Jedným zo základných princípov permakultúry je podpora biodiverzity a nie je snáď ľahšia cesta ako to urobiť, než obsadiť každý voľný kúsok nejakou liečivkou. Budete mať lekáreň na prahu domu, navyše každá jedna rastlina sa dá využiť na mnoho spôsobov...

Taký nechtík lieči nielen ľudí a zvieratá, ale aj pôdu. Žihľava nás preberie k životu po dlhej zime a rovnako naštartuje i našu zeleninu. Praslička regeneruje ľudské pľúca, ale i rastlinné pletivo priesad. Ruža lieči už len svojim zjavom a vôňou. Mäta či medovka ochránia stromky pred voškami a mravcami. A nie sú to jediné rastliny, čo majú podobný vkus na hmyz ako my - yzop láka včely a motýle, no odpudzuje komáre. Samozrejme i bylinky a zelenina majú medzi sebou rôzne vzťahy, niektoré sa ľúbia (ako fazuľa a saturejka) a niektoré neznášajú (ako šalvia a uhorky). No všetky majú svoj jedinečný vzhľad, vďaka ktorému si vytvoríme originálnu záhradu. Romantická levanduľa poteší snáď každé oko, ale čo tak šokovať impozantnosťou archangeliky? I v náročnosti na starostlivosť sú veľké rozdiely – kým bršlica k nám príde naisto sama, trpezliví si vypiplú echinaceu zo semienka a fajnšmekri sa pochvália vlastnou zemežlčou.

Jediné, čo od nás rastliny chcú, je to správne miesto, kde budú môcť prosperovať. Pokúsim sa načrtnúť vám, ako to ideálne miesto nájsť alebo vytvoriť. Stručne opisujem, aké majú spĺňať požiadavky i ako sa o ne následne starať.

Jednoročné bylinky

Základom v každej záhrade sú jednoročné bylinky, napríklad bazalka, majoránka, saturejka záhradná, petržlen, kamilky, nechtík, kapucínka, aksamietnica, borák, černuška, kôpor, konopa, ľan, koriander, estragon, trebuľka či perila. Všetky si vyžadujú starostlivosť v podstate rovnakú ako zelenina – kvalitnú pôdu, občas poliať a aj trochu prihnojiť. Pár z nich musíme včas predpestovať, napríklad majoránku, no mnohé z nich sa samé udržia v záhrade presievaním ako kôpor.

Trvalky

Oveľa väčšou skupinkou sú trvalky. Vypestovať si ich zo semiačka vie byť celkom náročné a prvé roky ich isto musíte hýčkať. Keď však dosť zmohutnejú, veľa toho už od nás nežiadajú.

Stredomorské a xerofytné rastliny

Ako prvé uvádzam stredomorské a xerofytné rastliny – teda tie, čo potrebujú k životu veľa slnka. Isto majú mnohí z vás doma levanduľu a tá má viacero dobrých kamarátov s rovnakými nárokmi – yzop, saturejku horskú, šalviu lekársku, tymian. Santolina a rozmarín to majú počas našich zím už ťažšie a možno je istejšie pestovať ich vo veľkých kvetináčoch. No tie xerofyty, čo sa u nás prirodzene vyskytujú, znášajú naozaj extrémne podmienky - rozchodníky, skalné ruže, hrdobárka, materina dúška. Čistec rovný a slamiha sú síce našimi domácimi rastlinami, no pomerne vzácnymi. Okrem slnka toho už moc od nás nechcú – s pôdou sa uspokoja i menej výživnou, vlaha tiež stačí iba nebeská. Len na extrémne chudobných stanovištiach môžete podporiť ich rast dobre vyzretým kompostom.

Rovnako i taká naša typická lúka obsahuje veľa xerofytov - šalvia lúčna, pamajorán, ľubovník a klinčeky. Stačí však mierna depresia na lúke a zrazu tam rastie impozantná betonika. Bôľhoj, ďatelina, komonica, ihlica, kručinka a ladenec dokonca viažu dusík pre iné rastliny. Ešte je mnoho ďalších rastlín (divozel, ježibaba, krvavec, chrastavec, kapsička, púpava, čakanka, pyštek, repík, rebríček, zemežlč, železník, štetka, vratič, alchemilka), ktoré jediné čo od nás potrebujú, je neskosiť ich skôr, než sa vysemenia.

Mezofyty

Tie, čo si potrpia na viac vlahy a výživnejšiu pôdu, nazývame mezofyty. Tu nájdeme veľa typických záhonových trvaliek ako ruže, sladovka, ľalia, topoľovka, jastrabina, rimbaba, echinacea, monarda, agastache, hadovník, krvavec, ostropestrec, fenikel, medovka, loboda, ligurček, pažítka, horec, palina. Každá z nich má trošku inú predstavu o správnej kombinácii vlahy a slnka, no všetky vyzerajú úžasne a potešia nás hneď vedľa terasy. Akurát medovku radšej odsťahujte až pod ovocné stromy, nech sa má kde rozťahovať.

Lesný podrast

Aj tam, kde už toho slniečka nie je až tak veľa, môžeme pestovať pestrú škálu liečivých rastlín. Sú to tie, čo vo voľnej prírode obsadzujú okraje lesov, či svetlý les ako napríklad zbehovec, černohlávok, bršlica, pakost, lopúch, očianka, rasca, chren, fialka voňavá, veronika lekárska, lipkavec marinkový, čistec lesný, konopnica žltkastobiela, žindava európska, náprstník, zubačka cibuľkonosná alebo efeméry -  cesnak medvedí, prvosienka, pľúcnik, chochlačka, podbeľ. Ako lesný podrast si potrpia na vlhkú humusovitú pôdu.

Vodné bylinky

Okolo jazierka alebo i priamo doň môžeme nasadiť ďalšiu veľkú skupinu rastlín - túžobník brestový, valeriána, mäty, karbinec, veronika potočná, nátržník, vrbica, vrbovka, hluchavky, deväťsil, chmeľ, dvojzub, blyskáč, kosatec žltý, nezábudka, oman pravý, mydlica, pálky, kotvica. Ďalšie štyri sú zákonom chránené a teda ich získavame iba od pestovateľov - archangelika, puškvorec, vachta, lekno biele.

Rumoviskové bylinky

Poslednou skupinou sú rumoviskové liečivky – teda tie, čo obyčajný záhradkár nazýva burinami. Aj tie majú rozdielne nároky: žihľava, kostihoj, lastovičník,  zádušník, kuklík, srdcovník, ibiš, vesnovka si potrpia na riadnu dávku dusíka. Stavikrv, skorocel, rumanček diskovitý, sedmokráska majú doslova radi, keď sa po nich chodí. Poľné buriny – vlčí mak, kamilky, nevädza, pýr, zemedym boli v minulosti prirodzenou súčasťou obilných lánov, no dnes sú adeptami na červený zoznam. Praslička, podbeľ, slez nebadaný rastú na obnaženej a často i zhutnenej pôde. No a tie najživotaschopnejšie sú invazívne (neofyty) – zlatobyľ, pohánkovec, netýkavka, topinambur, hviezdnik, ambrózia.

Bylinky môžeme pestovať aj v špeciálnych 3D štruktúrach ako napríklad bylinková špirála. Vychádza zo základných fyzikálnych daností, čo znamená, že čím vyššie, tým suchšie, čím nižšie, tým je vlahy viac. Pomôže nám na relatívne malom priestore vytvoriť vhodnú mikroklímu pre veľa druhov rastlín, no aby bola naozaj funkčná, potrebuje mať určitý rozmer - ideálny priemer je 6 metrov. Pravým opakom je kráterová záhrada – zahĺbená pod úroveň terénu. Tu, v závetrí zvýšime šance na prežitie rastlinkám, ktoré zle zvládajú naše zimy. Obľúbená je i kranská stena – pôvodne ňou hlavne spevňovali svahy, no našla uplatnenie i pri pestovaní bylín.

Tak a teraz hor sa na vychádzku či na nákup a spestrite si záhradu novými druhmi!

Atorka článku: Miroslava Mareková Slezáková
Zdroj fotografií: unsplash.com
Ak vás zaujíma téma byliniek v permakultúre, môžete si vypočuť lektorku Mirku ako o nej rozpráva na webinári 111 byliniek v permakultúrnej záhrade, ktorý nás čaká už 19.5.2021.