nájsť rôzne zmesi, ale väčšina z nich je z ďaleka. Pre prírodu určite spravíme dobre, ak siahneme po semienkach z čo najmenšej vzdialenosti. Domiešať do zmesi môžeme aj semienka, ktoré počas celej sezóny nazbierame na prechádzkach v širokom okolí. Divé mrkvy, margarétky, klinčeky či šalvie z lúk, ktoré máme „za humnami“, budú určite dobrým doplnkom našej rozkvitnutej lúky. A budeme dúfať, že aj u nás sa raz začne dobre dariť semenárskym firmám, ktoré používajú naozaj naše pôvodné rastliny, nech si zachováme tú úžasnú pestrosť a krásu našich lúk. Ti zdatnejší možno zvládnu obnoviť kus pozemku aj nastielaním sena z lúčnych lokalít v širšom okolí po dohode s miestnymi ochranármi. To je cesta najšetrnejšia k prírode a hodnotnému genofondu niektorých našich na lúky bohatých oblastí.
Dobre si založiť lúku na pozemku nie je veľká veda, ale je dobré najprv si čo-to naštudovať. Preto ak sa na tento záslužný počin chystáte, môžete nakuknúť napríklad sem:
Príručka pre zakladanie údržbu prírodných verejných priestorov, 2020, ISBN: 978-80-89915-13-2
Štúdiachtiví nájdu na konci tejto krátkej brožúrky aj odkazy na ďalšie samoštúdium.
A my vám prajeme, nech vás teší rozkvitnutá krása okolo.
Autorka textu: Katarína Klimová.
Fotografie poskytol: Javor Photography
Ak vás zaujíma téma výsadby prirodzeného lúčneho porastu, môžete si vypočuť lektorku Katarínu ako o nej rozpráva v zázname webinára Kvitnúce lúky v permakultúrnych záhradách.
