Zabudnuté plemeno z Čiech

Tento vikend sme na našej školskej farme Pavlovského staja v Hrušove započali oficiálny chov Preštického čiernostrakatého plemena prasiat. Na farmu nám pribudli tieto dve krásne prasiačie slečny, budúce mamky. Jedná sa o už pomerne vzácne české plemeno pre extenzívny chov. Vynikajúco znáša pastevný chov, preto sa hodí do permakultúrnych fariem využívajúcich holistický manažment chovu zvierat. Je otužilé a odolné voči bežným chorobám prasiat. Keďže je to pôvodné stredoeurópske plemeno, je veľmi dobre prispôsobené na našu klímu a nevadia mu zmeny ročných období.

Sme, pokiaľ viem, 2. farma na Slovensku, ktorá má oficiálny chov tohto vynikajúceho plemena. My využívame v našom systéme prasatá hlavne na udržiavanie polí. Je pravdaže nutný pravidelný presun oplotkov, ale inak je chov pomerne nenáročný. Pastva na lúke a v lese je však len doplnkovou výživou, najmä u nás na Hrušove. Prasiatka sa kŕmia aj ošetrujú tak ako iné plemená.

Preštické plemeno vzniklo pravdepodobne krížením českého prasaťa (českého hřebenáče) a švábsko-hallského farebného prasaťa (bavorského), ktoré sa okolo roku 1850 chovali na Přešticku, Klatovsku a Domažlicku. Počas 2. svetovej vojny sa počty zvierat veľmi výrazne zredukovali, po vojne sa začalo s obnovou chovu. V roku 1964 bolo uznané ako samostatné plemeno a v roku 1992 ako samostatný genetický zdroj ČR. Ale aj dnes je len zopár oficiálnych chovov aj v ČR. V SR momentálne nie je evidovaný žiaden kanec pre šľachtenie a matky sa dajú nakrývať len umelým oplodnením z genetických zdrojov v ČR.

Informácia pre mäsožravcov: práve preštičké sa používa na výrobu pravej pražskej šunku. Mäso je veľmi chutné.

naše skúsenosti z farmy

V našom chove máme momentálne 2 prasničky a tri prasatá na výkrm. Okrem pastviny prasiatka dokrmujeme jadrovým krmivom v podobe šrotu pšenice, kukurice, extrudovanej sóje, mletého vápenca a prídavkom vitamínov. Podávame im mokré kŕmivo napučané vo vode (nie horúcej). Šroty ešte domiešavame so zeleninou, najmä mrkvou a kuchynským odpadom a odpadovým sušeným chlebom. Zeleninu berieme z miestnej mraziarne zeleniny, chlieb je z miestnej pekárne. Prasiatka teda zužitkujú všetko to, čo by sa inak už len vyhodilo. Minerálnu výživu dávame po skúsenostiach s tým, že prasiatka začali mať v zime problémy s chodením a zistili sme spolu s veterinárom, že majú proste len nedostatok vitamínov. Teraz po úprave kŕmnej dávky sa ich stav opäť zlepšil.

Pri prasiatkach vo voľnom chove na pastvinách je veľmi dobre vidieť, ako sú v skutočnosti čistotné a že chov vonku znamená pohodu pre ne v podobe čerstvého vzduchu aj zábavu prerývaním. Aj pre chovateľa je pohoda zabezpečená tým, že nie je nutné kydať hnoj a svinský zápach vlastne ani neexistuje. My máme prasatá v oplotkoch z elektrických sietí. Sú na to zvyknuté a nemajú žiadnu tendenciu utekať, ani keď oplotok premiestňujeme. Prasatá postupne presúvame po voľných pastvinách podľa potreby. V suchšom období zostávajú na jednom mieste aj pár týždňov, vo veľmi mokrom posúvame aspoň časti oplotku každých pár dní na novú neprerytú časť pastviny. Tento rok už plánujeme vyskúšať výbehy aj dubovom lesíku. Prasiatkam by mal priniesť v horúčavách úľavu od slnka a aj mokrasté bažinky na ochladzovanie. Zvieratá v oplotku mávali aj prístrešok, ale zistili sme, že ho vôbec nevyužívajú, okrem obdobia, keď mali zhoršený zdravotný stav z dôvodu nedostatku vitamínov. Inak trávia celý svoj čas vonku a sú veľmi vďačné za hromadu starého sena alebo slamy, kde sa môžu vyvaľovať na čerstvom vzduchu. Veľa času trápia prerývaním a vyhrýzaním korienkov alebo len tak leňošením a polihovaním.

Starostlivosť o prasatá je taká ako pri iných plemenách: pravidelné odčervenie (u nás používame Helmigal), nutné hlavne pre správny príjem živín zo stravy a ochranu proti pľúcnym ochoreniam. Aj pri mokrom kŕmení zabezpečujeme dostatok vhodnej vody na pitie, prípadne my sme ich v lete zvykli aj presprchovať a narobiť umelo mláky na váľanie sa v blate. Blato chráni pokožku prasiat pred úpalom.  Pravdaže je vynikajúce, ak na pastvine rastú stromy, kde sa môžu prasatá skryť do prirodzeného tieňa alebo im vytvoriť aspoň jednoduché zastrešenie.

Nezabudneme ich  každý deň potľapkať, porozprávať sa a udržať milú a pokojnú komunikáciu, aby boli prasatá zvyknuté na prítomnosť človeka v ohrade. Preštické prasatá sú vraj ale celkovo povahovo oveľa pokojnejšie. Dokonca aj matky s prasiatkami dovolia lepší prístup k ciciakom než možno iné plemená.

Ak by ste mali záujem o malé prasiatka už v roku 2020, môžete si u nás rezervovať ciciaky už teraz. Predpokladáme, že v lete by sa nám mohlo zadariť mať prvé potomstvo.