Dnes sa často stretávame so slovným spojením "stará odroda" a informáciami, že to je ten najlepší strom do našich záhrad.  Tento článok slúži na ozrejmenie pojmov, aby ste sa lepšie zorientovali v problematike odrôd a vedeli si vybrať správne odrody podľa konkrétnych požiadaviek pre váš permakultúrny projekt.

Odroda je nižšia kategória určitého biologického druhu. Odroda zahrňuje všetkých jedincov daného druhu, ktorí majú spoločné jedinečné vlastnosti (napr. chuť, vôňu, tvar, sfarbenie a pod.). V rámci jabloní je veľmi známa odroda Reneta alebo Jonathan. Pre  nás, ktorí chceme mať osoh a úžitok z vybraného ovocia je výber odrody kľúčový. 

Pri výbere odrody sa môžete zamerať napríklad na to:
* kedy ovocný strom  kvitne (môžete sa tým vyhnúť jarným mrazíkom,  prípadne mať v okolí vhodného opeľovača vo vybranom termíne)
* kedy plodí (mať zabezpečenú úrodu daného druhu z rôznych odrôd počas dlhšieho obdobia v roku)
* aká je skladovateľnosť odrody (na priamy konzum, na uskladnenie počas celej zimy)
* aké je vhodné spracovanie (sušenie, muštovanie, pečenie koláčov, pálenie ...)
* ako nám chutí (sladšie, šťavnatejšie, kyslejšie apod.)
* aká je rezistentnosť voči chorobám (a teda vhodnosť pre ekologické pestovanie)

Nie každá stará odroda spĺňa všetky naše požiadavky a nemusí byť automaticky pre vás vhodná len preto, že je "stará". Starými odrodami rozumieme:
1. Odrody historické – vznikli pred rokom 1870 (´Blenheimská reneta´, ´Krasokvet žltý´, ´Strýmka´, ´Ribstonské´)
2. Odrody klasické- vznikli v rokoch 1870-1950 ( ´Macoun´, ´Golden delicious´, ´Red delicious´)

Ostatné, ktoré boli registrované po roku 1950 sú tzv. moderné odrody, mnohokrát zamerané na zvýšenie rezistentnosti (odolnosti) voči chorobám a škodcom, čo môže byť pre váš projekt veľmi dôležitý faktor. Obzvlášť pri druhoch ako je egreš, vinič, slivka môžu byť moderné odrody šľachtené pre ekologické pestovanie vhodnejšie ako staré odrody, ktoré trpia múčnatkou či spálou ružových. Preto neodsudzujte moderné odrody ako nevhodné pre permakultúrny projekt. Permakultúrne princípy hovoria o diverzite smerujúcej k stabilite systému hlavne v období  zmien, napríklad klimatických zmien, ohrození škodcami, nedostatku vody a pod.

Pri starých odrodách vnímame ich význam hlavne z hľadiska zachovania pestrosti (diverzity) genofondu. Tento faktor zachovávania je dôležitý preto, že dnes sa obchodníci zameriavajú na zopár odrôd a tým sa genofond výrazne redukuje. Redukcia genofondu je ohrozením preto, že pri zmene klímy či nových ochoreniach nemáme z čoho čerpať gény, ktoré by niesli nové požadované vlastnosti. Ten, kto sa rozhodne sadiť staré odrody prispieva hlavne k udržaniu pestrosti prírody. Obzvlášť, pokiaľ sa rozhodne pre preštepovanie tzv. krajových odrôd, ktoré sú veľmi špecifické, vlastne jedinečné.

Pojem "krajová alebo miestna odroda" znamená, že tieto síce vykazujú známky odrody, nie sú však oficiálne uznané:
1. Krajové - viazané na širší areál - kraj, región
2. Miestne - viazané na menšie územie, dolinu, kataster, obec
Jedná sa o „ nešľachtené odrody , ktoré sa dlhoročným pestovaním prispôsobili pôdnym a klimatickým podmienkam určitej pestovateľskej oblasti a majú aspoň v tejto oblasti úžitkové vlastnosti významné pre poľnohospodárstvo a ktoré sa odlišujú od obdobných šľachtených alebo krajových odrôd.“

Výber odrody neovplyvňuje vzrast stromu natoľko, aby sme mohli povedať, že len staré či krajové odrody budú vysoké a moderné zostanú zakrpatené. Vysokokmenné stromy vychádzajú  zo zapracovania koruny stromu voči kmeňu (ako vysoko od zeme začnete strom formovať do koruny). Určitý vplyv na to má výber podpníka stromu, ale nie odroda štepená na podpník. Preto môžete ako vysokokmeň vypestovať aj modernú odrodu. Podobne to platí aj opačne. Na vedenie či ako zákrpok viete vypestovať aj starú odrodu.

Výber veľkosti stromu závisí od podmienok alebo požiadaviek, ktoré máte:
* veľkosť záhrady
* výška spodnej vody (ak je vysoká, sú vhodnejšie nižšie stromy s plytkými koreňmi)
* rýchlosť nasadenia prvej úrody (zakrslé rodia už od 2. roku po zasadení, ale umierajú už 10 - 15 rokov po vysadení)
* použitie ako kostrový strom alebo ako výplň do lesnej záhrady (kostrový by mal byť dlhoveký a preto je vhodný mocnejší podpník prípadne semenáč)
* ďalšie požadované funkcie (vetrolam, rodový strom, šplhanie, tienenie, ...)

V tejto súvislosti Vám odporúčame práve kurz Ovocinár, ktorý dáva jasný prehľad o tom, ako sa o jednotlivé druhy a odrody ovocia starať. Kurz vás prevedie témami správneho výberu odrody, cez výber podpníkov, nákup kvalitných sadeníc, správnu výsadbu ža povýsadbovú starostlivosť pre rôzne druhy drevín a rôzne typy zapestovania korún.