Recenzia knihy od Bernice Maxton-Lee a Graeme Maxtona.
Keďže sme našli vynikajúcu recenziu na knihu od organizácie PDCS, dovolíme si ju priamo, bez zásahov do textu citovať:
„Táto kniha nie je ani natoľko zaujímavá tým, čo autori napísali, ako skôr tým, kto sú jej autori. Podobenstvo je jasné. Klimatickú krízu nedokáže vyriešiť ten ekonomický a spoločenský systém, ktorý ju sám vyprodukoval. Je to, akoby sme chceli od sliepky, aby zniesla kačacie vajce. Čo teda treba robiť? Zmeniť hodnoty, na ktorých je postavená spoločnosť, inštitúcie, vzťahy v globálnej spoločnosti. Odvážna predstava, autori však, plní hnevu a bezmocnosti pod ťarchou dôkazov o akútnosti problému, tvrdia, že inej cesty niet. Treba sa odkloniť od neoliberálneho finančného kapitalizmu v ktorom najvyššou hodnotou je sebecký jednotlivec. A tu prichádza to najzaujímavejšie. Tieto slová nepíšu nejakí „naivní ochranári“, ani ľavicoví intelektuáli z kaviarní, dokonca ani nie prírodovedci, čo majú zmerané všetky parametre nášho ohrozenia. Píšu to ekonómovia, odborníci na financie, člen Rímskeho klubu.
Kniha je naozaj výzvou k revolúcii, akokoľvek sa pri tom nám, čo sme jednu zažili a v dôsledkoch druhej sme tiež stihli žiť, trasú pri tom slove kolená. Maxtonovci v zásade nehovoria nič nové, podobné závery nájdete u Charlesa Eisensteina (Klíma: Nový príbeh 2020) u Naomi Klein (On Fire 2019), alebo aj u Kathrin Hartman (Zelené klamstvo 2018). Do svojej argumentácie však už stihol zahrnúť aj Covid a jeho sociálne dôsledky. Vraví, že práve Covid ukázal že tam, kde spolupráca a obetovanie sa pre vyšší cieľ je stále hodnotou, dokázali spoločnosti nad pandémiou víťaziť. „…hodnotový systém Západu je založený na individualizme. Veľa obyvateľov Európy a USA úplne ignoruje, že existuje niečo ako sociálny záujem, ktorý treba chrániť. Ich názor sa zhoduje s názorom Margaret Thatcherovej, ikony neoliberálov, ktorá tvrdila, že ´neexistuje nič také ako spoločnosť´. Lenže ľudia v Ázii takto neuvažujú. Takéto presvedčenie o suverenite jednotlivca posilňuje v ľuďoch aj názor, že klimatickú krízu možno zastaviť, ak zmenia nákupné zvyklosti, obmedzia cestovanie či stravovanie. Niektorých to dokonca doviedlo k názoru, že sú osobne zodpovední za globálne environmentálne problémy, čo je úplný nezmysel. Ako ešte lepšie vysvetliť, že za environmentálne problémy ľudstva sú zodpovedné takmer výlučne nadnárodné korporácie a finančný sektor?! Nikto ich však neberie na zodpovednosť, pretože ekonómovia tvrdia, že tieto spoločnosti iba reagujú na požiadavky trhu a trh pozostáva z jednotlivcov… Extrémny individualizmus v krajinách Západu podporujú vládnuce kruhy (veľký biznis a boháči), pretože to pomáha spoločnosť atomizovať. Potom môžu neobmedzene pokračovať v drancovaní sveta, pretože neexistuje nik, kto by ich bral na zodpovednosť. Vládam bolo povedané, aby obmedzili reguláciu podnikov a osamotení jednotlivci nemajú potrebnú silu.“
Osamotenosť obyvateľov západných spoločností podľa autorov významne podporujú vlády aj biznis. „Ľudia sú neustále utvrdzovaní v tom, že za svoj vlastný život, šťastie, úspechy a zlyhania sú zodpovední sami. Preto nevidia najmenší dôvod na to, aby robili niečo aj na úžitok iných. Jediné, čo má význam, je vlastné ego: nákupné horúčky, osobné priania, statusy na instagrame. Reklama ľuďom nahovára, že každý človek je ´výnimočný´, pretože si to z nejakého dôvodu ´zaslúži´…!“
Prevzal Marcel Antal.
Zdroj: PDCS Facebok
