Vedeli ste, že myšlienka HDP (hrubý domáci produkt) ako meradla ekonomického úspechu je úplne nefunkčná ak má merať aj dopady kríz vzniknutých napríklad v dôsledku pandémie, prírodnej katastrofy, recesie či všetkých troch dokopy?
Obsesia „neustálym rastom“ priviedla ľudstvo a Zem do súčasného veľmi vážneho stavu. Zacyklená triáda súčasného života: ťažba – produkcia – konzumácia, ktorej cieľom je nakŕmiť rastúce svetové ekonomiky, priniesla zvýšenie emisií a deštrukciu prírody, zhoršujúcu klimatickú situáciu a zvýšené riziko pandémií. Nekonečný rast na planéte s obmedzenými zdrojmi je hrozbou pre naše fyzické a psychické zdravie, jedlo, kvalitu vody, prírodu a paradoxne aj ekonomickú stabilitu.
Čo keby sa namiesto rastúceho hrubého domáceho produktu meralo rastúce domáce šťastie? Keby vlády mali na zreteli zdravotné zabezpečenie, vzdelanie, potravinovú sebestačnosť namiesto množstva produkovaných služieb a produktov?
Článok Why these countries value happiness over endless economic growth? (Prečo si tieto krajiny cenia šťastie viac ako nekonečný ekonomický rast?) sa zameriava práve na túto tému a na príkladoch štyroch krajín ukazuje, že existujú i cesty smerom k skutočne udržateľnej spoločnosti.
Kostarika
Krajina ktorej obyvatelia majú jednu z najvyšších priemerných dĺžok života. Muži sa tu priemerne dožívajú 84 rokov. Je pozoruhodné, že tento ukazovateľ ľudskej odolnosti bol dosiahnutý v krajine, kde väčšina populácie žije tradičným samozásobiteľským poľnohospodárstvom. Výskumníci, ktorí skúmali dôvody tejto dlhovekosti, poukazujú na hodnotu silných sociálnych väzieb a hlbokého zmyslu pre komunitu. Pre tých, ktorí veria v rovnicu peniaze = šťastie, je Kostarika paradoxom.
Krajina vynakladá pomerne veľkú časť svojho hrubého domáceho produktu na vzdelanie, viac ako akékoľvek iné krajiny sveta: 8% (USA = 5%). Podľa indexu Happy Planet, ktorý meria udržateľný blahobyt na celom svete, dosahujte Kostarika v skutočnosti najvyššiu úroveň šťastia pri najmenšej ekologickej stope. Štátne investície do vzdelávania, zdravotníctva a dostupného bývania tu zohrávajú veľkú rolu.
Kostarika nie je dokonalá krajina – má pomerne vysoké percento chudoby a nerovnosti v príjmoch, avšak je tu možné silno vidieť, čo všetko sa dá vytvoriť ak nie je cieľom nekonečný rast, ale myšlienka zlepšenia životov ľudí.
Bhután
Definície šťastia sú nekonečné, ale Bhután si naň vytvoril svoju vlastnú mierku. Hrubé domáce šťastie vytvoril začiatkom 70-tych rokov otec súčasného kráľa. HDŠ meria deväť základných princípov vrátane zdravia, vzdelania, životného prostredia, životných štandardov a spôsobu vládnutia – a tiež aj zopár hodnôt, ktoré nezapadajú do žiadneho z predchádzajúcich typických parametrov: psychickú pohodu, rovnováhu medzi prácou a životom/rodinou, životaschopnosť komunity a kultúrnu diverzitu.
Nový Zéland
V roku 2018 sa Jacinda Arden, premiérka Nového Zélandu, postavila pred výbor OSN a vzniesla prosbu o láskavejšiu politiku. Prisľúbila, že jej krajina sa stane „priateľským a slušným národom, ktorého deti prekvitajú a úspech sa meria nielen cez HDP, ale lepšími životmi jej obyvateľov“.
Holandsko
V tejto krajine cesta k post-pandemickému ekonomickému zotaveniu vyzerá ako šiška (doughnut). V spolupráci s ekonómkou Kate Raworth a jej teóriou „ekonomiky šišky“ chcú ukázať ako môže štátne hospodárstvo napĺňať ľudské potreby bez nenapraviteľných škôd na klíme a prírode.
Teória znie takto: vnútorný kruh šišky predstavuje minimu potrieb, ktoré ľudia potrebujú na to, aby viedli dobrý život, vrátane jedla, čistej vody, bývania, vzdelania, zdravotnej starostlivosti, rodovej rovnosti, príjmu a politickej slobody. Tí, ktorí tieto základné potreby nemajú naplnené, sa nachádzajú v pomyslenom strede, v dierke šišky.
Vonkajší kruh predstavuje ekologické hranice, ktoré ľudia nemôžu prekročiť bez následného poškodenia našej planéty. Cieľom je vytvoriť spoločnosť ľudí, ktorí spokojne koexistujú v chrumkavom ceste.
Celý článok nájdete originálne v angličtine, publikovaný na Huffingtonpost.com. S pomocou internetového prekladača aj v slovenčine. Jeho autorkou je novinárka Megha Bahree.
Ak vás zaujíma téma pretvárania spoločnosti smerom k udržateľnosti, viac si môžete prečítať napríklad v knihe Budúcnosť je lokálna, Kroky k ekonomike šťastia od priekopníčky svetového hnutia za lokálnosť Heleny Norberg-Hodge. Kniha je nielen pohľadom na svetové problémy ale ukazuje aj spôsoby, ktorými každý z nás môže prispieť k udržateľnosti nášho sveta.
Pre Školu permakultúry spracovali: Jana Šimončičová, Marcel Antal
Zdroje:
Why these countries value happinessover endless economic growth?
