Šikovný pestovateľ zeleniny vie, že v kuchyni bude počas sezóny, ale aj po nej potrebovať široký sortiment. Väčšina z tohto sortimentu má však oveľa vyššie nároky na pestovanie, aké poskytujú naše prírodné podmienky. Teplomilné rastliny z priameho výsevu by vzhľadom na krátke vegetačné obdobie v našich podmienkach ani nedorástli do konzumného zberu (paradajky, paprika, uhorky, dyne, melóny, baklažány). Rovnako by to nestihli ani rastliny s príliš dlhou dobou rastu a pomalým rastom v začiatočnom štádiu (zeler buľvový, pór). Niektoré rýchlorastúce (skoré) zeleniny chceme mať v kuchyni na jar čo najskôr (šaláty, skorý kaleráb), priamym výsevom z poľa by sme ich získali o 2-4 týždne neskôr. Podobne uvažujeme aj pri neskorých druhoch hlúbovín, kde nám predpestovanie priesad umožní vysadiť do voľných podmienok rastliny, ktoré budú lepšie konkurovať burine a škodcom.

Pri plánovaní zeleninovej časti záhrady je treba dobre zvážiť, aké podmienky potrebuje predpestovanie priesad v uzavretom systéme pestovania (min. vstupy zvonka a spracovanie odpadov v rámci systému). Riešením je skleník, fóliovník alebo parenisko. Pozor, parapetná doska poskytuje príliš málo svetla a niekedy neprimerané teplo. Ak máme maličkú záhradku alebo iba pár zeleninových záhonov, zabezpečme si priesady od pestovateľa, na ktorého je spoľahnutie. Môžeme si vymyslieť barter, ak nám zostal od jesene pečený čaj, jablkový ocot, sušené bylinky.

Rozhodli ste sa? Chcete skúsiť vlastné priesady? Našim cieľom bude vypestovať kvalitné, najmä zdravé rastliny, ktoré budú po vysadení na pole plynule pokračovať vo svojom raste. Klíčiacu rastlinu totiž ovplyvňuje mnoho faktorov, podľa nich sa bude rozvíjať koreňový systém, stonka a listová ružica.

Teplota v dobe klíčenia má byť omnoho vyššia ako teplota v čase rastu. Hneď po vyklíčení asi štvrtiny semien je treba ju znížiť o cca 5 stupňov, aby sa klíčne lístky vytvorili tesne nad pôdou. Inak pri nedostatku svetla (február-marec) by sa rastliny „vytiahli“, spodná časť stonky pod klíčnymi listami by vyrástla rýchlo, bola by slabá a neuniesla by ťažkú časť s pravými listami, navyše slabé pletivo by sa stalo náchylnejšie na poškodenie hubovými chorobami z pôdy. Pokračovanie rastu po vytvorení klíčnych lístkov bude optimálne prebiehať, ak sa teplota v noci bude znižovať oproti dennej o min. 3° C. Nesmie však klesnúť príliš (reálne pod 4-7° C) , aby nedošlo k predčasnému vybiehaniu do kvetu (šaláty, hlúboviny). V čase tvorby prvých pravých listov je potrebné teplotu zvyšovať, avšak neprekračovať a zabezpečiť vetranie. Približne týždeň pred výsadbou  na záhony rastliny otužujeme, intenzívne vetráme.

Svetlo priamo súvisí s teplotou. V čase s nedostatkom svetla musí byť aj teplota nižšia. Vtedy sa vytvoria pevné stonky a listy, olistenie bude mať správny rozostup a hustotu. Dostatok svetla v tomto predjarnom období sa do interiéru skleníka alebo fóliovníka dostane len cez čisté sklá a fólie J

Závlahu zabezpečíme najlepšie mäkkou (dažďovou) vodou s teplotou vzduchu. Necháme ju odstáť priamo v skleníku alebo fóliovníku. Pri klíčení môže byť voda dokonca o pár stupňov teplejšia ako vzduch, zvýšime tým teplotu pôdy. Na studenú vodu sú citlivé najmä uhorky a paprika. Závlaha musí byť rovnomerná, veľa vody môže vyplaviť živiny, najmä dusík z pôdy a spomaliť rast. Príliš dlhé presušenie spôsobí rastlinám stres, ktorý sa v budúcnosti prejaví vyššou náchylnosťou na choroby a škodce, aj keď sa javí, že v danom momente sa rastliny z nedostatku vody spamätali.

Výživu rastlín prispôsobujeme veku rastlín a fáze rastu. Klíčiace semeno má zásobu živín pre počiatočný rast. Po 3 týždňoch je potrebné zásobu živín v pôde dopĺňať približne každých 10-14 dní podľa druhu, svetelných a teplotných podmienok. Môžeme použiť napr. kompostový výluh. Nikdy neprihnojujeme na suchú pôdu, tá veľmi pomaly a slabo nasiakava. Vlhká pôda má oveľa väčšiu kapacitu rovnomerne nasať kvapalné hnojivo.

Pôda vhodná na výsevy musí byť preosiata, sterilizáciou zbavená patogénov a semien burín. Substrát si pripravíme dôkladným, rovnomerným premiešaním s kompostom a pieskom, aby bol výživný a dostatočne priepustný. Po zavlažení musí mať schopnosť dostatočne rýchlo preschnúť, aby sme predišli padaniu klíčiacich rastlín ako dôsledku premokrenia. Hĺbka výsevu musí byť rovnomerná, čím menšie semienka, tým plytšie ich vysievame. Pri bylinkách zohľadňujeme, či semeno potrebuje pri klíčení svetlo alebo tmu (zasypeme krycím substrátom, napr. jemným pieskom).

Osivo s vysokým percentom klíčivosti je prvým predpokladom dobrej úrody. Na urýchlenie klíčenia môžeme semená namáčať: nasypeme ich do vody, niekoľkokrát premiešame, necháme postáť asi hodinu a zlejeme (necedíme). Ľahšie, neklíčivé semená odídu s vodou, ťažšie klesnú na dno. Ešte raz ich prepláchneme vodou, teraz už scedíme a môžeme vysievať.

A teraz to najdôležitejšie - termín výsevu. Dobrá rada hovorí: radšej neskôr ako príliš skoro. Vypočítame si tzv. mínus čas, čiže od predpokladaného dátumu výsadby na záhon odpočítame potrebný čas na predpestovanie danej plodiny a odrátame ešte niekoľko dní. Príklad: ak chceme vysadiť skorý kaleráb na záhon 20. apríla a vieme, že predpestovanie kvalitnej priesady (pri kalerábe sú to 3 pravé listy) trvá 5-6 týždňov, výsev urobíme takto: 20.4. mínus 42 dní = najskôr 9.3. Termín volíme tiež podľa toho, v akej nadmorskej výške sme, kedy u nás nastupujú skutočne teplé slnečné dni.

Všetky vyššie spomenuté podmienky sú pre predpestovanie priesad dôležité. Venujme však väčšiu pozornosť vode. Kvalita vody bude do značnej miery ovplyvňovať každodenný život rastlín. Dažďová voda je mäkká, to je pre rastliny prirodzené. Sem-tam je dobré skontrolovať pH, najmä ak vieme, že dážď k nám prichádza z priemyselnej oblasti. Voda sa má nachádzať v pôde pred výsevom, pôda má byť dostatočne vlhká, aby semená napučali a začali klíčiť. Vysiate semená už nepolievame, ak, tak iba do riadku pred výsevom, zvrchu už nezalievame. Semená nesú vlastné informácie, zalievaním zvrchu by sme ich „zmyli“, a to nechceme. Výsevy v zakoreňovačoch nepolievame chlórovanou vodou, pre rastliny je toxická. Zálievku robíme podmokom, ale voda v miske nesmie ostať stáť. Korienky totiž idú za vodou a my nechceme mať najdlhší korienok v miske, chceme, aby sa korene tvorili v zakoreňovači. Voľte dátum zálievky a prihnojovania podľa Výsevných dní Márie Thunovej. Fajnšmekri si môžu vodu programovať, použiť diamantovú vodu alebo tachyonovú. www... Google 🙂

Sejte, vysievajte, skúšajte! Nikdy sa však nevzdávajte! Nechajte rastliny, nech vám samy ukážu, čo potrebujú. Píšte si denník, nespoliehajte sa, že na budúci rok si budete pamätať všetko, čo sa dialo. Každý druh zeleniny potrebuje osobitnú pozornosť. A prináša inú radosť. Prajeme vám veľa zdaru a dobrú chuť!

Autorkou článku je Paulína UrdováLektoruje webináre: Jedlý živý plot, Predpestovanie priesad a Postarajme sa o pôdu.

O permakultúrnom prístupe k pestovaniu zeleniny a ovocia sa môžete viac naučiť aj počas nášho kurzu Záhradník alebo webinárov.